Preskočiť na obsah

Kochanovce (Sečovce)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kochanovce
mestská časť Sečoviec
Oficiálny názov: Kochanovce
Pôvod názvu:
14. až 17. stor. – Kohan[1]
1582 – Kohanfalua[2]
1774 – Kohány[3]
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Mesto Sečovce
Región Dolný Zemplín
Nadmorská výška 120 m n. m.
Súradnice 48°42′9″S 21°40′30″V / 48,70250°S 21,67500°V / 48.70250; 21.67500
Prvá písomná zmienka 1321
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 078 01
Telefónna predvoľba +421-56
EČV TV
Poloha v mesta v rámci Slovenska
Poloha v mesta v rámci Slovenska
Poloha v mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Webová stránka: Oficiálna stránka
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Demonym: Kochanovčan, Kochanovčanka[4]

Kochanovce (maď. Kohány) sú mestskou časťou Sečoviec, ktoré tvoria východnú časť intravilánu mesta. V minulosti boli samostatnou obcou, so Sečovcami sa zlúčili 1. apríla 1948.

Najstaršia písomná zmienka o Kochanovciach pochádza z roku 1321, kedy sa spomínajú v darovacej listine kráľa Karola I., ktorou panovník potvrdil darovanie územných majetkov sečovského panstva, ktorého súčasťou boli aj Kochanovce, šľachtickému rodu Bokša.[5] K donácii Bokšovcom sa pristúpilo z dôvodu, že pôvodný vlastník panstva šľachtic Peter, syn Petena či Petuna, sa v rokoch 1315 – 1316 neúspešne pokúsil osobne zabiť kráľa a následne emigroval do Ruska.[6]

V urbári trebišovského panstva z roku 1601 je zapísaných 11 celých usadlostí, dve polovičné a 22 opustených.[7] Veľký počet opustených usadlostí, ktorý je v tomto období charakteristický aj pre Sečovce, bol zrejme dôsledkom ťažkých politických a hospodárskych pomerov.[8] Poddanské povinnosti obsiahnuté v tomto urbári činili odvádzanie renty 1 zlatý celými usadlosťami, resp. 50 denárov v prípade polovičných usadlostí, na sviatok sv. Michala (29. septembra). Na sviatok Narodenia Pána jedna usadlosť odovzdávala jeden košický gbel ovsa, jeden chlieb a jednu kuru, na Veľkú noc odovzdávala dva chleby a štyri vajcia (polovičné usadlosti jeden chlieb a dve vajcia). Poddaní taktiež mali povinnosť platiť desiatok z ošípaných, okrem prípadu, keď odovzdávali malé prasiatka. Ak sedliaci využívali pôdu a lúky opustených usadlostí, mali povinnosť platiť zemepánovi 1 zlatý, pričom ale ak kosili pre neho lúky, tak tento poplatok neboli povinní uhradiť. Urbár taktiež spomína pokračovanie čapovania piva podľa pôvodných zvyklostí.[9]

Pomery kochanovských poddaných podľa dikálnych súpisov[10]
Rok Sedliaci Želiari Podželiari Sluhovia Pôda
(celkovo jutár)
Voly Kone Kravy
dojnice
Kravy
jalovice
Mladý dobytok Ošípané
1774
30
6
12
600
34
24
29
4
19
28
1780
33
2
2
9
660
49
21
19
13
5
31

Kochanovce boli síce samostatnou obcou s vlastným richtárom a radou, avšak existenčne boli zároveň veľmi naviazané na mestečko Sečovce.[11] Snahy o jej zlúčenie so Sečovcami spadajú ešte do obdobia prvej ČSR. K pripojeniu ale došlo až po druhej svetovej vojne, na základe uznesenia Miestneho národného výboru v Sečovciach č. 20/47 z 9. mája 1947, ktorému predchádzalo uznesenie MNV v Kochanovciach č. 8 a 19/47.[12] Samotnému zlúčenie sa vykonalo 1. apríla 1948,[13] pričom bolo oslávené slávnostným sprievodom mestom.[14]

Do 17. storočia sa obec zapisovala ako Kohan,[1] zriedkavo Kohanfalua.[2] V tereziánskom urbári z roku 1774 boli Kochanovce označené ako possessio Kohány.[3]

Kochanovce tvoria východnú časť katastrálneho územia mesta Sečovce, pričom ich intravilány sú priamo spojené. Územie Kochanoviec leží v nadmorskej výške od 125 do 110,7 m n. m. pri ceste I/19 na východnej hranici katastra. Južne od intravilánu preteká potok Trnávka, ktorý pred reguláciou svojho koryta v roku 1976 pretekal stredom obce a postupne sa stáčal smerom na juh.[15]

Geologické podložie tvoria pieskovce, ílovce, štrky, spraše a iné sedimentárne horniny z obdobia mladších treťohôrštvrtohôr. Pozostatkom sopečnej činnosti je andezit vyskytujúci sa v horných vrstvách pôdy a taktiež niekoľko minerálov a hornín vzniknutých treťohornou vulkanickou činnosťou (opál, obsidián).

