Pozdišovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°44′00″S 21°51′00″V / 48,733333°S 21,850000°V / 48.733333; 21.850000
Pozdišovce
obec
Pozdišovce, Evangelický kostol.jpg
Evanjelický kostol
Coat of arms of Pozdišovce.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Michalovce
Región Zemplín
Nadmorská výška 120 m n. m.
Súradnice 48°44′00″S 21°51′00″V / 48,733333°S 21,850000°V / 48.733333; 21.850000
Rozloha 18,05 km² (1 805 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 310 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 72,58 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1315
Starosta Ján Čižmárik[3] (nezávislý)
PSČ 072 01
ŠÚJ 522961
EČV MI
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Pozdišovce
Pozdišovce 144
072 01 Pozdišovce
Telefón 056 6472203
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Pozdišovce
Webová stránka: www.pozdisovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Pozdišovceobec na Slovensku v okrese Michalovce.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Vodné toky[upraviť | upraviť kód]

Riečka Duša pretekajúca východnou časťou chotára (celková dĺžka od prameňa po sútok s riekou Laborec je vyše 42 km). Potok Lipovec pretekajúci stredom obce, vlieva sa do riečky Duša.

Vodné plochy[upraviť | upraviť kód]

Vodná nádrž – rybník. Vznikla prehradením potoka Lipovec v jeho hornej časti.

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Pozdišovský chrbát so svojimi úbočiami, pozvoľna vystupujúcimi nad rovinu, kedysi pokrytú lužnými lesmi, lákal ľudí k trvalému osídleniu už v dávnom praveku. Na jeho juhovýchodných svahoch postupne vytvorili obec Pozdišovce. Jej dnešný chotár s rozlohou 1 814 ha pôdy hraničí s chotármi obcí Krásnovce, Šamudovce, Laškovce, Trhovište, Moravany, Rakovec nad Ondavou, Suché a predmestiami Topoľany a Močarany so súčasným okresným sídlom, iba šesť kilometrov východne rozloženým mestom Michalovce.

Doteraz najstaršími stopami po pobyte človeka v chotári Pozdišoviec sú črepy bližšie neurčených neolitických kultúr (5. až záver 4. tisícročia pred naším letopočtom). V období eneolitu – neskorej doby kamennej (záver 4. tisícročia až 2. tisícročie pred Kr.) obýval aj naše končiny ľud východoslovenských mohýl. Človek tu žil aj v dobe bronzovej (1900 – 700 pred Kr.). Dôkazy o pobyte človeka z doby železnej zatiaľ nie sú, možno ho však predpokladať na základe pomerne hustého osídlenia v okolí. V dobe rímskej (1. až 4. storočie n. l.) sa stalo územie Slovenska sprostredkovateľom hodnôt medzi susedmi z juhu, severu i východu. Nie je známe presne, kedy sa na území Pozdišoviec usadili prví Slovania. Ich prítomnosť v danom období však bezpečne dokladajú výsledky povrchových prieskumov.

O starobylom slovanskom pôvode obce svedčí aj toponomastický rozbor názvu Pozdišovce. Miestne mená s príponami -ovce, -ice, -any sa zhodujú s rozsahom najstaršieho slovanského osídlenia Slovenska. Patria ku skupine pomenovaní ľudských sídel utvorených týmito príponami z vlastného osobného mena kmeňového náčelníka, hlavy rodu alebo otca rodiny. V našom prípade z osobného mena Pozdiš (podobne ako Pozdiech, Pozderad), s významom – dedina Pozdišo-vých ludí.

Po začlenení Slovenska do uhorského štátu sa stalo územie stredného Zemplína súčasťou kráľovských majetkov hradných panstiev hradov Zemplín. Prvým majiteľom Pozdišoviec, ktorého meno sa zachovalo, bol Peter, syn Rajnolda, ktorý zomrel bez potomka. Jeho dediny Pozdišovce a Drahňov kráľ Karol Róbert preto daroval Michalovi z rodu Akošovcov. Darovacia listina vydaná pri tejto príležitosti v roku 1315 je najstarším známym písomným dokladom o obci, zároveň však dokladajúcim, že obec existovala už dávno predtým. Kráľ potvrdil svoju donáciu ešte listinou z roku 1322, z ktorej vyplýva, že Michal mu svoju oddanosť preukázal viackrát. Pravdepodobne sám Michal, alebo jeho potomkovia, dali postaviť v Pozdišovciach hrad. Písomne je doložený roku 1365. Podoba hradu ani presná lokalita už nie sú známe. Podľa tradície na jeho zvyškoch stojí dnešný kaštieľ. Po smrti bezdetného Ladislava kráľ Žigmund odmietol nároky vzdialenejšieho príbuzenstva a hrad s panstvom v roku 1403 za vojenské zásluhy rozdelil zemanom.

