Revolúcie v rokoch 1848 – 1849

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rok 1848 v Paríži

Revolúcie v rokoch 1848 – 1849 (iné názvy: meruôsme roky, jar národov, európske revolúcie v rokoch 1848 – 1849) bola séria revolúcií vo väčšine západnejstrednej Európy, ktorých spoločným znakom bola nespokojnosť s vnútorným a vonkajším poriadkom nastoleným Viedenským kongresom, pričom konkrétne ciele revolúcie sa v jednotlivých štátoch líšili.

Ideovo bola revolúcia ovplyvnená liberálnymi, národnýmirepublikánskymi myšlienkami a niesla sa v duchovnom odkaze Veľkej francúzskej revolúcie. Trvalú politickú zmenu priniesla len vo Švajčiarsku, v ostatných štátoch mala intenzívnejšie len kultúrne a spoločenské dosahy.

Revolúcia vypukla vo Švajčiarsku (1847) ako aj Neapolsku a Sicílii (január 1848) a odtiaľ sa šírila po Európe. Zasiahnuté boli štáty celej Európy okrem Spojeného kráľovstva, Ruska, Holandska, Španielska a Osmanskej ríše a čiastočne Srbského kniežatstva (to samo o sebe dotknuté nebolo, ale aktívne sa zapájalo do revolúcií v habsburskej monarchii).

Na území Slovenska do tejto revolúcie spadá:

Habsburská monarchia[upraviť | upraviť zdroj]

Zalitavsko (Uhorsko)[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci Uhorska sa vyvíjali národné hnutia (školské a jazykové) a v dôsledku prejavu maďarského nacionalizmu (maďarská šľachta sa spolu s meštianstvom a inteligenciou chceli oddeliť od Viedne - cieľom bolo vytvorenie Uhorského štátu s maďarským národným charakterom) vznikali nepokoje. Z tohto dôvodu sa rok 1848 v Uhorsku označuje z marxistického hľadiska aj ako reakčný a kontrarevolučný (revolúcia by podľa marxistického konceptu mala spieť ku internacionalizmu a triednemu boju). Už v roku 1844 po odvolaní Ľudovíta Štúra z miesta zástupcu profesora Palkoviča na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej odchádza z bratislavského lýcea 22 študentov a vzniká Slovenské národné hnutie - Tatrín. Študentské spolky združuje Jednota mládeže slovenskej a v roku 1845 vznikajú Slovenskje národňje novini.

13. marca 1848 vypukla revolúcia vo Viedni, keď bol odvolaný Metternich Ferdinandom V..

18. marca (lebo 15. boli iba prednesené požiadavky) 1848 schválil Uhorský snem v Bratislave tzv. Marcové zákony, ktoré ukončili feudalizmus a nastolili kapitalizmus.[chýba zdroj]

11. apríla 1848 boli podpísané a vstúpili do platnosti Marcové zákony, čo znamenalo zároveň koniec absolutizmu.[1]

10. mája 1848 bol schválený národno-revolučný a štátno-právny program Slovákov, ktorý prinášal možnosť decentralizácie - Žiadosti slovenského národa. Na Štúra, Hurbana a Hodžu bol následne vystavený zatykač a tí odišli do Čiech.[2]

2. až 12. júna 1848 sa konal v Prahe Slovanský zjazd, ktorého cieľom bolo uznanie rovnoprávnosti všetkých slovanských národov v rámci rakúskej monarchie. Počas zjazdu vypuklo v Prahe povstanie ako reakcia na útok proti generálovi Alfredovi Windischgrätzovi. Česi a Slováci sa spoločne zapojili do povstania. Následne sa Slováci presunuli do Viedne, kde pripravili revolučné vystúpenie.[3]

16. septembra 1848 bola založená Slovenská národná rada, ktorej cieľom bolo poslať na Slovensko vojenské výpravy, ktoré mali podnietiť revolučné aktivity a docieliť celonárodné povstanie.[4]

18. septembra 1848 odišlo dobrovoľnícke zoskupenie na západné Slovensko (pod vedením hlavného dôstojníka Gloudeka). Vznikol štátny znak a 19. 9. vyhlásila Slovenská národná rada neposlušnosť Peštianskej vláde a vyzvala do celonárodného povstania.