Graf počasia pre Kochanovce (2013)
údaje z najbližšej meteorologickej stanice Milhostov
JFMAMJJASOND
 
 
47
 
5
-14
 
 
48
 
9
-8
 
 
67
 
16
-9
 
 
41
 
29
1
 
 
82
 
29
7
 
 
78
 
34
8
 
 
34
 
36
9
 
 
14
 
37
8
 
 
49
 
27
4
 
 
19
 
25
-5
 
 
49
 
16
-8
 
 
2
 
9
-8
teploty v °C
zrážky v mm
zdroj: SHMÚ

Kochanovce patria do mierne teplej a suchej klimatickej oblasti s mierne suchým a veterným charakterom počasia.[16] Množstvo zrážok je obmedzované Slanskými vrchami na západe, ktorá bránia presunu väčšieho množstvo dažďových oblakov západnými vetrami. Zima trvá väčšinou od polovice novembra do konca februára a vyznačuje sa výdatným snežením a prevládajúcim severným vetrom. Leto sa vyznačuje teplotami do 30 °C a menším množstvom zrážok. Intenzita slnečného žiarenia je 8 – 9 kcal/cm2 v zime a 44 – 46 kcal/cm2 v lete.[17]

Intenzívne vzdušné prúdenie zo severu, ktoré sa v najväčšej sile prejavuje vo východnej časti extravilánu Kochanoviec,[pozn 1] bolo využívané v miestnych veterných mlynoch aj menších zariadeniach podobného charakteru (veterníky), ktoré si stavali jednotlivé gazdovské usadlosti a využívali ich na mletie obilia, sečkovanie a pod. Z roku 1895 sa na pohľadnici zachovala podoba veterného mlyna na ghyczyovskom majeri v lokalite Lazy. Táto stavba, neskôr známa ako Horňákov viterník, slúžila aj na prečerpávanie vody z potoka do náhonu vodného mlyna.[18] Podľa tradovaných správ bol Horňákov viterník výrazne poškodený zásahom blesku a po dlhej odstávke boli na prelome 19. a 20. storočia jeho ruiny zbúrané. Posledný kochanovský veterný mlyn, ktorý sa nachádzal na východnej hranici extravilánu, bol zničený počas snehovej búrky v decembri 1940.[19] Neskoršie pokusy o sprevádzkovanie malých veterných elektrární v tejto oblasti zlyhali.[20]

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Čiastkové informácie o charaktere obyvateľstva v Kochanovciach obsahujú urbáre a dikálne súpisy, ktoré ale pojednávajú len o sedliakoch a želiaroch obrábajúcich pôdu zemepána a náležitostiach nimi vyplácanej renty. Prvým zachovaným prameňom tohto charakteru je urbár trebišovského panstva z roku 1601, v ktorom je zapísaných 11 celých usadlostí, dve polovičné a 22 opustených.[7] Podľa tereziánskeho urbára z roku 1774, v ktorom boli Kochanovce označené ako possessio Kohány, mala dedina 30 celých usadlostí.[10]

Prvé súhrne údaje o demografickej a sociálnej skladbe obyvateľov Kochanoviec poskytuje jozefínske sčítanie obyvateľstva Uhorska (1784 – 1787), ktoré ako prvé celokrajinné sčítanie v Uhorsku zahŕňalo celé obyvateľstvo a aplikovalo moderné metodické postupy prevzaté z rakúskej časti monarchie. Podľa zaznamenaných údajov žilo v Kochanovciach 517 obyvateľov (105 rodín) v 65 domoch, pričom 7 Kochanovčania neboli prítomní a v obci pobýval jeden cudzí obyvateľ, teda reálne počet obyvateľ činil 511. Počet mužov bol 161 (z toho 103 ženatých), žien 253. Kochanovce obývali deviati šľachtici, 31 sedliakov, 34 dedičných mešťanov a 64 želiarov.[21]

