Hatalov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°39′37″S 21°53′16″V / 48,6603°S 21,8878°V / 48.6603; 21.8878
Hatalov
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Michalovce
Región Zemplín
Nadmorská výška 99 m n. m.
Súradnice 48°39′37″S 21°53′16″V / 48,6603°S 21,8878°V / 48.6603; 21.8878
Rozloha 8,63 km² (863 ha) [1]
Obyvateľstvo 757 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 87,72 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1278
Starosta Vladimír Kováč[3] (SMER-SD)
PSČ 072 16
ŠÚJ 522431
EČV MI
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Hatalov Hatalov 185 072 16 Hatalov
E-mailová adresa poslať email
Telefón +421 56 649 32 84
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Webová stránka: obechatalov.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Hatalov (maď. Gatály) je obec na Slovensku v okrese Michalovce.

Čo sa tu dá nájsť[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa tu rímskokatolícky kostol, ktorý počas komunizmu slúžil ako sklad. Pozostatky pôvodného využitia sú dodnes viditeľné. Pri obci leží asfaltovo-betónové letisko, ktoré sa využíva najmä na púšťanie modelov lietadiel (domovské letisko letecko modelárskeho klubu Michalovce). Ďalej tu sídli obecný futbalový klub Hatalov. V obci sa nachádzajú potraviny, pošta, vlaková a autobusová stanica, ako aj materská a základná škola. Je tu vybudovaná kanalizácia a prechádza tadiaľto aj cyklotrasa (Michalovce – Močarany – Krasnovce – Vrbnica – Hatalov – Slavkovce – Budkovce – Sliepkovce – Lastomír – Michalovce; cca 35 km).

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Poslanec NRSR Andrej Hajduk býva v Hatalove. Pochádzali z tadiaľto aj starí rodičia a krstná mama speváčky Mishy, ktorá tu strávila časť detstva.

Užitočné informácie[upraviť | upraviť zdroj]

Matričný úrad sa nachádza v Budkovciach. Správa katastra v Michalovciach.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ako vlastníctvo Zemana Gothala sa osada spomína v roku 1278. Jej dejiny sú bohaté. Kedysi tu stál hrad, liehovar Widderovcov, v prevádzke bol parný mlyn. Obyvatelia boli poľnohospodári a ovocinári. V roku 1910 tu žila maďarská menšina, ktorá dnes už nie je zrejmá. Obec po Trianone pripadla Česko-Slovensku. Po hrade sa nezachovali žiadne stopy, pravdepodobná lokalita je v poli smerom na Budkovce. Cez výhybňu Hatalov vedie prvá železničná trať postavená štátom po roku 1918 (dĺžka 20 kilometrov, smer Vojany – Bánovce nad Ondavou).

Najstaršie osídlenie je doložené nálezmi z doby eneolitu, bronzovej, halštatskej, z doby rímskej i z 9. až 10. storočia. V rámci Uhorska patrili Hatalov až do roku 1918 do Zemplínskej župy. Dnešná obec pochádza z pôvodnej slovenskej, slovienskej osady spred 11. storočia. Výnimočne túto lokalitu označovali aj ako Nižné Žbince.

Najstaršiu písomnú zmienku o  tunajšom sídle nachádzame v roku 1326 a v tomto období patrilo k pozdišovskému panstvurodiny Ákoš. V písomných záznamoch z 14. až 16. storočia sa obec vyskytuje pod názvom Gatal a Gataly a v tom čase patrila miestnym zemanom, z ktorých minimálne jeden študoval na viedenskej univerzite.

Najneskôr v  16. storočí v  dedine postavili murovaný kostol a  v  roku 1600 tu stáli dve kúrie (šľachtické sídlo), kostol, fara a škola. Na prelome 16. a 17. storočia Hatalov patril medzi stredne veľké dediny aj so šľachtickým obyvateľstvom. V dôsledku rozličných okolností bol Hatalov začiatkom 18. storočia bez obyvateľstva. V druhej polovici 18. storočia vďaka príchodu nového obyvateľstva sa postupne zvyšoval ich počet.

V  Hatalove vlastnili majetky členovia viacerých šľachtických rodín. V 19. storočí v Hatalove stál aj kaštieľ s rozsiahlou záhradou. Zároveň sa tu v tomto období spomína liehovar.

V roku 1973 bol do užívania odovzdaný miestny rímskokatolícky kostol.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.