Kochanovce (Sečovce)

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kochanovce
mestská časť Sečoviec
Oficiálny názov: Kochanovce
Pôvod názvu:
14. až 17. stor. – Kohan[1]
1582 – Kohanfalua[2]
1774 – Kohány[3]
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Mesto Sečovce
Región Dolný Zemplín
Nadmorská výška 120 m n. m.
Súradnice 48°42′9″S 21°40′30″V / 48,70250°S 21,67500°V / 48.70250; 21.67500
Prvá písomná zmienka 1321
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 078 01
Telefónna predvoľba +421-56
EČV TV
Poloha v mesta v rámci Slovenska
Poloha v mesta v rámci Slovenska
Poloha v mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Webová stránka: Oficiálna stránka
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Demonym: Kochanovčan, Kochanovčanka[4]

Kochanovce (maď. Kohány) sú mestskou časťou Sečoviec, ktoré tvoria východnú časť intravilánu mesta. V minulosti boli samostatnou obcou, so Sečovcami sa zlúčili 1. apríla 1948.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia písomná zmienka o Kochanovciach pochádza z roku 1321, kedy sa spomínajú v darovacej listine kráľa Karola I., ktorou panovník potvrdil darovanie územných majetkov sečovského panstva, ktorého súčasťou boli aj Kochanovce, šľachtickému rodu Bokša.[5] K donácii Bokšovcom sa pristúpilo z dôvodu, že pôvodný vlastník panstva šľachtic Peter, syn Petena či Petuna, sa v rokoch 1315 – 1316 neúspešne pokúsil osobne zabiť kráľa a následne emigroval do Ruska.[6]

V urbári trebišovského panstva z roku 1601 je zapísaných 11 celých usadlostí, dve polovičné a 22 opustených.[7] Veľký počet opustených usadlostí, ktorý je v tomto období charakteristický aj pre Sečovce, bol zrejme dôsledkom ťažkých politických a hospodárskych pomerov.[8] Poddanské povinnosti obsiahnuté v tomto urbári činili odvádzanie renty 1 zlatý celými usadlosťami, resp. 50 denárov v prípade polovičných usadlostí, na sviatok sv. Michala (29. septembra). Na sviatok Narodenia Pána jedna usadlosť odovzdávala jeden košický gbel ovsa, jeden chlieb a jednu kuru, na Veľkú noc odovzdávala dva chleby a štyri vajcia (polovičné usadlosti jeden chlieb a dve vajcia). Poddaní taktiež mali povinnosť platiť desiatok z ošípaných, okrem prípadu, keď odovzdávali malé prasiatka. Ak sedliaci využívali pôdu a lúky opustených usadlostí, mali povinnosť platiť zemepánovi 1 zlatý, pričom ale ak kosili pre neho lúky, tak tento poplatok neboli povinní uhradiť. Urbár taktiež spomína pokračovanie čapovania piva podľa pôvodných zvyklostí.[9]

Pomery kochanovských poddaných podľa dikálnych súpisov[10]
Rok Sedliaci Želiari Podželiari Sluhovia Pôda
(celkovo jutár)		 Voly Kone Kravy
dojnice		 Kravy
jalovice		 Mladý dobytok Ošípané
1774
30
6
12
600
34
24
29
4
19
28
1780
33
2
2
9
660
49
21
19
13
5
31

Kochanovce boli síce samostatnou obcou s vlastným richtárom a radou, avšak existenčne boli zároveň veľmi naviazané na mestečko Sečovce.[11] Snahy o jej zlúčenie so Sečovcami spadajú ešte do obdobia prvej ČSR. K pripojeniu ale došlo až po druhej svetovej vojne, na základe uznesenia Miestneho národného výboru v Sečovciach č. 20/47 z 9. mája 1947, ktorému predchádzalo uznesenie MNV v Kochanovciach č. 8 a 19/47.[12] Samotnému zlúčenie sa vykonalo 1. apríla 1948,[13] pričom bolo oslávené slávnostným sprievodom mestom.[14]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Do 17. storočia sa obec zapisovala ako Kohan,[1] zriedkavo Kohanfalua.[2] V tereziánskom urbári z roku 1774 boli Kochanovce označené ako possessio Kohány.[3]

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Kochanovce tvoria východnú časť katastrálneho územia mesta Sečovce, pričom ich intravilány sú priamo spojené. Územie Kochanoviec leží v nadmorskej výške od 125 do 110,7 m n. m. pri ceste I/19 na východnej hranici katastra. Južne od intravilánu preteká potok Trnávka, ktorý pred reguláciou svojho koryta v roku 1976 pretekal stredom obce a postupne sa stáčal smerom na juh.[15]

Geologické podložie tvoria pieskovce, ílovce, štrky, spraše a iné sedimentárne horniny z obdobia mladších treťohôr až štvrtohôr. Pozostatkom sopečnej činnosti je andezit vyskytujúci sa v horných vrstvách pôdy a taktiež niekoľko minerálov a hornín vzniknutých treťohornou vulkanickou činnosťou (opál, obsidián).