Demografický vývoj
Rok Počet obyvateľov Počet domov Zdroj
1784 – 1787 517 65 Sčítanie obyvateľstva Uhorska[21]
1930 939 bez údaja Československé sčítanie ľudu[22]
1940 970 194 Sčítanie ľudu v Slovenskej republike[22]

Symboly obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Erb a vlajku Kochanoviec navrhol Mgr. Marcel Bodnár v roku 2011 a je zapísaná v Heraldickom registri SR pod signatúrou K-291/2011. Erb vychádza z odtlačku pečatidla z druhej polovice 18. storočia, na ktorom je hlavnou erbovou figúrou kráčajúci baránok na šrafovanej rovnej pažiti, a kruhopis pečate je: „KOHÁNY 1786“.[23] Odtlačok sa zachoval na listine zo 6. septembra 1866. Baránok môže poukazovať na niekdajšie zamestnanie obyvateľov Kochanoviec (chov oviec, výroba syru, spracovanie ovčej vlny) alebo je hagiografickým symbolom Ježiša Krista.[24]

Blazón: „Erb Kochanoviec tvorí modrý štít so zelenou pažiťou s kráčajúcim strieborným baránkom v zlatej zbroji, v horných rohoch štítu sú strieborné nebeské telesá – vpravo obrátený strieborný polmesiac, vľavo strieborná hviezda. Vlajka pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (2/6), bielej (1/6), modrej (1/6) a zelenej (2/6).“[25]

Ústrednou ulicou mestskej časti je Kochanovská ulica, ktorá je cestou I/50, resp. E50. Ďalšie ulice sú: Dukelská, Gorkého, Ulica Jána Horňáka, Mostová, Sládkovičova, Železničná. Pri výjazde z Kochanoviec v smere na Michalovce sa nachádza čerpacia stanica pohonných hmôt Slovnaft.[26]

Na Železničnej ulici sa nachádza železničná stanica na trati č. 192 (TrebišovVranov nad Topľou), ktorá bola slávnostne otvorená 24. decembra 1903. Od 2. februára 2003 je na tejto trati zastavená osobná doprava.[27]

  1. Cesta I/50 je v tomto úseku označená ako cesta so silným bočným vetrom.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b napr. Sedlák 1987, s. 386, č. 886 (rok 1322), Novák 1959, s. 24 (1601)
  2. a b napr. z roku 1582. Pozri Uličný 2009a, s. 33, koncová poznámka č. 5 na s. 55 (Magyar Országos Levéltár, Kamara, A 2677, s. 165)
  3. a b Bodnárová 2009, s. 77. Urbár uložený v štátnom archíve v Sátoraljaújhely (Állami levéltar Sátoraljaújhely, Loculo 68, No 351)
  4. Považaj, Matej, ed. (2000), Pravidlá slovenského pravopisu (3. vyd.), Bratislava: Veda, ISBN 80-224-0655-4, http://slovniky.juls.savba.sk/?w=Kochanov%C4%8Dan&s=exact&c=Sa3f&d=psp&ie=utf-8&oe=utf-8#, dost. 2014-07-26 
  5. Uličný 2009a, s. 33. Pozri aj Sedlák 1987, s. 284, č. 624
  6. Motivácia šľachtica Petra nie je objasnená. Pôvodne sa aj napriek násilnému nátlaku nepridal k povstaniu Omodejovcov proti novokorunovanému kráľovi Karolovi I., avšak od roku 1312 je patrná zmena jeho postoja voči panovníkovi. Pozri Uličný 2009b, s. 36, pozri aj Sedlák 1987, s. 284-285, č. 624
  7. a b Novák 1959, s. 24. Integrae sessiones [celé usadlosti]: Blasius Tobolyas, judex [richtár], Franciscus Tobolyas, Blasius Hawran, Gregorius Whrin, Joannes Beöres, hortulanus Zechiensis [záhradník v Sečovciach], Joannes Zylaghy, Blasius Hawran, Gregorius Whrin, Joannes Beöres, hortulanus Zechiensis, Joannes Zylaghy, Thomas Tobolyas, Danko Oroz, Joannes Soltez, Stanislaus Lengyell, custos sylvarum [strážca lesa], Stanislaus Lengyell alter [iný Stanislaus Lengyell]. Mediae sessiones [polovičné usadlosti]: Georgius Hornyak, Matthias Kerthez, alter hortulanus Zechiensis [ďalší záhradník v Sečovciach]. Desertae [opustené usadlosti]: Domus Joannis Fylyoczky, Michaelis Zylaghy, Michaelis Oroz, Joannis Oroz, Bartholomaei Lengyell, Joannis Farkas, Matthiae Polyak, Martini Weegh. Desertae no 14, quorum nomina ignorantur [pri 14 opustených nie je známy ich pôvodný vlastník].
  8. Bodnárová 2009, s. 62
  9. Novák 1959, s. 24
  10. a b Bodnárová 2009, s. 77
  11. Pozri Kónya 2009, s. 100. „Napriek pomerne vysokému počtu obyvateľov bola obec po celé toto obdobie [19. storočie] z viacerých aspektov viazaná na blízke Sečovce. Patrila do sečovského notárskeho obvodu, v Sečovciach mala poštu, telegraf, žandársku stanicu a všetky okresné úrady. Takisto všetky cirkvi pôsobiace v obci boli fíliami sečovských farností, s výnimkou evanjelickej a. v., ktorá patrila k pozdišovskému zboru a aj deti z Kochanoviec navštevovali školy v blízkom mestečku.“
  12. Žadanský 2009, s. 134
  13. Korčmároš 1978, s. 6, Žadanský 2009, s. 134
  14. Sklenčár 2012, s. 107, fotografia č. 195. Dobová fotografia zaznamenáva sprievod prechádzajúci východnou časťou Hlavnej ulice (dnes Obchodná ulica) v Sečovciach.
  15. Korčmároš 2010, s. 74
  16. Magyar 2009, s. 16. [rýchlosť vetra priemerne 1,58 – 3,6 m/s/rok], ojedinele s vysokým vzdušným prúdením presahujúcim v nárazoch silu vetra 23 – 32 m/s.“
  17. Magyar 2009, s. 17
  18. Korčmároš 2010, s. 26
  19. Korčmároš 2010, s. 27
  20. Magyar 2009, s. 18
  21. a b Bodnárová 2009, s. 78
  22. a b Soznam obcí na Slovensku podľa administratívneho rozdelenia k 1. septembru 1946, Bratislava: Štátny plánovací a štatistický úrad v Bratislave, 1946, str. 100 
  23. Bodnár 2013, s. 1
  24. Bodnár 2013, s. 3
  25. citované podľa Bodnár 2013, s. 5
  26. Čerpacia stanica Slovnaft, Sečovce, SME, http://auto.sme.sk/cerpacia-stanica/slovnaft-secovce-kochanovska-ulica-smer-michalovce-649/?kraj=3, dost. 2014-07-26 
  27. ŽSR 192 : Trebišov - Vranov nad Topľou, Vlaky.net, http://www.vlaky.net/servis/trat.asp?id=64, dost. 2014-07-26 

