Vinné

O rovnomennom hrade pozri Viniansky hrad.

Vinné
obec
Vinné z Vinianskeho hradu
Vlajka Znak
Pôvod názvu: v latinskom slove vinum - víno
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Michalovce
Región	Zemplín
Nadmorská výška	145 m n. m.
Súradnice	48°48′30″S 21°57′57″V
Rozloha	29,78 km² (2 978 ha)
Obyvateľstvo	1 952 (31. 12. 2020)
Hustota	65,55 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1249
Starosta	Marián Makeľ (nezávislý)
PSČ	072 31 (pošta Vinné)
ŠÚJ	523259
EČV	MI
Tel. predvoľba	+421-56
Adresa obecného úradu	Obecný úrad 508, 072 31 Vinné
E-mailová adresa	vinne@vinne.sk
Telefón	056 / 6871 040
Fax	056 / 6871 042
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja
Wikimedia Commons: Vinné
Webová stránka: vinne.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Rekreačné stredisko Hôrka patriace pod obec, na Zemplínskej šírave

Vinné (maď. Vinna) je obec na Slovensku v okrese Michalovce.

Polohopis

Vodné plochy

• Zemplínska šírava
• Vinianske jazero

Dejiny

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1249, keď ju získal istý Jakov od Sebeslavovho syna Petra, v tomto roku sa spomína aj fara. Roku 1335 sa spomína mlyn, 1336 vinice. Vinné patrilo panstvu Michalovce. Roku 1427 malo 37 port. V 18. storočí bolo známe ako trhová obec. Sídlili tu Stáraiovci, Sirmaiovci, Draveckovci. Roku 1715 pre úteky poddaných poklesol počet domácností na 18, v roku 1828 mala obec 104 domov a 1061 obyvateľov.

Počas druhej svetovej vojny bola obec potrestaná za pomoc partizánom. 30. októbra 1944 do obce vnikli nacistické oddiely, ktoré popravili na mieste 7 obyvateľov a ďalších 15 deportovali do koncentračných táborov. Ostatných obyvateľov obce následne vyhnali zo svojich obydlí a obec vypálili. Zhorelo 285 domov, 120 domov bolo ohňom poškodených len čiastočne.

Symboly obce

Erb

V modrom štíte veľký strieborný vinohradnícky nožík, sprevádzaný zľava zlatou osemhrotou hviezdou a sprava zlatým privráteným polmesiacom. Vinohradnícky nôž je podľa sv. Písma symbolom mieru. Hviezda a mesiac sú znakmi času.

Vlajka

Pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, modrej, bielej, žltej a modrej. Ukončená je troma cípmi, čiže dvoma zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Viniansky hrad, zrúcanina gotického hradu postaveného na homoľovitom kopci nad dnešnou obcou v 13. storočí, alebo na prelome 13. a 14. storočia. Prvý doklad o hrade je z roku 1312, keď bol vyplienený Omodejovcami. Pôvodne patril k hradom Brekov a Jasenov, spoločne strážili obchodnú cestu do Poľska. Stavba sa skladala z plášťového opevnenia, ktoré bolo vybudované ako prvé. Vnútri opevnenia stáli dve veže, kaplnka sv. Margity a hradný trojpriestorový palác. K poškodeniu hradu došlo počas bojov kráľa Mateja Korvína s poľským kráľom Kazimírom IV. v roku 1466. V roku 1594 bol vypálený cisárskym vojskom. V novoveku hrad patril Stáraiovcom z Michaloviec. Už ako nevyužívaná stavba bol na začiatku 18. storočia vypálený na cisársky príkaz.

• 

  Viniansky hrad

• 
• 
• 
• 

  Obnova hradu

• Rímskokatolícky kostol sv. Anny, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z konca 13. storočia. Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Kataríny. Kostol bol poškodený v roku 1466, počas bojov Mateja Korvína s bratríkmi, následne bol obnovený okolo roku 1480, keď bolo postavené neskorogotické polygonálne presbytérium s oknami s kamennými kružbami, ktoré stojí na svojom mieste dodnes. V rokoch 1598-1700 patril kostol reformovaným veriacim. Barokovou úpravou prešiel v roku 1735, pri ktorej došlo ku zmene patrocínia a novému zaklenutiu lode. Kostol sa dochoval ako stredoveká stavba, z ranogotického obdobia pochádza loď a spodná časť veže. Z neskorogotického obdobia pochádza presbytérium s gotickými oknami s kružbou a kamenným pastofóriom s erbom Uhorska. V kostole sa dochovali dva gotické portály, na južnej strane lode a severnej stene presbytéria a súbor epitafov. Zaujímavý je epitaf Andreja Edenfiho s výrazným rustikálnym štýlom z obdobia okolo roku 1600. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s osteniami, lomenými oblúkmi a kružbami. Veža je členená kordónovými rímsami a ukončená trojuholníkovými štítmi s hodinami a ihlancovou helmicou.

• 

  Kostol sv. Anny

• 
• 
• 
• 

  Detail veže

• Stáraiovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová neskororenesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s nárožnými vežami a manzardovou strechou z polovice 17. storočia. Úpravou prešiel v prvej polovici 18. storočia. V interiéri sa nachádzajú miestnosti s valenými klenbami s lunetami. Deväťosovej fasáde dominuje stredný rizalit s osovo umiestneným ranobarokovým oblúkovým portálom, ktorý je dekorovaný párom kamenných šišiek. Vráta portálu sú klasicistické.

• Kaplnka sv. Rodiny, jednopriestorová neogotická stavba zo začiatku 20. storočia. Nachádza sa na miestnom cintoríne. V roku 2005 bola obnovená. Fasády kaplnky sú členené oknami s lomeným oblúkom a profilovanými šambránami, podobne aj portál. Nárožia sú dekorované opornými piliermi ukončenými kamennými fiálami.

• Pomník Žena v plameňoch, dielo akademického sochára Pončáka. Pomník pripomína 30. október 1944, deň vypálenia obce.

• 

  Stáraiovský kaštieľ

• 

  Kaplnka sv. Rodiny

• 

Osobnosti obce

Rodáci

• Pavol Boroš (* 1900 - † 1943), organizátor prvej partizánskej skupiny na východnom Slovensku
• Andrej Getlík (* 1916 - † 1990), pediater a pedagóg
• František Fuga (* 1923 - † 1987), generálny vikár Slovenského gréckokatolíckeho biskupstva sv. Cyrila a sv. Metoda, predseda Zahraničnej Matice slovenskej
• Gustáv Moško (* 1936 – † 2005), jazykovedec

Partnerské obce

• Lubaczów, Poľsko

Galéria

• 

  Ľudová architektúra v obci

• 

  Vinianske jazero

• 

  Hradný vrch

• 

  Zemplínska šírava pri Vinnom

• 

  Okolie obce

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce