Trnávka (okres Trebišov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°42′18″S 21°37′12″V / 48,7051°S 21,6201°V / 48.7051; 21.6201
Trnávka
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška 177 m n. m.
Súradnice 48°42′18″S 21°37′12″V / 48,7051°S 21,6201°V / 48.7051; 21.6201
Rozloha 6,02 km² (602 ha) [1]
Obyvateľstvo 186 (31. 12. 2020) [2]
Hustota 30,9 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1259
Starosta Božena Filková[3] (OĽaNO, SaS)
PSČ 078 01 (pošta Sečovce)
ŠÚJ 543829
EČV TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Trnávka, 078 01 Sečovce
Telefón 056/678 23 59
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Trnávka (do roku 1948 Ternavka[4]) je obec na Slovensku v okrese Trebišov, ktorá leží približne 800 m západne od mesta Sečovce. Obcou preteká rovnomenný potok, Trnávka, prítok rieky Ondavy.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Intravilán obce sa rozkladá na nive potoka Trnávka, južne od cesty I. triedy 19 (I/19), na ktorú sa pripája do stredu obce vedúca cesta III. triedy 3651.[5]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prehistorická a protohistorická doba[upraviť | upraviť zdroj]

Na území medzi Sečovcami a Dargovom, ktoré možno považovať za širšie okolie Trnávky, boli pri prieskume archeológov Ladislava BáneszaStanislava Šišku (1958)[6] a pri zberoch z oráčiny (1967[6], 1980[7]) nájdené nástroje datované do obdobia mladého paleolitu.

Pavol MačalaJuraj Macák zistili pri prieskume terénu medzi Sečovcami a Trnávkou (1978) rozsiahle praveké sídlisko, ktorého pozostatky sa rozkladajú na miernom južnom svahu vyvýšeniny skláňajúcej sa k ľavému brehu potoka Trnávka, severovýchodne od vodnej nádrže Sečovce, západne od Sečoviec a južne od cesty I/19. Povrchovým zberom získali množstvo obsidiánovej industrie (čepeľ, čepeľovité a jadrovité odštepy, hrudky obsidiánovej suroviny), no datovanie nálezu bolo problematické; podľa Bánesza sú tieto nálezy najskôr neolitického pôvodu. Zrejme išlo o neolitické dielne špecializujúce sa na výrobu obsidiánových nástrojov. Získaný črepový materiál je skoro bez výnimky atypický, spadajúci prevažne do mladšej bronzovej doby, pričom v ňom prípadne obsiahnuté úlomky staršieho rázu možno s určitými výhradami zaradiť do starej bronzovej doby.[8] Pri zbere južne a západne od Trnávky (1983) boli získané ďalšie nálezy štiepanej kamennej (najmä obsidiánovej) industrie.[9]

V širšom okolí Trnávky sa v mladom neolite nachádzalo sídlisko druhej fázy skupiny Tiszadob-Kapušany kultúry s východnou lineárnou keramikou (Sečovská Polianka). V posledných storočiach 5. tisícročia pred Kr. sa v západopotiskom okruhu z podložia skupiny Tiszadob (za prispenia skupiny Raškovce) vyformovala bukovohorská kultúra, ktorej stopy sú zachytené v Hriadkach i v centre neďalekých Sečoviec, kde sa nachádzalo jedno z najvýznamnejších bukovohorských sídlisk na Východoslovenskej rovine. Medzi Hriadkami a Vojčicami bolo zistené sídlisko značných rozmerov patriace k skupine Tiszapolgár-Csoszhalom-Oborín tiszapolgárskej kultúry.[10]

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Dedina Trnávka vznikla ešte v 13. storočí, a to z iniciatívny zemianskeho vlastníka územného majetku. Najstaršia písomná zmienka o Trnávke pochádza z roku 1308, kedy ju nadobudol šľachtic Peter a stala sa majetkovou súčasťou jeho sečovského hradného panstva,[11] ku ktorému začiatkom 14. storočia náležal hrad Braničev a ešte jeden hrad severozápadne od dediny Bačkov. V prvej polovici 14. storočia boli okrem Trnávky a mestečka Sečovce súčasťou sečovského panstva dediny Albínov, Kinčeš, Dvorianky, Filovo, Parchovany, Višňov, Kravany, Stankovce, Sečovská Polianka, Kochanovce, Hriadky, Bačkov, Dargov, ZbehňovCabov.[12]

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Demografický vývoj
Rok Počet obyvateľov Počet domov Zdroj
1930 261 bez údaja Československé sčítanie ľudu[13]
1940 257 51 Sčítanie ľudu v Slovenskej republike[13]

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gačková, Lýdia (2009), „Sečovce a okolie v praveku a včasnom stredoveku“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 25-32, ISBN 80-968043-8-3 

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2021-03-21, [cit. 2021-03-30]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Vyhláška povereníka vnútra č. 964/1948 Úr. vest. zo dňa 11. júna 1948, č. A-311/16-II/3-1948 o zmenách úradných názvov miest, obcí a osád na Slovensku. Úradný vestník. 26. jún 1948, č. 55, s. 1283. Dostupné online. [cit. 2020-09-15].
  5. „Cestná sieť Slovenskej republiky, Okres Trebišov : Stav cestnej siete k 1.1.2020“, Cestná databanka, Bratislava: Slovenská správa ciest, odbor cestnej databanky, c2020, https://www.cdb.sk/files/galleries/mapy-okresov-50-000/trebisov_50-000.jpg, dost. 2020-09-16 
  6. a b Gačková 2009, s. 25
  7. Bánesz, Ladislav (1981), „Prieskum Východoslovenskej nížiny“, in Chropovský, Bohuslav, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980, 1. časť, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, str. 24, http://www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/AVANS_v_roku_1980-1.pdf#page=25, dost. 2020-09-16 
  8. Budinský-Krička, Vojtech (1980), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, in Chropovský, Bohuslav, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1978, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, str. 54-55, http://www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/AVANS_v_roku_1978.pdf#page=55, dost. 2020-09-16 
  9. Gačková 2009, s. 27
  10. Gačková 2009, s. 26-27
  11. Uličný, Ferdinand (2009), „Pôvod Sečoviec“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 35, ISBN 80-968043-8-3 
  12. Uličný, Ferdinand (2009), „Panstvo Sečovce“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 36-37, ISBN 80-968043-8-3 
  13. a b Soznam obcí na Slovensku podľa administratívneho rozdelenia k 1. septembru 1946, Bratislava: Štátny plánovací a štatistický úrad, 1946, str. 100 

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]