Trnávka (okres Trebišov)

	Trnávka
	obec
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Trebišov
Región	Zemplín
Nadmorská výška	177 m n. m.
Súradnice	48°42′18″S 21°37′12″V / 48,7051°S 21,6201°V
Rozloha	6,02 km² (602 ha)
Obyvateľstvo	169 (31. 12. 2023)
Hustota	28,07 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1259
Starosta	Miroslava Havrilová (HLAS-SD)
PSČ	078 01 (pošta Sečovce)
ŠÚJ	543829
EČV (do r. 2022)	TV
Tel. predvoľba	+421-56
Adresa obecného; úradu	Obecný úrad Trnávka, 078 01 Sečovce
Telefón	056/678 23 59
	Poloha obce na Slovensku
	Interaktívna mapa obce
	Wikimedia Commons: Trnávka, Trebišov District
	Webová stránka: obectrnavka.eu
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Slovenský portál

Súradnice: 48°42′18″S 21°37′12″V / 48,7051°S 21,6201°V

Trnávka (do roku 1948 Ternavka^[4]) je obec na Slovensku v okrese Trebišov, ktorá leží približne 800 m západne od mesta Sečovce. Obcou preteká rovnomenný potok, Trnávka, prítok rieky Ondavy.

Poloha

Intravilán obce sa rozkladá na nive potoka Trnávka, južne od cesty I. triedy 19 (I/19), na ktorú sa pripája do stredu obce vedúca cesta III. triedy 3651.^[5]

Dejiny

Prehistorická a protohistorická doba

Na území medzi Sečovcami a Dargovom, ktoré možno považovať za širšie okolie Trnávky, boli pri prieskume archeológov Ladislava Bánesza a Stanislava Šišku (1958)^[6] a pri zberoch z oráčiny (1967^[6], 1980^[7]) nájdené nástroje datované do obdobia mladého paleolitu.

Pavol Mačala a Juraj Macák zistili pri prieskume terénu medzi Sečovcami a Trnávkou (1978) rozsiahle praveké sídlisko, ktorého pozostatky sa rozkladajú na miernom južnom svahu vyvýšeniny skláňajúcej sa k ľavému brehu potoka Trnávka, severovýchodne od vodnej nádrže Sečovce, západne od Sečoviec a južne od cesty I/19. Povrchovým zberom získali množstvo obsidiánovej industrie (čepeľ, čepeľovité a jadrovité odštepy, hrudky obsidiánovej suroviny), no datovanie nálezu bolo problematické; podľa Bánesza sú tieto nálezy najskôr neolitického pôvodu. Zrejme išlo o neolitické dielne špecializujúce sa na výrobu obsidiánových nástrojov. Získaný črepový materiál je skoro bez výnimky atypický, spadajúci prevažne do mladšej bronzovej doby, pričom v ňom prípadne obsiahnuté úlomky staršieho rázu možno s určitými výhradami zaradiť do starej bronzovej doby.^[8] Pri zbere južne a západne od Trnávky (1983) boli získané ďalšie nálezy štiepanej kamennej (najmä obsidiánovej) industrie.^[9]

V širšom okolí Trnávky sa v mladom neolite nachádzalo sídlisko druhej fázy skupiny Tiszadob-Kapušany kultúry s východnou lineárnou keramikou (Sečovská Polianka). V posledných storočiach 5. tisícročia pred Kr. sa v západopotiskom okruhu z podložia skupiny Tiszadob (za prispenia skupiny Raškovce) vyformovala bukovohorská kultúra, ktorej stopy sú zachytené v Hriadkach i v centre neďalekých Sečoviec, kde sa nachádzalo jedno z najvýznamnejších bukovohorských sídlisk na Východoslovenskej rovine. Medzi Hriadkami a Vojčicami bolo zistené sídlisko značných rozmerov patriace k skupine Tiszapolgár-Csoszhalom-Oborín tiszapolgárskej kultúry.^[10]

Stredovek

Dedina Trnávka vznikla ešte v 13. storočí, a to z iniciatívny zemianskeho vlastníka územného majetku. Najstaršia písomná zmienka o Trnávke pochádza z roku 1308, kedy ju nadobudol šľachtic Peter a stala sa majetkovou súčasťou jeho sečovského hradného panstva,^[11] ku ktorému začiatkom 14. storočia náležal hrad Braničev a ešte jeden hrad severozápadne od dediny Bačkov. V prvej polovici 14. storočia boli okrem Trnávky a mestečka Sečovce súčasťou sečovského panstva dediny Albínov, Kinčeš, Dvorianky, Filovo, Parchovany, Višňov, Kravany, Stankovce, Sečovská Polianka, Kochanovce, Hriadky, Bačkov, Dargov, Zbehňov a Cabov.^[12]