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Graf počasia pre Kochanovce (2013)
údaje z najbližšej meteorologickej stanice Milhostov
JFMAMJJASOND
 
 
47
 
5
-14
 
 
48
 
9
-8
 
 
67
 
16
-9
 
 
41
 
29
1
 
 
82
 
29
7
 
 
78
 
34
8
 
 
34
 
36
9
 
 
14
 
37
8
 
 
49
 
27
4
 
 
19
 
25
-5
 
 
49
 
16
-8
 
 
2
 
9
-8
teploty v °C
zrážky v mm
zdroj: SHMÚ

Kochanovce patria do mierne teplej a suchej klimatickej oblasti s mierne suchým a veterným charakterom počasia.[16] Množstvo zrážok je obmedzované Slanskými vrchami na západe, ktorá bránia presunu väčšieho množstvo dažďových oblakov západnými vetrami. Zima trvá väčšinou od polovice novembra do konca februára a vyznačuje sa výdatným snežením a prevládajúcim severným vetrom. Leto sa vyznačuje teplotami do 30 °C a menším množstvom zrážok. Intenzita slnečného žiarenia je 8 – 9 kcal/cm2 v zime a 44 – 46 kcal/cm2 v lete.[17]

Intenzívne vzdušné prúdenie zo severu, ktoré sa v najväčšej sile prejavuje vo východnej časti extravilánu Kochanoviec,[pozn 1] bolo využívané v miestnych veterných mlynoch aj menších zariadeniach podobného charakteru (veterníky), ktoré si stavali jednotlivé gazdovské usadlosti a využívali ich na mletie obilia, sečkovanie a pod. Z roku 1895 sa na pohľadnici zachovala podoba veterného mlyna na ghyczyovskom majeri v lokalite Lazy. Táto stavba, neskôr známa ako Horňákov viterník, slúžila aj na prečerpávanie vody z potoka do náhonu vodného mlyna.[18] Podľa tradovaných správ bol Horňákov viterník výrazne poškodený zásahom blesku a po dlhej odstávke boli na prelome 19. a 20. storočia jeho ruiny zbúrané. Posledný kochanovský veterný mlyn, ktorý sa nachádzal na východnej hranici extravilánu, bol zničený počas snehovej búrky v decembri 1940.[19] Neskoršie pokusy o sprevádzkovanie malých veterných elektrární v tejto oblasti zlyhali.[20]

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Čiastkové informácie o charaktere obyvateľstva v Kochanovciach obsahujú urbáre a dikálne súpisy, ktoré ale pojednávajú len o sedliakoch a želiaroch obrábajúcich pôdu zemepána a náležitostiach nimi vyplácanej renty. Prvým zachovaným prameňom tohto charakteru je urbár trebišovského panstva z roku 1601, v ktorom je zapísaných 11 celých usadlostí, dve polovičné a 22 opustených.[7] Podľa tereziánskeho urbára z roku 1774, v ktorom boli Kochanovce označené ako possessio Kohány, mala dedina 30 celých usadlostí.[10]

Prvé súhrne údaje o demografickej a sociálnej skladbe obyvateľov Kochanoviec poskytuje jozefínske sčítanie obyvateľstva Uhorska (1784 – 1787), ktoré ako prvé celokrajinné sčítanie v Uhorsku zahŕňalo celé obyvateľstvo a aplikovalo moderné metodické postupy prevzaté z rakúskej časti monarchie. Podľa zaznamenaných údajov žilo v Kochanovciach 517 obyvateľov (105 rodín) v 65 domoch, pričom 7 Kochanovčania neboli prítomní a v obci pobýval jeden cudzí obyvateľ, teda reálne počet obyvateľ činil 511. Počet mužov bol 161 (z toho 103 ženatých), žien 253. Kochanovce obývali deviati šľachtici, 31 sedliakov, 34 dedičných mešťanov a 64 želiarov.[21]

Demografický vývoj
Rok Počet obyvateľov Počet domov Zdroj
1784 – 1787 517 65 Sčítanie obyvateľstva Uhorska[21]
1930 939 bez údaja Československé sčítanie ľudu[22]
1940 970 194 Sčítanie ľudu v Slovenskej republike[22]