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Publikované pramene

  • Novák, Jozef (1959), „Urbár hradného panstva Trebišov 1601“, in Marsina, Richard; Kušík, Michal, Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku, II., Bratislava: Vydavateľstvo SAV, str. 7-39 
  • Sedlák, Vincent, ed. (1987), Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae, II., Bratislava: Veda 

Monografie a príspevky v monografiách

  • Bodnárová, Miloslava (2009), „Dejiny Sečoviec v 17. a 18. storočí“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 60-81, ISBN 80-968043-8-3 
  • Kónya, Peter (2009), „Mestečko Sečovce v 14. – 16. storočí“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 82-104, ISBN 80-968043-8-3 
  • [Korčmároš, Štefan] (1978), Sečovce v rokoch rozvoja, Sečovce: Vlastivedné múzeum 
  • Korčmároš, Štefan (2010), Sklenčár, Peter, ed., Sečovské obrázky, Sečovce: Pastel, ISBN 978-80-89412-10-5 
  • Magyar, Július (2009), „Prírodné pomery“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 7-20, ISBN 80-968043-8-3 
  • Sklenčár, Peter (2012), Sečovce na starých fotografiách, [Dubnica nad Váhom]: Dubnický technologický inštitút, ISBN 978-80-89400-40-9 
  • Uličný, Ferdinand (2001), Dejiny osídlenia Zemplínskej župy (1. vyd.), Michalovce: Zemplínska spoločnosť, str. 230 – 231, ISBN 80-968579-1-6 
  • Uličný, Ferdinand (2009a), „Pôvod Sečoviec“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 33-35, ISBN 80-968043-8-3 
  • Uličný, Ferdinand (2009b), „Panstvo Sečovce“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 36-41, ISBN 80-968043-8-3 
  • Žadanský, Juraj (2009), „Vývoj mestečka v rokoch 1948 – 1960“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 134-137, ISBN 80-968043-8-3 

Články a štúdie

  • Bodnár, Marcel (2013), Symbolika miestnych častí Sečoviec – Kochanovce a Albínov, Košice 

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]