Pavlovce nad Uhom

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pavlovce nad Uhom
obec
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Vlajka
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Michalovce
Región Zemplín
Nadmorská výška 108 m n. m.
Súradnice 48°37′00″S 22°04′00″V / 48,616667°S 22,066667°V / 48.616667; 22.066667
Rozloha 33,42 km² (3 342 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 643 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 138,93 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1327
Starosta Anton Kocela[3] (nezávislý)
PSČ 072 14
ŠÚJ 522872
EČV (do r. 2022) MI
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Kostolné námestie 1
E-mailová adresa pavlovce@slovanet.sk
Telefón 6494389
Fax 6494536
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Pavlovce nad Uhom
Webová stránka: pavlovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Pavlovce nad Uhomobec na Slovensku v okrese Michalovce.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Pavlovce nad Uhom je situovaná vo východnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške 108 m n. m. Medzi susedné obce patria: na severe - Senné a Bežovce, na juhu - Veškovce, Čierne pole a Krišovská Liesková, na východe - Vysoká nad Uhom a Bajany, na západe - Stretava a Stretavka. Za Uhorska bola obec súčasťou Užskej župy a bola sídlom slúžnovského okresu. V roku 1960 došlo k spojeniu vlastných Pavloviec nad Uhom a osady Ťahyňa, čím vznikla súčasná podoba obce.

Prírodné podmienky[upraviť | upraviť zdroj]

Geológia a geomorfológia[upraviť | upraviť zdroj]

Pavlovce geomorfologicky patria do celku Východoslovenská rovina a podcelkov Kapušianske pláňavy, Senianska mokraď[4]. Krajina pozostávajúca prevažne z rovín a nív vznikla postupným zanášaním ílovitými a hlinito-piesčitými sedimentami, pozostatkami starých riečnych ramien a meandrujúcich tokov, z obdobia holocénu.

Geologická stavba územia pozostáva z nivných sedimentov, splachov, pleistocénnych viatych pieskov a pieskových dún. V katastrálnom území obce sa nachádzajú ložiská ropy, zemného plynu a zlievarenských pieskov.

Vodstvo a klimatické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Kataster obce odvodňuje rieka Uh, pramení pod Užockým priesmykom na Ukrajine a pri obci Stretavka ústi do Laborca, ktorá sa v minulosti vylievala. Celková plocha povodia činí 2 791 km², z toho na slovenskej strane 792 km², a celková dĺžka Uhu predstavuje 127 km, z toho na slovenskej strane 19,6 km. Priemerný prietok predstavuje hodnotu 32,9 m³/s a maximálny nameraný 1 420 m³/s. Blízko Pavloviec sa nachádza riečne jazero Ortov, ktorého hladina stúpa a klesá v závislosti od toku rieky. Na základe mapy z roku 1863 vieme, že v minulosti sa v katastrálnom území obce nachádzalo minimálne sedem vodných plôch, ktoré miestni nazývali jazerami. Územie sa vyznačuje bohatstvom podzemných vôd.

Východoslovenská nížina má subkontinentálnu klímu s ročným úhrnom zrážok 530 až 650 mm, so zimami nad −3 °C až −5 °C. Priemerná teplota v obci sa pohybuje okolo 9 °C[4].

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Po páde Veľkomoravskej ríše sa postupne oblasť zemplínsko-užskej nížiny stala na nasledujúcich takmer tisíc rokov súčasťou Uhorska. Toto územie bolo postupne, v troch etapách, osídľované Maďarmi, ktorí sa vmiesili medzi pôvodné slovansko-slovenské obyvateľstvo. Na prihraničných územiach mladého Uhorska začali vznikať nové strážne osady strategického významu.

Podľa profesora Ferdinanda Uličného, Pavlovce nad Uhom vznikli usadením strážnych hliadok Plavcov[5]:329 (rusky Polovci). Zajatí Plavci boli nútení vykonávať strážnu službu. Názov Pavlovce resp. Plavce však obci nedali Plavci, ale slovenskí obyvatelia a maďarská šľachta následným pomaďarčením[5]:174 a poslovenčením v priebehu času.

Podľa inej teórie (jazykovedec Ján Stanislav) názov obce vznikol od vtedy obľúbeného slovanského mena Pavol[6].

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1327 z darovacej listiny kráľa Róberta z Anjou, ktorou kráľ potvrdil darovanie obce Pavlovce, Petrovi, zvanému Túz.

Za zásluhy bratov Matúša II. z Pavloviec (? - 1437) a Juraja z Pavloviec (? – 10. 4. 1439, Ostrihom), členom vládnuceho rodu pánov z Pavloviec (de Palócz), sa kráľ Žigmund obom bratom odvďačil. V roku 1417 potvrdil ich dedičné majetky[5]:97. Pavlovce sa v 15. a 16. storočí stali centrom panstva Pavlovce pozostávajúceho z dedín Bežovce, Blatná Polianka, Čabraď (pri Bežovciach), Chyzzer (pri Bajanoch), Kapušianske Kľačany, Iňačovce, Rebrín, Senné, Tašuľa a Záhor[7]. Peter Túz, prípadne jeho synovia, nechal(i) v Pavlovciach postaviť stredoveké rodové sídlo, ktoré sa neskôr vyvinulo v opevnený kaštieľ, spomínaný ako „castellorum Palocz“. Podľa všetkého by sa hradné zrúcaniny mali nachádzať v západnej časti miestneho parku[8]:193. Neskôr, v roku 1429, bratom pripadol majetok panstva Blatný Potok (Sárospatak). Rod pánov z Pavloviec vymrel po meči pádom Antona z Pavloviec (? - 29. 8. 1526) v bitke pri Moháči roku 1526[9], novými zemepánmi oppida Pavlovce sa stali Dobóovci z Ruskej (Dobó de Ruzska).

Uhorsko sa v 17. storočí nieslo v znamení reformácie, protitureckých vojen a protihabsburských povstaní, ktoré mali dopad na tunajších obyvateľov, v podobe zimujúcich armád a tvrdých daní[8]:51. Po zmene vlastníckych pomerov obec prešla do držby Mikuláša Forgáča, aby bola neskôr, roku 1670, rozdrobená medzi viacerých zemepánov, napr. Juraj a Imrich Horvátovci (Horváthovci) z Pavloviec.

Po Satmárskom mieri, roku 1711, boli Rákociho prívrženci nútení, pod hrozbou exilu, alebo straty majetkov, prisahať vernosť panovníkovi. To bol aj prípad dvoch zemepánov, Františka Barkóciho a Juraja Horváta, ktorým patrili usadlosti v Pavlovciach[8]:57.

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1793. Stojí na mieste staršieho stredovekého kostola, ktorý je doložený už v 13. storočí. V roku 1843 prešiel úpravami, boli realizované figurálne nástenné maľby s vyobrazením pavlovského kostola a ostrihomskej baziliky na víťaznom oblúku.[10] Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Na južnej strane je umiestnená trojosová empora s organom, ku ktorej vedú točité schody. V priestore nad sakristiou je situované oratórium, miesto v minulosti vyhradené pre patrónov kostola. V pravej časti víťazného oblúka sa nachádza drevený klasicistický oltár z obdobia okolo roku 1800[11] s novodobou sochou Božského srdca a v ľavej sa dochovala pôvodná drevená klasicistická kazateľnica s kónickou konzolou rečniska a baldachýnom. Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami dekorovanými klenákmi a prepásaním. Veža vyrastá zo štítového priečelia s pilastrami dekorovaného volútami. Veža má nárožné zaoblenia, je lemovaná pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helicou s laternou. Na priečelí sú umiestnené dve niky so sochami Ježiša Krista a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.
  • Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, neoklasicistická stavba z roku 1899.[12] V kaplnke je umiestnená neskorobaroková socha svätca z druhej polovice 18. storočia. Podľa mapy Pavloviec z roku 1863 socha pôvodne stála južne od parku. Podoba pieskovcovej sochy vychádza z predlohy zhotovenej Janom Brokoffom, pôvodne umiestnenej na Karlovom moste. Vyobrazený odev sochy pozostáva z kňazskej rochety a biretu, keďže sv. Ján Nepomucký bol generálnym vikárom a teda aj kňazom. Polychrómovaná socha svätca stojaca na kubusovom podstavci drží v pravej ruke na hrudi položený kríž s korpusom a v druhej, pozdĺž tela spustenej ruke, palmovú vetvičku.
  • Anglický krajinársky park, park bývalého kaštieľa o rozlohe 19,89 ha z polovice 19. storočia.[13] Vstup do parku je situovaný od centra obce. V parku sa nachádzajú dve ihriská, amfiteáter s pódiom a premietacou murovanou kabínou, areál špeciálnej základnej školy a chátrajúci areál pohostinského zariadenia známy ako Letná. V západnej časti, uprostred močiara, sa nachádza násyp medzi miestnymi nazývaný Hurka. V parku možno nájsť okrem iných i tieto druhy drevín: dub, lipa, javor, hrab, jaseň, platan, pagaštan, hloh, čremcha, lieska, vtáčí zob, moruša, baza čierna, brest, vŕba a brečtan. V parku sa pôvodne nachádzal záhradný pavilón, bol situovaný na severnej hranici parku a oddeľoval ho od záhradnej časti. Postavený bol v empírovom štýle s obdĺžnikovým pôdorysom s rozmermi 40 x 14 m.
  • Panská jazdiareň, ľudovo nazývaná rajčuľňa, jednopodlažná neoklasicistická stavba na pôdporyse obdĺžnika z konca 19. storočia.[13] Fasády jazdiarne sú členené lizénami a nárožnými štítmi.
  • Gréckokatolícky kostol Najsvätejššej Trojice v časti Ťahyňa, jednoloďová neoklasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z prvej polovice 90-tych rokov 19. storočia.[14] Fasády chrámu sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami. Veža má nárožné zaoblenia, členená je lizénami a ukončená zvonovitou helmicou.
  • Židovský cintorín, nachádza sa približne 1,5 km južne od obce smerom na Veľké Kapušany na vyvýšenine pri lužnom lese, obkolesený obrábaným poľom. Väčšina náhrobkov je zhotovená z pieskovca. Cintorín nie je udržiavaný, je zarastený drevinami a nie je evidovaný ako kultúrna pamiatka. V Pavlovciach sa v minulosti okrem cintorína nachádzala aj židovská modlitebňa a mikve.
  • V obci pôvodne stál barokovo-klasicistický kaštieľ Barkóciovcov, dvojpodlažná bloková stavba s nárožnými vežami z 18. storočia. Štyri krídla a štyri veže údajne predstavovali štyri ročné obdobia, dvanásť komínov dvanásť mesiacov v roku, päťdesiat tri miestností päťdesiat tri týždňov, tristošesťdesiatpäť okien a dverí tristošesťdesiatpäť dní v roku. Kaštieľ sa nachádzal v centre obce, približne 100 m južne od kostola a 40 m západne od súčasnej hlavnej cesty. Kaštieľ bol v druhej svetovej vojne po prechode frontu značne poškodený a tak ho v 50-tych rokoch zbúrali.[11] Stavebný materiál si rozobrali miestni obyvatelia.

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. a b Atlas krajiny Slovenskej republiky, Bratislava 2002
  5. a b c ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Užskej župy. Vyd. 1. Prešov : Filozofická fakulta v Prešove Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 1995. 358 s. ISBN 80-88722-11-X.
  6. STANISLAV, Ján. Slovenský juh v stredoveku I. 2. vyd. Bratislava : Národné literárne centrum-Dom slovenskej literatúry, 1999. 485 s. (Svedectvá; zv. 15.) ISBN 80-88878-49-7. S. 390.
  7. Maksay F., Magyarorsyág birtokviszonyai a 16. század középen, Budapešť 1990, str. 852
  8. a b c Pavlovce nad Uhom (1327 – 2006) : prechádzka históriou a súčasnosťou. [Michalovce] : Excel enterprise, 2006. 304 s. ISBN 80-89258-01-8.
  9. Slovenský biografický slovník. Zväzok IV. M – Q. Martin : Matica slovenská, 1990. 568 s. ISBN 80-7090-070-9. S. 388.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. a b Archív Pamiatkového úradu (APÚ) SR Bratislava, Pavlovce nad Uhom, Správa z výskumu z dňa 18.6. 1954
  12. Pavlovce nad Uhom – Prícestná kaplnka sv. Jána Nepomuckého [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  13. a b Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  14. Schématizmus gréckokatolíckeho prešovského biskupstva, Prešov 1994, s. 60

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]