Satu Mare (mesto)
| Satu Mare | ||
| maď. Szatmárnémeti nem. Sathmar | ||
| mesto (oraș) | ||
 Hotel Dacia (kedysi Pannonia), Požiarna veža, Vécseyský palác (Mestská galéria), Kostol reformovanej cirkvi, Rímskokatolícky kostol | ||
|
||
| Pôvod názvu: rumunské satu(l) mare, doslova „veľká dedina“ | ||
| Štát |  Rumunsko | |
|---|---|---|
| Župa |  Satumarská župa | |
| Časti | Sătmărel | |
| Nadmorská výška | 125 m n. m. | |
| Súradnice | 47°47′28″S 22°52′28″V / 47,791182°S 22,874565°V | |
| Rozloha | 150,30 km² (15 030 ha) | |
| Obyvateľstvo | 102 411 (2011) | |
| Hustota | 681,38 obyv./km² | |
| Primátor | Kereskényi Gábor (RMDSZ) | |
| Časové pásmo | VEČ | |
| - letný čas | VELČ | |
| PSČ | 136483 | |
 Poloha mesta v rámci Satumarskej župy
| ||
 Poloha mesta v rámci Rumunska
| ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Wikimedia Commons: Satu Mare | ||
| Webová stránka: www.satu-mare.ro | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Satu Mare (iné názvy pozri nižšie) je mesto v severozápadnom Rumunsku v blízkosti hraníc s Maďarskom. Je to administratívne, kultúrne a hospodárske centrum rovnomennej župy.
Názvy
[upraviť | upraviť zdroj]Rumunský názov je Satu Mare. Do zhruba 30. rokov 20. storočia sa používali aj tieto rumunské názvy: Satu-Mare/Satul-Mare[1][2], Satu-mare[1][3], Satumare/Satulmare[1][2] a Sătmar[1].
V slovenčine sa v súčasnosti oficiálne používa rumunský názov mesta. Historické slovenské názvy sú: Satmár (tento tvar je dnes aj normovaným tvarom)[4], Satmar[5][6]; zriedkavo: Sotimir[1], Satmár-Németi[7][8], Satumár [9][10]. Okrem toho sa v minulosti v slovenčine používal aj maďarský tvar Szatmár.
Maďarský názov je Szatmárnémeti. Do začiatku 20. storočia sa používal aj tvar Szatmár-Német(h)i. Do roku 1715 išlo o dve samostatné sídla, ktorých názvy boli Szatmár a Német(h)i, ale staršie podoby názvu Szatmárnémeti/Szatmár-Német(h)i sa vyskytovali už od 14. storočia (hoci vtedy ešte išlo o dve samostatné sídla).[1]
Nemecký názov je Sathmar.
Názov Satu Mare znamená doslova veľká dedina.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Mesto sa v dokumentoch po prvýkrát spomína v roku 1006. V 13. storočí bolo uhorským kráľom povýšené na slobodné kráľovské mesto a prišli sem nemeckí imigranti. V roku 1703 mesto kompletne vyhorelo. V roku 1711 tu bol uzavretý tzv. satmársky mier medzi Habsburgovcami a uhorskou šľachtou. V roku 1715 bol Satmár zlúčený so sídlom, ktorého maďarský názov je Némethi (čo znamená zhruba "Nemecké", keďže obyvatelia boli Nemci). V roku 1804 tu vzniklo aj biskupstvo. Od roku 1918 je súčasťou Rumunska. V rokoch 1940 – 1944 patrilo Maďarsku, ktoré ho získalo Viedenskou arbitrážou; v tomto období bolo z mesta deportovaných temer 18 000 Židov. Počas komunistického režimu v Rumunsku pod vedením Nicolae Ceauşesca sa v meste začala masívna výstavba. Po páde tohto režimu boli v 90. rokoch 20. storočia zatvorené mnohé miestne priemyselné podniky a z mesta odišlo takmer 20 000 ľudí.
Demografia
[upraviť | upraviť zdroj]| Národnostné zloženie (2011) | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rumuni | 54,2 % | |||
| Maďari | 34,6 % | |||
| Rómovia | 1,24 % | |||
| Nemci | 1,01 % | |||
| Nezistené | ||||
| Ostatné | 0,3 % | |||
| z celkového počtu 102 411 obyvateľov | ||||
| Náboženské vyznanie (2011) | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rumunská pravoslávna cirkev | 44,56 % | |||
| Rímskokatolícka cirkev | 18,04 % | |||
| Reformovaná kresťanská cirkev | 17,53 % | |||
| Letničné hnutie | 1,38 % | |||
| Grékokatolícka cirkev | 7,29 % | |||
| Nezistené (bez vyznania) | 8,92 % | |||
| Ostatné | 2,24 % | |||
| z celkového počtu 102 411 obyvateľov | ||||
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Satu Mare (mesto)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj].svg){kind=small}
- 1 2 3 4 5 6 Satu Mare. In: SZABÓ, M. A. Erdély, Bánság éS Partium történeti és közigazgatási helységnévtára. 2003
- 1 2 Satumare. In: Masarykův slovník naučný VI. 1932. 474
- ↑ Augustu-Trebonius Laurianu. Istoria Romaniloru (din timpurile celle mai vechie pino in dillele nostre). [s.l.] : typogr. nat., 1869. 652 s. Dostupné online. S. 509 a iné strany.
- ↑
- ↑ Slovenská rec̆ (c̆asopis pre výskum a kultúru slovenského jazyka). [s.l.] : Jazykovedný ústav L̕udovíta Štúra, 1993. 416 s. Dostupné online. S. 286.
- ↑ Jazykovedný sborník (časopis Jazykovedného odboru MS.). [s.l.] : Matica slovenská, 1947. 650 s. Dostupné online. S. 85.
- ↑ STODOLA, E. Štatistika Slovenska. Turčiansky Sv. Martin: nákladom vlastným, 1912. S. 27
- ↑ Sborník Museálnej slovenskej spoločnosti (príloha k Časopisu Museálnej slovenskej spoločnosti). Turčiansky Sv. Martin: Museálna slovenská spoločnosť. č. 1. 1897. S. 28, 165
- ↑ Czechoslovakia. Národní shromáždění. Poslanecká sněmovna. Těsnopisecké zprávy o schůzích .... [s.l.] : [s.n.], 1938. 1504 s. Dostupné online. S. 9.
- ↑ FLACHE, J. et al. Leopoldov - stručné dejiny a opis pevnosti a trestnice. Leopoldov. 1948. S. 25