Pavlovce nad Uhom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°37′00″S 22°04′00″V / 48,616667°S 22,066667°V / 48.616667; 22.066667
Pavlovce nad Uhom
obec
Pavlovce nad Uhom.JPG
Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa
Zastava PavlovceNadUhom.png
Vlajka
SVK Pavlovce COA.jpg
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Michalovce
Región Zemplín
Nadmorská výška 108 m n. m.
Súradnice 48°37′00″S 22°04′00″V / 48,616667°S 22,066667°V / 48.616667; 22.066667
Rozloha 33,42 km² (3 342 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 628 (31. 12. 2018) [2]
Hustota 138,48 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1327
Starosta Anton Kocela[3] (nezávislý)
PSČ 072 14
ŠÚJ 522872
EČV MI
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Kostolné námestie 1
E-mailová adresa pavlovce@slovanet.sk
Telefón 6494389
Fax 6494536
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Pavlovce nad Uhom
Webová stránka: www.pavlovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Pavlovce nad Uhomobec na Slovensku v okrese Michalovce.

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Obec Pavlovce nad Uhom je situovaná vo východnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške 108 m n. m. Medzi susedné obce patria: na severe-Senné a Bežovce, na juhu- Veškovce, Čierne pole a Krišovská Liesková, na východe- Vysoká nad Uhom a Bajany, na západe-Stretava a Stretavka. Za Uhorska bola obec súčasťou Užskej župy a bola sídlom slúžnovského okresu. V roku 1960 došlo k spojeniu vlastných Pavloviec nad Uhom a osady Ťahyňa, čím vznikla súčasná podoba obce.

Geológia a geomorfológia[upraviť | upraviť kód]

Pavlovce geomorfologicky patria do celku Východoslovenská rovina a podcelkov Kapušianske pláňavy, Senianska mokraď[4]. Krajina pozostávajúca prevažne z rovín a nív vznikla postupným zanášaním ílovitými a hlinito-piesčitými sedimentami, pozostatkami starých riečnych ramien a meandrujúcich tokov, z obdobia holocénu.

Geologická stavba územia pozostáva z nivných sedimentov, splachov, pleistocénnych viatych pieskov a pieskových dún. V katastrálnom území obce sa nachádzajú ložiská ropy, zemného plynu a zlievarenských pieskov.

Vodstvo a klimatické pomery[upraviť | upraviť kód]

Kataster obce odvodňuje rieka Uh, pramení pod Užockým priesmykom na Ukrajine a pri obci Stretavka ústi do Laborca, ktorá sa v minulosti vylievala. Celková plocha povodia činí 2 791 km², z toho na slovenskej strane 792 km², a celková dĺžka Uhu predstavuje 127 km, z toho na slovenskej strane 19,6 km. Priemerný prietok predstavuje hodnotu 32,9 m³/s a maximálny nameraný 1 420 m³/s. Blízko Pavloviec sa nachádza riečne jazero Ortov, ktorého hladina stúpa a klesá v závislosti od toku rieky. Na základe mapy z roku 1863 vieme, že v minulosti sa v katastrálnom území obce nachádzalo minimálne sedem vodných plôch, ktoré miestni nazývali jazerami. Územie sa vyznačuje bohatstvom podzemných vôd.

Východoslovenská nížina má subkontinentálnu klímu s ročným úhrnom zrážok 530 až 650 mm, so zimami nad −3 °C až −5 °C. Priemerná teplota v obci sa pohybuje okolo 9 °C[4].

História obce[upraviť | upraviť kód]

Po páde Veľkomoravskej ríše sa oblasť zemplínsko-užskej nížiny stala po dobu nasledujúcich takmer tisíc rokov súčasťou Uhorska. Toto územie bolo postupne, v troch etapách, osídľované Maďarmi, ktorí sa vmiesili medzi pôvodné slovansko-slovenské obyvateľstvo. Na prihraničných územiach mladého Uhorska začali vznikať nové, strážne osady strategického významu.

Podľa profesora Ferdinanda Uličného, Pavlovce nad Uhom vznikli usadením strážnych hliadok Plavcov[5] (rusky Polovci). Zajatí Plavci boli nútení vykonávať strážnu službu. Názov Pavlovce resp. Plavce však obci nedali Plavci, ale slovenskí obyvatelia a maďarská šľachta, následným pomaďarčením[6] a poslovenčením v priebehu času.

Podľa inej teórie (jazykovedec Ján Stanislav) názov obce vznikol od vtedy obľúbeného slovanského mena- Pavol[7].

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1327 z darovacej listiny kráľa Róberta z Anjou, ktorou kráľ potvrdil darovanie obce Pavlovce, Petrovi, zvanému Túz.

Za zásluhy bratov Matúša II. z Pavloviec (?-1437) a Juraja z Pavloviec (? – 10. 4. 1439, Ostrihom), členom vládnuceho rodu pánov z Pavloviec (de Palócz), sa kráľ Žigmund obom bratom odvďačil. V roku 1417 potvrdil ich dedičné majetky[8]. Pavlovce sa v 15. a 16. storočí stali centrom panstva Pavlovce pozostávajúceho z dedín Bežovce, Blatná Polianka, Čabraď (pri Bežovciach), Chyzzer (pri Bajanoch), Kapušianske Kľačany, Iňačovce, Rebrín, Senné, Tašuľa a Záhor[9]. Neskôr, v roku 1429, bratom pripadol majetok panstva Blatný Potok (Sárospatak). Rod pánov z Pavloviec vymrel po meči pádom Antona z Pavloviec (?-29.8.1526) v bitke pri Moháči roku 1526[10], novými zemepánmi oppida Pavlovce sa stali Dobóovci z Ruskej (Dobó de Ruzska)

Uhorsko sa v 17. storočí nieslo v znamení reformácie, proti tureckých vojen a protihabsburských povstaní, ktoré mali dopad na tunajších obyvateľov, v podobe zimujúcich armád a tvrdých daní[11]. Po zmene vlastníckych pomerov obec prešla do držby Mikuláša Forgáča, aby bola neskôr, roku 1670, rozdrobená medzi viacerých zemepánov, napr. Juraj a Imrich Horvátovci (Horváthovci) z Pavloviec.

Po Satmárskom mieri, roku 1711, boli Rákociho prívrženci nútení, pod hrozbou exilu, alebo straty majetkov, prisahať vernosť panovníkovi. To bol aj prípad dvoch zemepánov, Františka Barkóciho a Juraja Horváta, ktorým patrili usadlosti v Pavlovciach[12].

Zaniknuté architektonicko-historické pamiatky[upraviť | upraviť kód]

V Pavlovciach nad Uhom sa nachádzalo viacero budov, ktoré boli uzko späté so životom miestnej šľachty a do súčasnosti sa bohužiaľ nezachovali.

Stredoveký kostol[upraviť | upraviť kód]

Stredoveký kostol jestvoval už v 13. storočí s doteraz neznámym zasvätením chrámu. Z listov Matúša a Juraja z Pavloviec vieme, že v chráme existovala rodová krypta. Poloha chrámu je v súčasnosti neznáma resp. nepotvrdená.

Stredoveké rodové sídlo (kúria)[upraviť | upraviť kód]

Peter Túz, prípadne jeho synovia, nechali v Pavlovciach postaviť stredoveké rodové sídlo, ktoré sa neskôr vyvinulo v opevnený kaštieľ, spomínaný ako „castellorum Palocz“. Podľa všetkého by sa hradné zrúcaniny mali nachádzať v západnej časti miestneho parku[13].

Barokovo-klasicistický kaštieľ grófov Barkóciovcov[upraviť | upraviť kód]

Kaštieľ sa nachádzal v centre obce, približne 100 m južne od kostola a 40 m západne od súčasnej hlavnej cesty. Pôdorys kaštieľa bol tvorený nepravidelným štvoruholníkom o rozmeroch 40x50 m so štyrmi nárožnými vežami s kosodĺžnikovým pôdorysom a nádvorím s rozmermi 25x35 m. Štyri krídla a štyri veže údajne predstavovali štyri ročné obdobia, dvanásť komínov dvanásť mesiacov v roku, päťdesiat tri miestností päťdesiat tri týždňov, tristošesťdesiatpäť okien a dverí tristošesťdesiatpäť dní v roku.

Kaštieľ bol v 2. svetovej vojne po prechode frontu značne poškodený a tak ho v 50-tych rokoch zbúrali[14]. Stavebný materiál si rozobrali miestni obyvatelia. V archívoch Pamiatkového úradu a súkromných zbierkach sú dochované fotografie vypovedajúce o podobe kaštieľa.

Záhradný pavilón kaštieľa[upraviť | upraviť kód]

Nachádzal sa na severnej hranici miestneho parku a oddeľoval park od záhradníckej časti. Postavený bol v empírovom slohu s obdĺžnikovým pôdorysom s rozmermi 40x14 m.

Majer na Ortove[upraviť | upraviť kód]

Táto hospodárska budova patrila k príslušenstvu kaštieľa v Pavlovciach a bola situovaná na južnej strane lužného lesa pri mŕtvom ramene Ortovského kanála. Podľa dochovaných fotografií bola postavená v klasicistickom štýle. V strednej časti objektu sa nachádzala sýpka. Krídla slúžili ako iné hospodárske priestory a chlievy.

Existujúce architektonicko-historické pamiatky[upraviť | upraviť kód]

V obci sa v súčasnosti nachádzajú nasledujúce architektonicko-historické pamiatky.

Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa[upraviť | upraviť kód]

Súčasný barokovo-klasicistický kostol bol dokončený v 90-tych rokoch 18. storočia[14]. Z roku 1843 pochádza figurálna výmaľba klenieb, kde je vo vrchnej časti na čelnej strane triumfálneho oblúka vyobrazený samotný pavlovský kostol a ostrihomská bazilika. Kostol je postavený ako jednoloďová stavba zaklenutá dvoma poľami pruských klenieb. V chráme je v južnej časti umiestnená trojosová empora s orgánom, ku ktorej vedú točivé schody. Oltárny stôl (menza), svätostánok, rečnícky pult (ambóna), sedadlá pre celebrantov (sedes) sa nachádzajú v severnej časti chrámu. V priestore nad sakristiou je situované oratórium, miesto v minulosti vyhradené pre patrónov kostola. V pravej časti triumfálneho oblúka sa nachádza drevený klasicistický oltár z obdobia okolo roku 1800[14], s novodobou sochou Božského srdca a v ľavej sa dochovala pôvodná drevená klasicistická kazateľnica s kónickou konzolou rečniska a baldachýnom. V čelnej fasáde kostola, približne na úrovni empory, sa na ľavej strane nachádza socha nepoškvrneného Srdca Panny Márie, napravo socha Božského srdca. Prilbová strecha veže chrámu ukrýva zvonicu a mechanizmus funkčných kruhových hodín.

Panská jazdiareň[upraviť | upraviť kód]

Ľudovo nazývaná „rajčuľňa“ bola pravdepodobne postavená ku koncu 19. storočia v novoklasicistickom štýle.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého[upraviť | upraviť kód]

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, postavená roku 1899 v novoklasicistickom slohu, zastrešuje neskorobarokovú plastiku svätca z druhej polovice 18. storočia, ktorá je staršia, než kaplnka samotná. Podľa mapy Pavloviec z roku 1863 socha pôvodne stála južne od parku.

Podoba pieskovcovej sochy vychádza z predlohy zhotovenej Janom Brokoffom, pôvodne umiestnenej na Karolovom moste. Vyobrazený odev plastiky pozostáva z kňazskej rochety a biretu, keďže sv. Ján Nepomucký bol generálnym vikárom a teda aj kňazom. Polychrómovaná socha svätca stojaca na kubusovom podstavci drží v pravej ruke na hrudi položený kríž s korpusom a v druhej, pozdĺž tela spustenej ruke palmovú vetvičku.

Park zaniknutého kaštieľa[upraviť | upraviť kód]

Park o rozlohe 19,89 ha je evidovaný ako národná kultúrna pamiatka a bol založený v polovici 19.storočia pri miestom, dnes už neexistujúcom, kaštieli.

Vstup do parku je situovaný od centra obce. V parku sa nachádzajú dve ihriská, amfiteáter s pódiom a premietacou murovanou kabínou, areál špeciálnej základnej školy a chátrajúci areál pohostinského zariadenia známy ako „letná“. V západnej časti, uprostred močiara sa nachádza násyp medzi miestnymi nazývaný „Hurka“.

Park je zväčša rovinatý, výnimku tvorí z terénu vystupujúci svah amfiteátra, už spomínaná „Hurka“ a v južnej časti parku pri špeciálnej základnej škole, výkop s priľahlým násypom – „Filagróvia“.

V parku možno nájsť okrem iných i tieto druhy drevín: dub, lipa, javor, hrab, jaseň, platan, pagaštan, hloh, čremcha, lieska, vtáčí zob, moruša, baza čierna, brest, vŕba a brečtan.

Gréckokatolícky filiálny chrám Najsvätejšej Trojice[upraviť | upraviť kód]

Sakrálna stavba z prvej polovice 90-tych rokov 19. storočia[15] evidovaná Pamiatkovým úradom SR ako národná kultúrna pamiatka situovaná v časti Ťahyňa.

Židovský cintorín[upraviť | upraviť kód]

Nachádza sa približne 1,5 km južne od obce smerom na Veľké Kapušany na vyvýšenine pri lužnom lese, obkolesený obrábaným poľom. Väčšina náhrobkov je zhotovená z pieskovca. Cintorín nie je udržiavaný, je zarastený drevinami a nie je evidovaný ako kultúrna pamiatka. V Pavlovciach sa v minulosti okrem cintorína nachádzala aj židovská modlitebňa a mikve.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2019-05-02]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. a b Atlas krajiny Slovenskej republiky, Bratislava 2002
  5. Uličný F., 1995, str. 329
  6. Uličný F., 1995, str. 174
  7. STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. Bratislava : Národné literárne centrum-Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. S. 390.
  8. Uličný F., 1995, str. 97
  9. Maksay F., Magyarorsyág birtokviszonyai a 16. század középen, Budapešť 1990, str. 852
  10. Slovenský biografický slovník IV, Martin 1990, str.388
  11. Autorský kolektív, Pavlovce nad Uhom-Prechádzka históriou a súčasnosťou,2006, str.51, ISBN 80-89258-01-8
  12. Autorský kolektív, Pavlovce nad Uhom-Prechádzka históriou a súčasnosťou,2006, str.57, ISBN 80-89258-01-8
  13. Autorský kolektív, Pavlovce nad Uhom-Prechádzka históriou a súčasnosťou,2006, str.193, ISBN 80-89258-01-8
  14. a b c Archív Pamiatkového úradu (APÚ) SR Bratislava, Pavlovce nad Uhom, Správa z výskumu z dňa 18.6. 1954
  15. Schématizmus gréckokatolíckeho prešovského biskupstva, Prešov 1994, s. 60

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]