Trnávka (okres Trebišov)
| Trnávka | ||
| obec | ||
|
||
| Štát |  Slovensko | |
|---|---|---|
| Kraj | Košický kraj | |
| Okres | Trebišov | |
| Región | Zemplín | |
| Nadmorská výška | 177 m n. m. | |
| Súradnice | 48°42′18″S 21°37′12″V / 48,7051°S 21,6201°V | |
| Rozloha | 6,02 km² (602 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 175 (31. 12. 2024) [2] | |
| Hustota | 29,07 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1259 | |
| Starosta | Miroslava Havrilová[3] (HLAS-SD) | |
| PSČ | 078 01 (pošta Sečovce) | |
| ŠÚJ | 543829 | |
| EČV (do r. 2022) | TV | |
| Tel. predvoľba | +421-56 | |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Trnávka, 078 01 Sečovce | |
| Telefón | 056/678 23 59 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce | ||
| Wikimedia Commons: Trnávka, Trebišov District | ||
| Webová stránka: obectrnavka.eu | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Trnávka (do roku 1948 Ternavka[4]) je obec na Slovensku v okrese Trebišov, ktorá leží približne 800 m západne od mesta Sečovce. Obcou preteká rovnomenný potok, Trnávka, prítok rieky Ondavy.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Intravilán obce sa rozkladá na nive potoka Trnávka, južne od cesty I. triedy 19 (I/19), na ktorú sa pripája do stredu obce vedúca cesta III. triedy 3651.[5]
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prehistorická a protohistorická doba
[upraviť | upraviť zdroj]Na území medzi Sečovcami a Dargovom, ktoré možno považovať za širšie okolie Trnávky, boli pri prieskume archeológov Ladislava Bánesza a Stanislava Šišku (1958)[6] a pri zberoch z oráčiny (1967[6], 1980[7]) nájdené nástroje datované do obdobia mladého paleolitu.
Pavol Mačala a Juraj Macák zistili pri prieskume terénu medzi Sečovcami a Trnávkou (1978) rozsiahle praveké sídlisko, ktorého pozostatky sa rozkladajú na miernom južnom svahu vyvýšeniny skláňajúcej sa k ľavému brehu potoka Trnávka, severovýchodne od vodnej nádrže Sečovce, západne od Sečoviec a južne od cesty I/19. Povrchovým zberom získali množstvo obsidiánovej industrie (čepeľ, čepeľovité a jadrovité odštepy, hrudky obsidiánovej suroviny), no datovanie nálezu bolo problematické; podľa Bánesza sú tieto nálezy najskôr neolitického pôvodu. Zrejme išlo o neolitické dielne špecializujúce sa na výrobu obsidiánových nástrojov. Získaný črepový materiál je skoro bez výnimky atypický, spadajúci prevažne do mladšej bronzovej doby, pričom v ňom prípadne obsiahnuté úlomky staršieho rázu možno s určitými výhradami zaradiť do starej bronzovej doby.[8] Pri zbere južne a západne od Trnávky (1983) boli získané ďalšie nálezy štiepanej kamennej (najmä obsidiánovej) industrie.[9]
V širšom okolí Trnávky sa v mladom neolite nachádzalo sídlisko druhej fázy skupiny Tiszadob-Kapušany kultúry s východnou lineárnou keramikou (Sečovská Polianka). V posledných storočiach 5. tisícročia pred Kr. sa v západopotiskom okruhu z podložia skupiny Tiszadob (za prispenia skupiny Raškovce) vyformovala bukovohorská kultúra, ktorej stopy sú zachytené v Hriadkach i v centre neďalekých Sečoviec, kde sa nachádzalo jedno z najvýznamnejších bukovohorských sídlisk na Východoslovenskej rovine. Medzi Hriadkami a Vojčicami bolo zistené sídlisko značných rozmerov patriace k skupine Tiszapolgár-Csoszhalom-Oborín tiszapolgárskej kultúry.[10]
Stredovek
[upraviť | upraviť zdroj]Dedina Trnávka vznikla ešte v 13. storočí, a to z iniciatívny zemianskeho vlastníka územného majetku. Najstaršia písomná zmienka o Trnávke pochádza z roku 1308, kedy ju nadobudol šľachtic Peter a stala sa majetkovou súčasťou jeho sečovského hradného panstva,[11] ku ktorému začiatkom 14. storočia náležal hrad Braničev a ešte jeden hrad severozápadne od dediny Bačkov. V prvej polovici 14. storočia boli okrem Trnávky a mestečka Sečovce súčasťou sečovského panstva dediny Albínov, Kinčeš, Dvorianky, Filovo, Parchovany, Višňov, Kravany, Stankovce, Sečovská Polianka, Kochanovce, Hriadky, Bačkov, Dargov, Zbehňov a Cabov.[12]
Novovek
[upraviť | upraviť zdroj]V novembri 1944 bola obec ustupujúcimi nemeckými vojakmi vypálená dvakrát. Celkom zhorelo 56 domov, škola a zničený bol aj kostol.[13]
Demografia
[upraviť | upraviť zdroj]| Rok | Počet obyvateľov | Počet domov | Zdroj |
|---|---|---|---|
| 1930 | 261 | bez údaja | Československé sčítanie ľudu[14] |
| 1940 | 257 | 51 | Sčítanie ľudu v Slovenskej republike[14] |
Použitá literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Gačková, Lýdia (2009), „Sečovce a okolie v praveku a včasnom stredoveku“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 25-32, ISBN 80-968043-8-3
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Hustota obyvateľstva – obce [om7014rr] : Rozloha (Štvorcový meter) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [om7101rr] [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2025-03-31, [cit. 2025-04-19]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška povereníka vnútra č. 964/1948 Úr. vest. zo dňa 11. júna 1948, č. A-311/16-II/3-1948 o zmenách úradných názvov miest, obcí a osád na Slovensku. Úradný vestník. 26. jún 1948, č. 55, s. 1283. Dostupné online. [cit. 2020-09-15].
- ↑ „Cestná sieť Slovenskej republiky, Okres Trebišov : Stav cestnej siete k 1.1.2020“, Cestná databanka, Bratislava: Slovenská správa ciest, odbor cestnej databanky, c2020, https://www.cdb.sk/files/galleries/mapy-okresov-50-000/trebisov_50-000.jpg, dost. 2020-09-16
- 1 2 Gačková 2009, s. 25
- ↑ Bánesz, Ladislav (1981), „Prieskum Východoslovenskej nížiny“, in Chropovský, Bohuslav, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1980, 1. časť, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, str. 24, http://www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/AVANS_v_roku_1980-1.pdf#page=25, dost. 2020-09-16
- ↑ Budinský-Krička, Vojtech (1980), „Nové nálezy na východnom Slovensku“, in Chropovský, Bohuslav, Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 1978, Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre, str. 54-55, http://www.cevnad.sav.sk/aktivita_1_1/AVANS_v_roku_1978.pdf#page=55, dost. 2020-09-16
- ↑ Gačková 2009, s. 27
- ↑ Gačková 2009, s. 26-27
- ↑ Uličný, Ferdinand (2009), „Pôvod Sečoviec“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 35, ISBN 80-968043-8-3
- ↑ Uličný, Ferdinand (2009), „Panstvo Sečovce“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 36-37, ISBN 80-968043-8-3
- ↑ MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 90.
- 1 2 Soznam obcí na Slovensku podľa administratívneho rozdelenia k 1. septembru 1946, Bratislava: Štátny plánovací a štatistický úrad, 1946, str. 100
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trnávka (okres Trebišov)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj] |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |