Marghita

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 47°20′30″S 22°19′50″V / 47,34167°S 22,33056°V / 47.34167; 22.33056
Marghita
Margitta
municípium
Református templom Margittán.JPG
Letecký pohľad na mesto
ROU BH Marghita CoA.jpg
Erb
Štát Rumunsko Rumunsko
Župa Actual Bihor county CoA.png Bihárska župa
Časti Cheț, Ghenetea
Súradnice 47°20′30″S 22°19′50″V / 47,34167°S 22,33056°V / 47.34167; 22.33056
Obyvateľstvo 15 770 (2011)
Primátor Pocsaly Zoltán (nezávislý)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 26877
Poloha mesta v Rumunsku
Red pog.svg
Poloha mesta v Rumunsku
Webová stránka: margitha.ro
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Marghita (maď. Margitta) je mesto v Bihárskej župe v Rumunsku, nachádzajúce sa 56 km severovýchodne od župného mesta Oradea.

História[upraviť | upraviť kód]

Najstaršie archeologické nálezy sa datujú do doby kamennej, bronzovej a železnej. Po christianizácii Maďarov, v roku 1000 kráľ Štefan I. pripojil Sedmohradsko k Uhorskému kráľovstvu. Počas tatárskeho vpádu roku 1241 bola osada vypálená a väčšina obyvateľov bola zajatá alebo zabitá. Utiekli iba tí, čo sa schovali v okolitých lesoch. Po invázii sa ľudia do Marghity vrátili a obnovili svoje domovy spálil. Dokumenty hovoria, že názov mal v histórii tri podoby: Marghiureta, Margitfalva a Marghita. Podľa legiend názov pochádza buď z porastov králikov (rum. margarete) v okolí mesta, alebo z údajného kostola svätej Margaréty z Antiochie, ktorý sa mal v blízkosti mesta nachádzať.[chýba zdroj]

Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1216. V štrnástom storočí sa mesto stalo centrom maďarského panstva v oblasti. V roku 1332 je zaznamenané pod názvom Margitfalva. V roku 1376 kráľ Ľudovít I. udelil Marghite právo usporadúvať trhy, čo spôsobilo masívny rozmach mesta. Počas feudalizmu sa odohrali nepokoje, napríklad v rokoch 1467 a 1514.

Obdobie osmanskej nadvlády[upraviť | upraviť kód]

Na začiatku 16. storočia prišli do Európy Turci. Po porážke Maďarov pri Moháči v roku 1526 Uhorsko odstúpili Osmanskej ríši južné provincie, medzi nimi aj Bihársku župu. Mesto zostalo dôležitým obchodným centrom. V rokoch 1710 a 1739 zachvátil mesto mor a zdecimoval populáciu.

Nadvláda Habsburgovcov[upraviť | upraviť kód]

Na začiatku osemnásteho storočia, s oslabením tureckej sily, sa Marghita stala súčasťou habsburskej monarchie. V roku 1823 zničil požiar takmer polovicu mesta. Počas revolučného roku 1948 boli v Marghite zaznamenané veľké vzbury. Hoc porazená, striktne vzaté bola revolúcia pre mesto úspešná – bolo zrušené nevoľníctvo, čo viedlo k zásadným zmenám v živote mesta. Zvýšil sa počet remeselných výrobcov a každý piatok sa začali organizovať trhy. Poľnohospodárska výroba bola organizovaná na farmách, z Prahy a Viedne boli privezené nové poľnohospodárske stroje.

V roku 1852 získali mesto Čákiovci, ktorí tu postavili hrad. Nový majiteľ zväčšil význam mesta. V tej dobe tu žilo cca 5 000 obyvateľov.

I. a II. svetová vojna[upraviť | upraviť kód]

Po prvej svetovej vojne sa Transylvánia spojila s niekdajším Rumunským kráľovstvom a stala sa súčasťou tzv. veľkého Rumunska. Mesto sa veľmi rýchlo rozvíjalo, najmä v oblasti remeselnej výroby. V roku 1920 žilo v meste asi 7 000 obyvateľov prevažne rumunskej, maďarskej a židovskej národnosti. Roku 1940 bolo okupované Horthyho vojskami. V rokoch 1940 – 1944 bolo z mesta deportovaných asi 1 700 Židov. Oslobodené bolo 20. októbra 1944 rumunskými a sovietskymi vojskami.

Komunistická éra[upraviť | upraviť kód]

Komunistický režim bol v Rumunsku od roku 1947 a rovnako ako v celej krajine, prejavil sa aj v Marghite. Všetok majetok prešiel do rúk štátu. Ale v najbližších rokoch, mesto zažívalo obdobie najintenzívejšieho vývoja v svojej histórii. Objavil sa prvý ťažký priemysel. V rokoch 1949 – 1960 sa v meste začala vyrábať najmä obuv, oblečenie a z ťažkého priemyslu rôzne kovové konštrukcie a frézy. Po roku 1960 sa Marghita stala sídlom s takmer čisto priemyselným charakterom. Poľnohospodárske a remeselné mesto má jasné trendy industrializácie. Badať prírastok obyvateľov. Podľa sčítania ľudu roku 1964 malo mesto 10 175 obyvateľov.

Post-komunistické obdobie[upraviť | upraviť kód]

Po revolúcii roku 1989, ktorá viedla k pádu komunistického režimu v Rumunsku sa začalo, ako aj v iných európskych postkomunistických krajinách s masívnou privatizáciou. V meste otvorilo svoje podniky niekoľko súkromných spoločností, mnoho ľudí začalo podnikať. V roku 1989 tu žilo asi 19 000 obyvateľov, z toho 17 000 v centre, v časti Cheț 1200 a v časti Ghenetea 700.

Demografia[upraviť | upraviť kód]

Národnostné zloženie (2011)
Rumuni
  
49,39 %
Maďari
  
40,25 %
Rómovia
  
5,57 %
Nezistené
  
4,2 %
Ostatné
  
0,57 %
Náboženské zloženie (2011)
Rumunská pravoslávna cirkev
  
43,03 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
27,69 %
Rímskokatolícka cirkev
  
12,7 %
Grékokatolícka cirkev
  
4,55 %
Letničné hnutie
  
3,8 %
Babtistická cirkev
  
2,85 %
Nezistené (bez vyznania)
  
4,38 %
Ostatné
  
0,95 %

Cestovný ruch[upraviť | upraviť kód]

Mesto je známe najmä vďaka tunajším termálnym kúpeľom. V okolí sa nachádzajú tri pramene. Najčastejším cieľom turistických vychádzok je vrch Plopiș.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť kód]

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marghita na rumunskej Wikipédii.