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Erb a vlajku Kochanoviec navrhol Mgr. Marcel Bodnár v roku 2011 a je zapísaná v Heraldickom registri SR pod signatúrou K-291/2011. Erb vychádza z odtlačku pečatidla z druhej polovice 18. storočia, na ktorom je hlavnou erbovou figúrou kráčajúci baránok na šrafovanej rovnej pažiti, a kruhopis pečate je: „KOHÁNY 1786“.[23] Odtlačok sa zachoval na listine zo 6. septembra 1866. Baránok môže poukazovať na niekdajšie zamestnanie obyvateľov Kochanoviec (chov oviec, výroba syru, spracovanie ovčej vlny) alebo je hagiografickým symbolom Ježiša Krista.[24]

Blazón: „Erb Kochanoviec tvorí modrý štít so zelenou pažiťou s kráčajúcim strieborným baránkom v zlatej zbroji, v horných rohoch štítu sú strieborné nebeské telesá – vpravo obrátený strieborný polmesiac, vľavo strieborná hviezda. Vlajka pozostáva zo štyroch pozdĺžnych pruhov vo farbách modrej (2/6), bielej (1/6), modrej (1/6) a zelenej (2/6).“[25]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Ústrednou ulicou mestskej časti je Kochanovská ulica, ktorá je cestou I/50, resp. E50. Ďalšie ulice sú: Dukelská, Gorkého, Ulica Jána Horňáka, Mostová, Sládkovičova, Železničná. Pri výjazde z Kochanoviec v smere na Michalovce sa nachádza čerpacia stanica pohonných hmôt Slovnaft.[26]

Na Železničnej ulici sa nachádza železničná stanica na trati č. 192 (Trebišov – Vranov nad Topľou), ktorá bola slávnostne otvorená 24. decembra 1903. Od 2. februára 2003 je na tejto trati zastavená osobná doprava.[27]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Cesta I/50 je v tomto úseku označená ako cesta so silným bočným vetrom.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b napr. Sedlák 1987, s. 386, č. 886 (rok 1322), Novák 1959, s. 24 (1601)
  2. ↑ a b napr. z roku 1582. Pozri Uličný 2009a, s. 33, koncová poznámka č. 5 na s. 55 (Magyar Országos Levéltár, Kamara, A 2677, s. 165)
  3. ↑ a b Bodnárová 2009, s. 77. Urbár uložený v štátnom archíve v Sátoraljaújhely (Állami levéltar Sátoraljaújhely, Loculo 68, No 351)
  4. ↑ Považaj, Matej, ed. (2000), Pravidlá slovenského pravopisu (3. vyd.), Bratislava: Veda, ISBN 80-224-0655-4, http://slovniky.juls.savba.sk/?w=Kochanov%C4%8Dan&s=exact&c=Sa3f&d=psp&ie=utf-8&oe=utf-8#, dost. 2014-07-26 
  5. ↑ Uličný 2009a, s. 33. Pozri aj Sedlák 1987, s. 284, č. 624
  6. ↑ Motivácia šľachtica Petra nie je objasnená. Pôvodne sa aj napriek násilnému nátlaku nepridal k povstaniu Omodejovcov proti novokorunovanému kráľovi Karolovi I., avšak od roku 1312 je patrná zmena jeho postoja voči panovníkovi. Pozri Uličný 2009b, s. 36, pozri aj Sedlák 1987, s. 284-285, č. 624
  7. ↑ a b Novák 1959, s. 24. Integrae sessiones [celé usadlosti]: Blasius Tobolyas, judex [richtár], Franciscus Tobolyas, Blasius Hawran, Gregorius Whrin, Joannes Beöres, hortulanus Zechiensis [záhradník v Sečovciach], Joannes Zylaghy, Blasius Hawran, Gregorius Whrin, Joannes Beöres, hortulanus Zechiensis, Joannes Zylaghy, Thomas Tobolyas, Danko Oroz, Joannes Soltez, Stanislaus Lengyell, custos sylvarum [strážca lesa], Stanislaus Lengyell alter [iný Stanislaus Lengyell]. Mediae sessiones [polovičné usadlosti]: Georgius Hornyak, Matthias Kerthez, alter hortulanus Zechiensis [ďalší záhradník v Sečovciach]. Desertae [opustené usadlosti]: Domus Joannis Fylyoczky, Michaelis Zylaghy, Michaelis Oroz, Joannis Oroz, Bartholomaei Lengyell, Joannis Farkas, Matthiae Polyak, Martini Weegh. Desertae no 14, quorum nomina ignorantur [pri 14 opustených nie je známy ich pôvodný vlastník].
  8. ↑ Bodnárová 2009, s. 62
  9. ↑ Novák 1959, s. 24
  10. ↑ a b Bodnárová 2009, s. 77
  11. ↑ Pozri Kónya 2009, s. 100. „Napriek pomerne vysokému počtu obyvateľov bola obec po celé toto obdobie [19. storočie] z viacerých aspektov viazaná na blízke Sečovce. Patrila do sečovského notárskeho obvodu, v Sečovciach mala poštu, telegraf, žandársku stanicu a všetky okresné úrady. Takisto všetky cirkvi pôsobiace v obci boli fíliami sečovských farností, s výnimkou evanjelickej a. v., ktorá patrila k pozdišovskému zboru a aj deti z Kochanoviec navštevovali školy v blízkom mestečku.“
  12. ↑ Žadanský 2009, s. 134
  13. ↑ Korčmároš 1978, s. 6, Žadanský 2009, s. 134
  14. ↑ Sklenčár 2012, s. 107, fotografia č. 195. Dobová fotografia zaznamenáva sprievod prechádzajúci východnou časťou Hlavnej ulice (dnes Obchodná ulica) v Sečovciach.
  15. ↑ Korčmároš 2010, s. 74
  16. ↑ Magyar 2009, s. 16. „[rýchlosť vetra priemerne 1,58 – 3,6 m/s/rok], ojedinele s vysokým vzdušným prúdením presahujúcim v nárazoch silu vetra 23 – 32 m/s.“
  17. ↑ Magyar 2009, s. 17
  18. ↑ Korčmároš 2010, s. 26
  19. ↑ Korčmároš 2010, s. 27
  20. ↑ Magyar 2009, s. 18
  21. ↑ a b Bodnárová 2009, s. 78
  22. ↑ a b Soznam obcí na Slovensku podľa administratívneho rozdelenia k 1. septembru 1946, Bratislava: Štátny plánovací a štatistický úrad v Bratislave, 1946, str. 100 
  23. ↑ Bodnár 2013, s. 1
  24. ↑ Bodnár 2013, s. 3
  25. ↑ citované podľa Bodnár 2013, s. 5
  26. ↑ Čerpacia stanica Slovnaft, Sečovce, SME, http://auto.sme.sk/cerpacia-stanica/slovnaft-secovce-kochanovska-ulica-smer-michalovce-649/?kraj=3, dost. 2014-07-26 
  27. ↑ ŽSR 192 : Trebišov - Vranov nad Topľou, Vlaky.net, http://www.vlaky.net/servis/trat.asp?id=64, dost. 2014-07-26 

