Falkušovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°37′51″S 21°50′31″V / 48,6309°S 21,8420°V / 48.6309; 21.8420
Falkušovce
obec
Pôvod názvu: Pozri Názov obce
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Michalovce
Región Zemplín
Nadmorská výška 103 m n. m.
Súradnice 48°37′51″S 21°50′31″V / 48,6309°S 21,8420°V / 48.6309; 21.8420
Rozloha 9,45 km² (945 ha) [1]
Obyvateľstvo 674 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 71,32 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1290
Starosta Michal Bodnár[3] (SMER-SD)
PSČ 072 05 (pošta Bracovce)
ŠÚJ 522414
EČV MI
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Falkušovce 179,
072 05 Bracovce
E-mailová adresa poslať email
Telefón 056 / 649 61 01
Fax 056 / 688 74 01
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Falkušovce (maď. Falkus) sú obec na Slovensku v okrese Michalovce, ležiaca uprostred Východoslovenskej roviny, na východnom agradačnom vale rieky Ondava, v nadmorskej výške okolo 104 m n. m.

História[upraviť | upraviť zdroj]

K obci sa viažu archeologické nálezy z paleolitu, neolitu a zo strednej doby bronzovej.[4] V rokoch 1953 – 1954 zaregistroval Karel Andel v polohe Pod Dričkami kultúrne bližšie nezaradený eneolitický materiál a na základe nálezov z polohy Hercecká moľva zaradil obec do skupiny lokalít s prítomnosťou pamiatok zo záveru doby bronzovej až začiatku doby halštatskej. V polohe Pri Osade bola v profile hliniska objavená prerušená kultúrna vrstva s črepovým materiálom z doby halštatskej a doby rímskej. V roku 1961 objavil Jozef Paulík počas archeologického prieskumu v tamojšej tehelni zlomky nádob dáckeho rázu.[5]

Prvá písomná zmienka o Falkušovciach pochádza z nedatovanej listiny Jágerskej kapituly z 13. storočia, v ktorej oznamuje kráľovi Ondrejovi III., že pozvala šľachtica MIkuláša v jeho dedine Falkušovce na riešenie sporu s iným šľachticom. V písomnostiach sa vyskytuje pod názvom Folkus, Falkos.

Obec patrila zemanom, neskôr viacerým zemepánom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom. Obec sa zapojila do cholerového povstania v roku 1831.[6][7] Väčšina jej obyvateľstva konfesijne prislúchala ku gréckokatolíckej cirkvi – v roku 1831 obec obývalo 468 gréckokatolíkov a len 39 rímskokatolíkov.[7]

Názov obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1290 – 1300 – Folkus
  • 1384 – Falkus
  • 1773 – Falkus, Falkasowcze
  • 1786 – Falkusch, Falkussowce
  • 1808 – Falkus, Falkussowce
  • 1863 – 1913 – Falkus
  • 1920 – Falkušovce[4]

Názov obce pochádza z osobného mena Falkuš.[8]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza barokovo-klasisistická gréckokatolícka cerkev z roku 1779 (zrekonštruovaná v roku 1927),[4] pravoslávny chrám a židovský cintorín.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. a b c „Falkušovce“, Encyclopaedia Beliana, 4. Eh – Gala, Bratislava: Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2005, str. 302, ISBN 8022408476 
  5. Gačková, Lýdia (2004), „Okres Michalovce“, in Gačková, Lýdia, Archeologické dedičstvo Zemplína : Pravek až včasný stredovek, Michalovce: Zemplínska spoločnosť, str. 281, ISBN 8096919148 
  6. Kropilák, Miroslav, ed. (1977), „Falkušovce“, Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, I. (1. vyd.), Bratislava: Veda, str. 374, OCLC 310561096 
  7. a b Šoltés, Peter (2009), Tri jazyky, štyri konfesie : Etnická a konfesionálna pluralita na Zemplíne, Spiši a v Šariši, Bratislava: Pro Historia, str. 156, ISBN 9788097006068, http://forumhistoriae.sk/-/tri-jazyky-styri-konfesie-etnicka-a-konfesionalna-pluralita-na-zempline-spisi-a-v-sarisi 
  8. Stanislav, Ján (2004), Slovenský juh v stredoveku, II. (2. vyd.), Bratislava: Literárne informačné centrum, str. 152, ISBN 8088878896