Budkovce (okres Michalovce)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Budkovce
obec
Budkovce kostol.jpg
Kostol Najsvätejšej Trojice
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Michalovce
Región Zemplín
Nadmorská výška 102 m n. m.
Súradnice 48°37′57″S 21°55′45″V / 48,632500°S 21,929167°V / 48.632500; 21.929167
Rozloha 19,84 km² (1 984 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 490 (31. 12. 2021) [2]
Hustota 75,1 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1220[3]/1319[4]
Starosta Ján Lörinc[5] (HLAS-SD, SMER-SD)
PSČ 072 15
ŠÚJ 522376
EČV MI
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Č. 244
072 15  Budkovce
E-mailová adresa obecbudkovce@centrum.sk
Telefón 688 67 91 (informácie), 649 32 04 (sekretariát), 649 33 96 (starosta)
Fax 649 33 96
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Budkovce
Webová stránka: Budkovce.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Budkovce (nemecky Wudigersdorf, Guthsdorf) sú obec na východnom Slovensku v Košickom kraji, v okrese Michalovce.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Rieka Laborec, potok Duša.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Na čele obce od roku 1900 stáli títo richtári:

  • Harbuľák, Štefan
  • Sabol, Ján
  • Kraus, Štefan
  • Harbuľák, Pavol
  • Pivarník, Július
  • Eštok, Ján
  • Harbuľák, Ján
  • Hájnik, Štefan
  • Kuchár, Július
  • Galamboš, Štefan
  • Sinčák, Štefan
  • Kičinka, Štefan
  • Janusko, Juraj
  • Fedor, Michal
  • Ferik, Štefan
  • Uhrina, Marián

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

v roku 1771 mala obec 473 obyvateľov,

v roku 1890 – 1136 obyvateľov,

v roku 1910 – 1341 obyvateľov,

v roku 1930 – 1436 obyvateľov,

v roku 1940 – 1602 obyvateľov,

v roku 1965 – 1560 obyvateľov,

v roku 2001 – 1504 obyvateľov,

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, zo 14. storočia. Úpravami prešiel v 15. storočí, barokovo bol upravený v roku 1754, poslednou neogotickou úpravou prešiel v roku 1896.[6] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami. Veža má v hornej časti nárožné zaoblenia, ukončená je trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
  • Buttkayovský kaštieľ, jednopodlažná neskororenesančná stavba na nepravidelnom pôdoryse s valbovou strechou z obdobia okolo roku 1617. Koncom 18. storočia bol rozšírený o nárožné veže, realizovaný bol aj klasicistický dvojosový portikus so segmentovými arkádami. V interiéri sa nachádzajú valené klenby s lunetami, vo vežiach české placky. Na fasáde je umiestnený renesančný erb s vročením z doby výstavby kaštieľa.[7]
  • Socha Sv. Jána Nepomuckého, polychrómová neskorobaroková socha z 50. rokov 19. storočia. Pri búrke v roku 1919 poškodil sochu dvestoročný jaseň. Táto socha bola v roku 1924 na náklady Františka Šamudovského obnovená a dodnes tvorí súčasť kostolného dvora. Obnovou prešla v roku 1968.[8]

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci rozvoja a ochrany miestnej kultúry a pre zachovanie ľudových zvykov a tradícií pôsobili v našej obci folklórne skupiny. Prvý mládežnícky folklórny súbor založil v roku 1935 učiteľ Ladislav Berka zo Sobraniec, ktorý tiež zostavil a vydal Spevník východoslovenských piesní. Tento súbor sa zúčastnil v roku 1935 okresnej slávnosti piesní v Pozdišovciach. Potom vedenie súboru prevzal miestny učiteľ Arnošt Pyšný a pod.jeho vedením sa krojová skupina zúčastnila na celokrajských slávnostiach v Košiciach, ba aj v Prahe. Táto skupina v čase II. svetovej vojny zanikla. O ďalšie pokračovanie v uchovávaní ľudových tradícií sa postaral Folklórny súbor Zlatý Klas pri JRD Zlatý Klas, ktorý viedol, Milan Podžuban spolu so súborom Klások, ktorý viedla Zuzana Štofegová. V roku 1994 vznikla dedinská folklórna skupina Pacerki. Najprv to bola spevácka a neskôr aj tanečná zložka, ktorá potom postupne zanikla. DSF Pacerki vystupovala postupne na celom Slovensku, neskôr aj na Cypre, Ukrajine, Česku. K dnešnému dňu vydala táto DSF už dve MG kazety. V roku 1995 sa otvorila nová tradícia usporadúvania folklórnych slávností ako súčasť osláv obce. Od roku 1999 sa obnovilo vydávanie obecných novín Budkovčan, ktoré vychádzajú raz štvrťročne v počte 200 výtlačkov.

Spolková činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V obci pôsobí poľovnícke združenie Bažant. Vybudovaním sústavy rybníkov sa v obci rozvíja aj činnosť Slovenského rybárskeho zväzu. Aktívne v obci pracuje aj Zväz včelárov, záhradkárov a drobnochovateľov. V obci je aj Urbárska spoločnosť a Lesné spoločenstvo. Prospešnú a dobrovoľnú činnosť v obci organizujú : Klub dôchodcov, Zväz invalidov. V obci, ktorá ma charakter prevažne rímskokatolíckeho vierovyznania pracuje Ružencový spolok, ktorý často organizuje púte po domácich a zahraničných pútnických miestach. V roku 1992 obnovil svoju činnosť aj Miestny odbor Matice slovenskej.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základná a materská škola v Budkovciach

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

V obci pôsobí OŠK (Obecný športový klub) Budkovce. Svoju činnosť aktívne rozvíjajú aj iné oddiely : volejbalový, turistický, stolnotenisový a iné.

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2022-03-31, [cit. 2022-04-01]. Dostupné online.
  3. Budkovce.sk: História obce
  4. MOŠ/MIS
  5. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  6. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  7. Budkovce [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]