Emil Szmutkó

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Emil Szmutkó
Emil Szmutkó
Biografické údaje
Narodenie12. máj 1905
Veľké Berezné, Rakúsko-Uhorsko (dnes Ukrajina)
Úmrtie23. november 1944 (39 rokov)
Čičarovce, ČSR (dnes Slovensko)
Svätenia
Cirkevkatolícka
Rítusrímsky
Kňaz
Kňazská vysviacka10. február 1929
Dóm sv. Alžbety v Košiciach
Jozef Čársky
InkardináciaUžhorodský vikariát Satmárskej diecézy
Cirkevná matrika farnosti Veľké Berezné, matrika krstených v roku 1905, vyznačený zápis Emila Szmutka

Emil Szmutkó (iné tvary: Emil Szmutko,[1] Emil Smutko;[2] * 12. máj 1905, Veľké Berezné, Rakúsko-Uhorsko – † 23. november 1944, Čičarovce, ČSR) bol slovenský katolíckym kňazom a vojnovou obeťou. Zomrel na následky bombardovania obce počas druhej svetovej vojny.[3][4][5]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho rodičia boli Alexander Szmutkó a Mária Papatyi. Detstvo strávil vo Veľkom Bereznom, neskôr sa po pár rokoch presťahoval s rodinou do dnešného Berehova, kde v rokoch 19161924 vyštudoval gymnázium. V roku 19241929 študoval teológiu v Košiciach. Bol šikovným študentom, ktorý sa rýchlo učil, pre svoje študijné výsledky bol už 27. januára vysvätený košickým biskupom Jozefom Čárskym na diakona a neskôr na kňaza 10. februára 1929 v Košiciach. V Berehove slúžil svoju primičnú omšu 15. februára 1929. Následne bol daný za kaplána do Pavloviec nad Uhom (1930), ďalej krátko pôsobil ako kaplán v Ruskej (1930 – 1931) a Tibave (1931 – 1933). Pre znalosť maďarského jazyka bol preložený od roku 1933 do Čičaroviec.[6][7][8]

Počas svojho pôsobenia vykonal viaceré pastoračné úkony (reformy spolkov, kazateľská činnosť). Z posudkov, ktoré sú dostupné na jeho osobu, je vždy známa len pozitívna odozva na jeho činnosť. V Čičarovciach prežil aj obdobie po Viedenskej arbitráži, či vojnové udalosti. Počas kanonickej vizitácie dnes už blahoslaveného biskupa Jána Schefflera bola farnosť Čičarovce navštívená 2. júna 1944. Emil Szmutkó bol pochválený nie len dekanom ale aj veriacimi.

Ochotnícke divadlo v Čičarovciach - kňaz uprostred Emil Szmutkó
Pečiatka farského úradu Čičarovce a podpis Emila Szmutka

Okolnosti smrti[upraviť | upraviť zdroj]

Už od septembra 1944 bol región zasiahnutý bombardovaním a front druhej svetovej vojny sa približoval. Počas 21. novembra 1944 sa utvorila línia medzi nemeckými ustupujúcimi vojakmi a červenou armádou. Línia sa tiahla medzi obcami BajanyVeškovceŇarádVeľké Slemence. Následne sa 22. novembra bojovalo o mesto Veľké Kapušany. Už 23. novembra sa priblížil 17. gvardierský strelecký pluk ku obci Čičarovce. Konkrétne prápory 768 a 310. Počas bojových operácii sa obyvatelia schovávali v pivniciach. Spoločne sa zišla veľká časť dediny v pivnici, ktorá patrila pánovi Kocsisovi. Do tejto pivnice sa presunul kňaz Emil Szmutkó spolu so svojou sestrou Etelkou a otcom Alexandrom. Podľa svedectiev sa modlil breviár. Boje o dedinu sa vyostrovali o 20:00.[9][10]

