Aleșd

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 47°3′26″S 22°23′49″V / 47,05722°S 22,39694°V / 47.05722; 22.39694
Aleșd
slov. Alešď
maď. Elésd
mesto (oraș)
Alesd - Roman-Catholic Church.jpg
Rímskokatolícky kostol v Alešdi
ROU BH Alesd CoA.jpg
Erb
Štát Rumunsko Rumunsko
Župa Actual Bihor county CoA.png Bihárska župa
Súradnice 47°3′26″S 22°23′49″V / 47,05722°S 22,39694°V / 47.05722; 22.39694
Rozloha 71,95 km² (7 195 ha)
Obyvateľstvo 10 066 (2011)
Hustota 139,9 obyv./km²
Primátor Zeno Țipțer (PNL)
Časové pásmo VEČ
 - letný čas VELČ
PSČ 26699
Poloha mesta v Rumunsku
Red pog.svg
Poloha mesta v Rumunsku
Wikimedia Commons: Alesd
Webová stránka: www.alesd.ro
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Aleșd (slov. Alešď,[1] maď. Elésd) je mesto v Bihárskej župe v Rumunsku, asi 38 km od Veľkého Varadínu. V roku 2011 tu žilo 10 066 obyvateľov, prevažne Rumunov, ale s významnou menšinou rumunských Slovákov. Súčasťou mesta sú dediny Peštiš[2] (rum. Peștiș), Pădurea Neagră (slov. Bystrá, alebo Čierna Hora[1]) a Tinăud.

Geografia[upraviť | upraviť kód]

Mesto je situované v kotline Vad-Borod, pod pohorím Munții Plopiș, okolité vrchy sú porastené prevažne bukovými lesmi. Pretína ho hlavná železničná trať, OradeaBukurešť.

História[upraviť | upraviť kód]

Osud mesta v jeho začiatkoch úzko súvisel s pevnosťou Piatra Șoimului, nachádzajúca sa na kopci neďaleko mesta. Prvá písomná zmienka o pevnosti je z roku 1306, no vtedy už táto existovala. Mesto sa prvýkrát spomína v roku 1290 ako Villa Elesd. Roku 1711 bola pevnosť vyhodená do vzduchu rakúskymi cisárskymi vojskami. Roku 1904 sa mesto zmietalo v roľníckych povstaniach proti zákonom z Bukurešti, ktoré však boli krvavo potlačené. Roku 1968 získava definitívne štatút mesta.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť kód]

Národnostné zloženie[upraviť | upraviť kód]

Národnostné zloženie (2011)
Rumuni
  
6134
Maďari
  
1558
Rómovia
  
1213
Slováci
  
622
Nezistené
  
Ostatné
  
32
z celkového počtu 10066 obyvateľov

Slovenská menšina sa v meste ocitla v rámci vnútornej kolonizácie v 60-tych rokoch z lazov v okolí, kde nebola práca a tak sa obyvatelia sťahovali do nižšie položených oblastí s lepšou infraštruktúrou.[3] V meste sa nachádza materská škola s vyučovacím jazykom slovenským.[4]

Náboženské vyznanie[upraviť | upraviť kód]

Náboženské vyznanie (2011)
Rumunská pravoslávna cirkev
  
4778
Reformovaná kresťanská cirkev
  
1012
Rímskokatolícka cirkev
  
1825
Letničné hnutie
  
931
Babtistická cirkev
  
781
Nezistené (bez vyznania)
  
538
Ostatné
  
194
z celkového počtu 10066 obyvateľov

Osobnosti[upraviť | upraviť kód]

  • Adrian Merka, zástupca slovenskej a českej menšiny v dolnej komore Rumunského parlamentu

Partnerské mestá[upraviť | upraviť kód]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b Zoznam slovenských názvov obcí v Rumunsku dostupné online
  2. Slovenské vžité názvy obcí európskych krajín, v ktorých žijú Slováci ako národnostná menšina [online]. Bratislava : Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, [cit. 2020-06-22]. Dostupné online.
  3. portál o Slovákoch v Rumunsku
  4. PRÍVAROVÁ, Vilma. Informácia o školstve a vzdelávaní Slovákov žijúcich v jednotlivých krajinách so štatútom národnostnej menšiny – Materiál pre výbor NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. [online]. Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, [cit. 2020-06-28]. Dostupné online.
  5. Partnerské mestá mesta Stará Ľubovňa dostupné online
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Aleșd na rumunskej Wikipédii.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]