Novovek

V novembri 1944 bola obec ustupujúcimi nemeckými vojakmi vypálená dvakrát. Celkom zhorelo 56 domov, škola a zničený bol aj kostol.^[13]

Demografia

Demografický vývoj
Rok	Počet obyvateľov	Počet domov	Zdroj
1930	261	bez údaja	Československé sčítanie ľudu^[14]
1940	257	51	Sčítanie ľudu v Slovenskej republike^[14]

Použitá literatúra

Gačková, Lýdia (2009), „Sečovce a okolie v praveku a včasnom stredoveku“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 25-32, ISBN 80-968043-8-3

Referencie

↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
↑ Vyhláška povereníka vnútra č. 964/1948 Úr. vest. zo dňa 11. júna 1948, č. A-311/16-II/3-1948 o zmenách úradných názvov miest, obcí a osád na Slovensku. Úradný vestník. 26. jún 1948, č. 55, s. 1283. Dostupné online. [cit. 2020-09-15].
↑ „Cestná sieť Slovenskej republiky, Okres Trebišov : Stav cestnej siete k 1.1.2020“, Cestná databanka, Bratislava: Slovenská správa ciest, odbor cestnej databanky, c2020, https://www.cdb.sk/files/galleries/mapy-okresov-50-000/trebisov_50-000.jpg, dost. 2020-09-16
↑ ^a ^b Gačková 2009, s. 25
↑ Bánesz, Ladislav (1981), „Prieskum Východoslovenskej nížiny“, in Chropovský, Bohuslav, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980, 1. časť, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, str. 24, http://www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/AVANS_v_roku_1980-1.pdf#page=25, dost. 2020-09-16
↑ Budinský-Krička, Vojtech (1980), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, in Chropovský, Bohuslav, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1978, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, str. 54-55, http://www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/AVANS_v_roku_1978.pdf#page=55, dost. 2020-09-16
↑ Gačková 2009, s. 27
↑ Gačková 2009, s. 26-27
↑ Uličný, Ferdinand (2009), „Pôvod Sečoviec“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 35, ISBN 80-968043-8-3
↑ Uličný, Ferdinand (2009), „Panstvo Sečovce“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 36-37, ISBN 80-968043-8-3
↑ MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 90.
↑ ^a ^b Soznam obcí na Slovensku podľa administratívneho rozdelenia k 1. septembru 1946, Bratislava: Štátny plánovací a štatistický úrad, 1946, str. 100

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trnávka (okres Trebišov)

Externé odkazy

Oficiálny web

Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[rozloha-1] Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.

[pocet-obyvatelov-2] Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.

[zoznam-starostov-3] Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.

[4] Vyhláška povereníka vnútra č. 964/1948 Úr. vest. zo dňa 11. júna 1948, č. A-311/16-II/3-1948 o zmenách úradných názvov miest, obcí a osád na Slovensku. Úradný vestník. 26. jún 1948, č. 55, s. 1283. Dostupné online. [cit. 2020-09-15].

[5] „Cestná sieť Slovenskej republiky, Okres Trebišov : Stav cestnej siete k 1.1.2020“, Cestná databanka, Bratislava: Slovenská správa ciest, odbor cestnej databanky, c2020, https://www.cdb.sk/files/galleries/mapy-okresov-50-000/trebisov_50-000.jpg, dost. 2020-09-16

[gackova25-6] Gačková 2009, s. 25

[7] Bánesz, Ladislav (1981), „Prieskum Východoslovenskej nížiny“, in Chropovský, Bohuslav, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980, 1. časť, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, str. 24, http://www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/AVANS_v_roku_1980-1.pdf#page=25, dost. 2020-09-16

[8] Budinský-Krička, Vojtech (1980), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, in Chropovský, Bohuslav, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1978, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, str. 54-55, http://www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/AVANS_v_roku_1978.pdf#page=55, dost. 2020-09-16

[9] Gačková 2009, s. 27

[10] Gačková 2009, s. 26-27

[11] Uličný, Ferdinand (2009), „Pôvod Sečoviec“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 35, ISBN 80-968043-8-3

[12] Uličný, Ferdinand (2009), „Panstvo Sečovce“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 36-37, ISBN 80-968043-8-3

[13] MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 90.

[SOnS-14] Soznam obcí na Slovensku podľa administratívneho rozdelenia k 1. septembru 1946, Bratislava: Štátny plánovací a štatistický úrad, 1946, str. 100

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

[6]

[7]

[8]

[9]

[10]

[11]

[12]

[13]

[14]