V roku 1640 získal tunajšie panstvo Peter Sirmai (Szirmay), ktorý tu do roku 1648 s pomocou župy postavil najkrajší kaštieľ svojej rodiny. V testamente ho preto určil za rodinné sídlo, čo rodina dodržiavala až do dvadsiatych rokov 20. storočia. V 19. storočí tu okrem sirmaiovského kaštieľa, ktorý vlastnila Izabela Sirmaiová, vdova po Henrikovi Neuendorfovi, stál ešte kaštieľ Weinbergovcov.

Sociálna štruktúra a pomery obyvateľstva sa v podstate veľmi nemenili ani v 19. storočí až do zrušenia poddanstva. Štatistiky zaznamenali mierny demografický rast, narušený až epidémiou cholery v roku 1831. Po východoslovenskom roľníckom povstaní, ktoré obec priamo nezasiahlo, sa tu konal jeden zo štatariálnych súdov.

Z výdobytkov revolučných rokov 1848/1849 privítali Pozdišovčania predovšetkým zrušenie poddanstva. Postupne získavali pôdu do svojho vlastníctva. V obci vybudovali liehovar, pracovali tri mlyny, z ktorých jeden stojí dodnes. Začiatkom 20. storočia poskytla obyvateľom skromné pracovné príležitosti aj píla. Z pôvodného sirmaiovského veľkostatku sa do 20. storočia vytvorilo niekoľko menších hospodárstiev. Po vzniku ČSR sa poslední predstavitelia rodiny z Pozdišoviec odsťahovali do Maďarska a zvyšok majetku spravovali prostredníctvom správcov.

Školstvo[upraviť | upraviť kód]

  • 1362 – zmienka o farskej škole
  • 1646-1647 – protestantská škola, ktorú okolo roku 1650 navštívil J. A. Komenský
  • 1743 – zriadená vyššia škola, prvým rektorom bol Dávid Fabrici
  • 1902 – postavená budova štátnej školy

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť kód]

Náboženské zloženie[upraviť | upraviť kód]

údaje: Sčítanie obyvateľov, domov a bytov v roku 2011

Počet obyvateľov: 1.221
Rímskokatolíci
  
35,24 %
Luteráni
  
29,76 %
Pravoslávni
  
14,44 %
Gréckokatolíci
  
10,95 %
nezistení
  
3,81 %
bez vyznania
  
1,98 %
Jehovisti
  
1,75 %
Kalvíni
  
1,27 %

údaje: Sčítanie obyvateľov v roku 1910

Počet obyvateľov: 1.219
Luteráni
  
38,97 %
Gréckokatolíci
  
25,68 %
Rímskokatolíci
  
25,68 %
Židia
  
7,79 %
Kalvíni
  
1,89 %

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

  • Evanjelický kostol, trojloďová pôvodne románsko-gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z 13. storočia. Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Juraja. Gotickou úpravou prešiel v 15. storočí. Od 16. storočia tu pôsobili reformovaní kazatelia, v polovici 17. storočia miestny rod Sirmaiovov založil evanjelický cirkevný zbor. Barokovo bol upravený po požiari v roku 1762. Na konci 18. storočia prešiel ďalšou úpravou, keď boli postavené poschodové empory a kostol dostal charakter trojlodia. Zo stredovekej stavby sa dochovalo presbytérium a pravdepodobne aj obvodové múry lode. Románske murivo a architektonické detaily boli objavené na stenách presbytéria pri výskume v roku 2016.[4] V interiéri sa nachádza hodnotné zariadenie, rokokový oltár s obrazom Kalvária, organ z roku 1794 od majstra Jana Tučeka z Kutnej Hory a patronátne lavice z konca 18. storočia. Krstiteľnica zdobená festónmi je v štýle luiséz. V kostole sú osadené aj epitafy príslušníkov rodiny Sirmai z rokov 17231776.[5] Fasády kostola sú členené oportnými piliermi a segmentovo ukončenými oknami. Veža je členená lizénovými rámami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.
  • Sirmaiovský kaštieľ, dvojpodlažná bloková dvojtraktová renesančná stavba z rokov 1643-1648. Kaštieľ bol vybudovaný podžupanom Zemplínskej župy Petrom Sirmaiom. Začiatkom 19. storočia bol prestavaný klasicisticky a v rokoch 1880-1890 neogoticky. V interiéri sa nachádzajú miestnosti zaklenuté valenými klenbami s lunetami, vo vstupnom vestibule sú barokové pruské klenby. Okolo ústredného krídla sú štyri vyvýšené krídla evokujúce veže. Deväťosovému priečeliu dominuje osovo umiestnený renesančný portál s erbom rodu z roku 1648.[6]
  • Sirmaiovská kúria, jednopodlažná bloková stavba s valbovou strechou z rokov 1698-1701. Pôvodne tu bol dom pre služobníctvo Sirmaiovcov. Od roku 1922 tu sídlil notársky úrad. Fasády kúrie sú členené oknami so šambránami.[7]
  • Elektrický, pôvodne parný mlyn, jednopodlažná dvojtraktová stavba z prvej tretiny 19. storočia.[8]
  • Gréckokatolícky kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho, jednoloďová historizujúca stavba s polkruhovým ukončením presbytéria s náznakom transeptu a predstavanou vežou, z roku 1927. Fasády chrámu sú členené polkruhovo ukončenými oknami a výraznou korunnou rímsou. Veža je v hornej časti osemhranná, ukončená barokovou helmicou s laternou.
  • Z obce pochádza zbierka piesní a tancov Anny Sirmaiovej, rod. Kecerovej z prvej polovice 18. storočia, rukopis 377 úplných a 25 neúplných skladieb.

Kultúra[upraviť | upraviť kód]

Pozdišovce sú známe hlavne kvôli pozdišovskej keramike. V centre obce bol v roku 1996 postavený Pamätník národným dejateľom Karolovi S. B. Seredajovi, Jonášovi Záborskému a Júliusovi Barčovi-Ivanovi.

Hudba[upraviť | upraviť kód]

V obci pôsobí skupina "Harčare", ktorá prezentuje pozdišovské hrnčiarske tradície piesňami. Vystupuje na rôznych folklórnych slávnostiach po celom Slovensku.V obci od roku 2007 posobí aj detský folklórny súbor "Harčarik".V roku (2011) vznikla aj ženská spevácka skupina "Harčarki"

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť kód]

  • Folklórne slávnosti od roku 1992 – v mesiaci júl
  • Úcta k starším – stretnutie samosprávy so staršími občanmi s kultúrnym programom – v mesiaci október
  • Mikulášska slávnosť s kultúrnym programom – v mesiaci december
  • Každý rok sa organizuje aj vatra SNP.
  • Taktiež sa koná každý rok v Pozdišovciach Šachový turnaj

Šport[upraviť | upraviť kód]

  • V roku 1934 prvé dotyky s futbalom, od 40-tych rokov účasť v krajských a okresných súťažiach.
  • V 50-tych rokoch hokej, neskôr aj volejbal a turistika.
  • Futbalový turnaj dospelých o putovnú Pozdišovskú vázu od roku 1965 – v mesiaci júl
  • Futbalový turnaj žiakov Memoriál Mikuláša Benetina v rokoch 1982 – 2004
  • Futbalový turnaj dorastencov Memoriál Mikuláša Benetina od roku 2005 – v mesiaci júl

V súčasnosti OcŠK organizuje dva turnaje s dlhodobou tradíciou, ktoré sú najstaršími futbalovými turnajmi na Zemplíne.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť kód]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť kód]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Literatúra a zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • PLICKOVÁ, Ester. Pozdišovské hrnčiarstvo. Bratislava : Slovenské vydavatelstvo krásnej literatúry, 1959.
  • Pozdišovské čriepky – noviny obyvateľov obce (od r. 2000)
  • Majstri hliny – osobnosti pozdišovskej hrnčiarskej dielne (2001), Ján Poprik
  • Pozdišovské školy (2002), Ján Poprik
  • Pozdišovce – turistický sprievodca (2003), Ján Poprik

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Evanjelický kostol v Pozdišovciach má románsky pôvod [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  5. Pozdišovce - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  6. Pozdišovce [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Pozdišovce [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pozdišovce

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]