28. septembra 1848 sa museli stiahnuť na Moravu a následne boli Štúr, Hurban a Hodža obvinení z vlastizrady.

28. septembra 1848 bol v Budíne zavraždený cisársky komisár pre Uhorsko a hlavný vojenský veliteľ gróf František Filip Lamberg, čím sa vyostrili vzťahy medzi Pešťou a Viedňou.

3. októbra 1848 cisár rozpustil Uhorský snem a vyhlásil vojnový stav. [5]

6. októbra 1848 vypuklo povstanie vo Viedni a po jeho ukončení nastúpil nový cisár František Jozef I. Následne František Palacký predložil snemu návrh na federalizáciou národov. Alfred Windischgrätz porazil maďarské revolučné sily a následne bola nastolená centralizácia. Moc bola v rukách panovníka a obmedzenie uhorského snemu. V marci 1849 sa Slovenská národná rada obrátila na cisára s novými žiadosťami s cieľom federalizácie, požiadavkami na slovenský snem, vlastný jazyk, inštitúcie a zrovnoprávnenie. [6]

20. a 26. októbra 1848 boli pri povstaní popravení študenti Viliam Šulek a Karol Holuby. [7]

14. apríla 1849 vyhlásil Uhorský snem pod vedením Lajoša Košúta nezávislosť Uhorska v rámci monarchie (deklaruje sa jednonárodné maďarské Uhorsko bez uznania práv iných národov).[chýba zdroj]

13. augusta 1849 sa odohrala bitka pri Világoši, kde bojovali rakúske vojská po boku s ruskými. Následne bol maďarský odpor potlačený a viedenská vláda upevnila svoju moc centralizáciou monarchie - vznikol Bachov absolutizmus (neoabsolutizmus), ktorý skončil v roku 1859. Požiadavka federalizácie nebola uskutočnená a viedenská vláda na základe centralizácie rozpustila slovenských dobrovoľníkov.[chýba zdroj] Po neúspešnej revolúcii sa národné hnutie rozdelilo na prívržencov slovakizovanej češtiny (Ján Kollár, ktorý vydával Slovenské noviny), alebo prívržencov samobytnosti slovenčiny v rámci panslavizmu (štúrovci). Kým Radlinský a Palárik u viedenského dvora presadzovali federáciu, štúrovci panslavistický model. V roku 1852 vychádzala Krátka mluvnica slovenská a v roku 1861 Pešťbudínske vedomosti. Pod vplyvom Februárového patentu (maďarizácia nemaďarských národov) sa formovalo Slovenské národné zhromaždenie pod vedením Daxnera a Francisciho. V roku 1862 vzniklo Gymnázium v Revúcej a 4. augusta 1863 bola založená Matica slovenská.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Július Botto: Michal M. Hodža In http://zlatyfond.sme.sk/dielo/1321/Botto_Michal-M-Hodza/5
  2. Štátne zriadenia na území Slovenska In http://www.historika.sk/statzriadenia.htm
  3. http://historia.czweb.org/doc/zjazd.doc
  4. Formovanie a priebeh revolúcie 1848-49 In http://www.stur.sk/revolucia/revolucne_roky.htm
  5. http://www.mojazbierka.sk/index.php?m=emisia&id=106
  6. Trinásť tzv. „maďarských“ aradských martýrov at Mýty a historiografia In http://www.kultura-fb.sk/new/old/archive/1-4-8.htm
  7. Slovenskí martýri, komisári SNR, Holuby a Šulek 1848 In http://www.krajne.sk/obec/zakladne-informacie/historia/slovenski-martyri-komisari-snr-holuby-a-sulek-1848

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]