Veľké Slemence

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°30′35″S 22°08′49″V / 48,5096°S 22,1470°V / 48.5096; 22.1470
Veľké Slemence
obec
Veľké Slemence.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Michalovce
Nadmorská výška 103 m n. m.
Súradnice 48°30′35″S 22°08′49″V / 48,5096°S 22,1470°V / 48.5096; 22.1470
Rozloha 9,97 km² (997 ha) [1]
Obyvateľstvo 576 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 57,77 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1332
Starosta Ľudovít Tóth[3] (SMK-MKP)
PSČ 076 77 (pošta Ruská)
ŠÚJ 543888
EČV MI
Tel. predvoľba +421-56
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Veľké Slemence
Webová stránka: www.velkeslemence.eu.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Veľké Slemenceobec na Slovensku v okrese Michalovce.

Obec bola v roku 1946 rozdelená medzi Slovensko a Ukrajinu, keď časť obce Malé Slemence alebo ukr. Mali Selmenci (Малі Селменці) ostala na ukrajinskej strane. V obci je postavený hraničný priechod Veľké Slemence – Mali Selmenci pre peších a cyklistov, ktorý bol otvorený 23. decembra 2005.[1]

Hraničný priechod odbavuje celoročne v časovo obmedzenej prevádzke od 8. do 20. hodiny iba peších a cyklistov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi Ukrajiny a všetkých členských krajín Európskej únie (od 1. 1. 2010 vrátane Rumunska a Bulharska).

Obec Veľké Slemence leží vo východnej časti Východoslovenskej nížiny v nadmorskej výške okolo 102 metrov, súčasná rozloha: cca 1 100 ha, obyvateľov: 616, väčšinou maďarskej národnosti.

V druhej polovici 13. storočia časť tamojšieho majetku patrila zemanovi Marcelovi, ktorý mal v dedine kúriu a názov Slemeniec používal v prídomku . V písomnostiach z 13. až 15. storočia sa dedina pravidelne vyskytuje pod názvom Zelemench. Od 16. storočia sa názov rozšíril o maďarské Nagi (Veľké), čím sa obec názvom odlíšila od blízkych a menších Malých Slemeniec (Solonci). Pôvodný slovenský názov Slemence korení v starobylom slemen, ktoré prevzali Maďari a v podobe szelemen označuje časť domu. Je zrejmé, že Slemence boli starobylým slovansko-slovenským sídliskom, nepochybne jestvovali pred 11. storočím. Patrili k najstarším v okolí. Väčšia časť tamojších majetkov patrila v 14. – 15. storočí šľachticom zo Sečoviec . Na blízkom mieste bola pravdepodobne v 11. – 12. storočí pustovňa, zaiste benediktínska. Zostal po nej názov miesta a blízkeho mosta ešte v 14. storočí. V dedine bol katolícky kostol, v ktorom v 30. rokoch 14. storočia pôsobil farár Mikuláš. Kostol predpokladáme už v 13.storočí. Časť dediny pri kostole mala v 15. storočí názov v zmysle Kostolné Slemence. Okolo roku 1586 a neskôr v kostole účinkovali protestantskí kazatelia. Tamojšie sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1427 zdanili okolo 18 port. S domom richtára tam stálo najmenej 19 obývaných sedliackych domov. V roku 1567 zdanili 6 sedliackych domácnosti: dve hospodárili na celých, 4 na polovičných usadlostiach, spolu od 4 port. Želiarskych domácnosti bolo 6. V roku 1588 zdanili 10 sedliackych domácností, z ktorých 3 hospodárili na celých, 5 na polovičných a dve na štvrtinových usadlostiach, spolu od 4,5 porty. Richtár hospodáril na celej usadlosti. Želiarskych domácností bolo 13. V poslednej tretine 16. storočia sa tam usadili prisťahované rodiny, v dôsledku čoho pribudlo obyvateľstva aj domov. V roku 1599 stálo v sídlisku 35 obývaných poddanských domov. Na prelome 16. a 17. storočia boli Veľké Slemence veľkou dedinou, najväčšou v okolí. Mali poddanské obyvateľstvo a osadenstvo kalvínskej fary. Poddaných v 17. storočí a začiatkom 18. storočia ubúdalo. Roku 1715 hospodárilo 8 sedliackych a 5 želiarskych domácností, roku 1720 už 11 sedliackych, dve želiarske a jedna slobodnícka domácnosť.

V súčasnosti majú Veľké Slemence v prevažnej miere maďarské a kalvínske obyvateľstvo. Medzi zaujímavosti obce patrí fakt, že po II. svetovej vojne vtedajšie politické vedenie drasticky rozdelilo obec na dve časti. Časť patrí dodnes Ukrajine, časť Slovensku. V posledných rokoch vyvíja vedenie obce i samotní obyvatelia nemalú aktivitu na znovuzjednotenie obce. Na zviditeľnenie tejto snahy, ako aj na symbolizovanie spolupatričnosti boli na jeseň roku 2003 na oboch stranách hraníc postavené „székely“ brány.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.