Počas toho bola lokalita bombardovaná, preto Szmutkó predniesol prosbu Bohu, aby ak má postihnúť niekoho z dediny nešťastie, nech je to on. Po vyslovení modlitby dopadla na budovu delostrelecká mína, ktorá prerazila strechu a dopadla na kňaza. Napriek prerazeniu poschodí a iným početným nárazom nevybuchla. Zranenia kňaza boli fatálne, odtrhlo mu polovicu tela (obe nohy a jednu ruku). Po náraze žil v bolestiach ešte 5 hodín.[11] Počas zomierania si vyžiadal od svojich príbuzných kríž, ktorý mal vo vrecku, aby mu bol položený na hruď a ruženec, ktorým sa modlieval za svojich veriacich. Po tomto úkone povedal svojmu otcovi: „Pre Najsvätejšie srdce Ježišovo, za mojich veriacich, za mojich drahých obetujem svoj život a svoje utrpenie! Dovidenia, stretneme sa tam hore.[12]

Prvotné pohrebné úkony vykonal 27. novembra 1944 kantor Ján Rajzák, neskôr potrebné modlitby uskutočnil Mons. Anton Lukáč kňaz z Pavloviec nad Uhom. Kňaz Emil Szmutkó bol pochovaný hneď vedľa chrámu v Čičarovciach.[13]

Matrika zosnulých Čičarovce 1944, Zápis o Emilovi Szmutkovi

Kult a aktuálny stav[upraviť | upraviť zdroj]

Postupne sa v dedine začal budovať lokálny kult kňaza-svätca. Na jeho príhovor sa udiali aj vypočutia. Okolo jeho hrobu boli početné ďakovné stuhy a niekoľko ďakovných tabúľ. Aktuálne (2024) sú ďakovné tabule umiestené v miestnom chráme sv. Ladislava v Čičarovciach. O celom prípade sú spísané základné svedectvá pamätníkov. Košický arcibiskup Mons. Bernard Bober zostavil 27. februára 2024 komisiu, ktorá má skúmať život a dielo kňaza Emila Szmutka. Ak sa má celá situácia posunúť ďalej, tak je potrebná iniciatíva veriacich, taktiež oživenie a rozšírenie kultu.[14][15]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Otec Emil Szmutko zomrel v povesti svätosti [online]. Čičarovce: Rímskokatolícka farnosť svätého Ladislava, [cit. 2024-03-17]. Dostupné online.
  2. ŽEŇUCH, Vavrinec. Adept na blahorečenie ? Emil Smutko = smrť ako duchovná obeta. [online]. Facebook : Dejiny Sobraniec a okolia, 2024-02-09, [cit. 2024-03-17]. Dostupné online.
  3. Szarmári Püspöki és Káptalani Levéltár, Matrika farnosti Veľké Berezné, Krstení v roku 1905, záznam č. 18.
  4. Rímskokatolícky farský úrad v Čičarovciach, Matrika zosnulých, 1944, záznam č. 10, strana 40.
  5. Felhívás Szmutkó Emil tisztelőihez [online]. Magyar Kurír, [cit. 2024-03-17]. Dostupné online. (po maďarsky)
  6. Szarmári Püspöki és Káptalani Levéltár, Fond Užhorodský vikariát
  7. Szarmári Püspöki és Káptalani Levéltár, Matrika kňazov
  8. Slovakiana [online]. www.slovakiana.sk, [cit. 2024-03-17]. Dostupné online.
  9. Центральный архив Министерства обороны Российской Федерации, Фонд: 371, Опись: 6367, Дело: 429, strana 58-59.
  10. Szarmári Püspöki és Káptalani Levéltár, Agenda biskupa, Obežník 1945/3
  11. Rímskokatolícky farský úrad v Čičarovciach, Historia Domus, strana 69.
  12. SZMUTKÓ, Etelka. A Leborulok oltárodnál, 2006, s. 74.
  13. Rímskokatolícky farský úrad v Čičarovciach, matrika zosnulých, 1944, záznam č. 10, strana 40.
  14. Košická arcidiecéza, Agenda, Prot. č. 179/24
  15. Ünnepélyes megemlékezés Csicserben [online]. Magyar Kurír, [cit. 2024-03-17]. Dostupné online. (po maďarsky)