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Publikované pramene

  • Novák, Jozef (1959), „Urbár hradného panstva Trebišov 1601“, in Marsina, Richard; Kušík, Michal, Urbáre feudálnych panstiev na Slovensku, II., Bratislava: Vydavateľstvo SAV, str. 7-39 
  • Sedlák, Vincent, ed. (1987), Regesta diplomatica nec non epistolaria Slovaciae, II., Bratislava: Veda 

Monografie a príspevky v monografiách

  • Bodnárová, Miloslava (2009), „Dejiny Sečoviec v 17. a 18. storočí“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 60-81, ISBN 80-968043-8-3 
  • Kónya, Peter (2009), „Mestečko Sečovce v 14. – 16. storočí“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 82-104, ISBN 80-968043-8-3 
  • [Korčmároš, Štefan] (1978), Sečovce v rokoch rozvoja, Sečovce: Vlastivedné múzeum 
  • Korčmároš, Štefan (2010), Sklenčár, Peter, ed., Sečovské obrázky, Sečovce: Pastel, ISBN 978-80-89412-10-5 
  • Magyar, Július (2009), „Prírodné pomery“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 7-20, ISBN 80-968043-8-3 
  • Sklenčár, Peter (2012), Sečovce na starých fotografiách, [Dubnica nad Váhom]: Dubnický technologický inštitút, ISBN 978-80-89400-40-9 
  • Uličný, Ferdinand (2001), Dejiny osídlenia Zemplínskej župy (1. vyd.), Michalovce: Zemplínska spoločnosť, str. 230 – 231, ISBN 80-968579-1-6 
  • Uličný, Ferdinand (2009a), „Pôvod Sečoviec“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 33-35, ISBN 80-968043-8-3 
  • Uličný, Ferdinand (2009b), „Panstvo Sečovce“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 36-41, ISBN 80-968043-8-3 
  • Žadanský, Juraj (2009), „Vývoj mestečka v rokoch 1948 – 1960“, in Ordoš, Ján, Sečovce (2. vyd.), Prešov: L.I.M., str. 134-137, ISBN 80-968043-8-3 

Články a štúdie

  • Bodnár, Marcel (2013), Symbolika miestnych častí Sečoviec – Kochanovce a Albínov, Košice 

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kochanovce_(Sečovce)&oldid=7552612“