Satu Mare (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°47′28″S 22°52′28″V / 47,791182°S 22,874565°V / 47.791182; 22.874565
Satu Mare
maď. Szatmárnémeti
nem. Sathmar
hebr. סאטמאר
mesto (oraș)
Colaj Municipiul Satu Mare.jpeg
Hotel Dacia (kedysi Pannonia), Požiarna veža, Vécseyský palác (Mestská galéria), Kostol reformovanej cirkvi, Rímskokatolícky kostol
ROU SM Satu Mare CoA.png
Erb
Štát Rumunsko Rumunsko
Župa Actual Satu Mare county CoA.png Satumarská župa
Časti Sătmărel
Nadmorská výška 125 m n. m.
Súradnice 47°47′28″S 22°52′28″V / 47,791182°S 22,874565°V / 47.791182; 22.874565
Rozloha 150,30 km² (15 030 ha)
Obyvateľstvo 102 411 (2011)
Hustota 681,38 obyv./km²
Primátor Dorel Coica (USL)
Časové pásmo VEČ
 - letný čas VELČ
PSČ 136483
Poloha mesta v rámci Satumárskej župy
Poloha mesta v rámci Satumárskej župy
Poloha mesta v rámci Rumunska
Poloha mesta v rámci Rumunska
Wikimedia Commons: Satu Mare
Webová stránka: www.satu-mare.ro_

Satu Mare (historický slov. názov: Satmár; nem. Sathmar, maď. Szatmárnémeti) je mesto v severozápadnom Rumunsku v blízkosti hraníc s Maďarskom. Je to administratívne, kultúrne a hospodárske centrum rovnomennej župy.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa v dokumentoch po prvýkrát spomína v roku 1006. V 13. storočí bolo uhorským kráľom povýšené na slobodné kráľovské mesto a prišli sem nemeckí imigranti. V roku 1703 mesto kompletne vyhorelo. V roku 1711 tu bol uzavretý tzv. Satmársky mier medzi Habsburgovcami a maďarskou šľachtou, v roku 1804 tu vzniklo aj biskupstvo. Od roku 1918 je súčasťou Rumunska. V rokoch 1940 - 44 ho Viedenskou arbitrážou získalo Maďarsko a počas tejto doby bolo z mesta deportovaných temer 18 000 Židov. Počas komunistického režimu v Rumunsku, pod vedením Nicolae Ceauşescu započala v meste masívna výstavba. Po páde tohto režimu, v deväťdesiatych rokoch boli zatvorené mnohé priemyselné podniky v meste a odišlo z neho takmer 20 000 ľudí.

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie (2011)
Rumuni
  
54,2 %
Maďari
  
34,6 %
Rómovia
  
1,24 %
Nemci
  
1,01 %
Nezistené
  
Ostatné
  
0 3 %
z celkového počtu 102411 obyvateľov
Náboženské vyznanie (2011)
Rumunská pravoslávna cirkev
  
44,56 %
Rímskokatolícka cirkev
  
0 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
17,53 %
Letničné hnutie
  
1,38 %
Grékokatolícka cirkev
  
7,29 %
Nezistené (bez vyznania)
  
8,92 %
Ostatné
  
2,24 %
z celkového počtu 102411 obyvateľov

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]