Alba Iulia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 46°4′1″S 23°35′11″V / 46.06694°S 23.58639°V / 46.06694; 23.58639
Alba Iulia
mesto
Sala unirii alba iulia.jpg
Actual Alba Iulia CoA.png
Erb
Štát Rumunsko Rumunsko
Župa Alba
Nadmorská výška 230 m n. m.
Súradnice 46°4′1″S 23°35′11″V / 46.06694°S 23.58639°V / 46.06694; 23.58639
Rozloha 103,65 km² (10 365 ha)
Obyvateľstvo 67 970 (01. 01. 2009)
Hustota 655,76 obyv./km²
Primátor Mircea Hava (PD-R)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 510 118
Tel. predvoľba (+40) 02 58
EČV AB
Poloha mesta v rámci Rumunska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Rumunska
Wikimedia Commons: Alba Iulia
Webová stránka: albaiulia.ro

Alba Iulia (staroslovien. Bălgrad, maď. Gyulafehérvár, nem. Karlsburg, Weißenburg, lat. Castrum Apulum, tur. Erdel Belgradı) je mesto v Rumunskom Sedmohradsku na rieke Mureš. Má 67 970 obyvateľov (2009).
Mesto je známe svojimi vinohradmi a často je považované za kultúrne a duchovné centrum Rumunska.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto bolo významným politickým, ekonomickým a spoločenským centrom Dácie. Pod názvom Apulon ho spomínal už staroveký grécky geograf Klaudios Ptolemaios. Keď sa južná časť Dácie stala časťou Rímskeho impéria, stalo sa hlavným mestom Dácie Apulensis, pod názvom Apulum. Bolo jedným z najväčších centier rímskej Dácie. Svoje sídlo tu mala aj XIII. légia.

V 9. storočí je mesto známe ako Bălgrad. Maďarské pramene spomínajú vládcu menom Geula/Gyula/Jula, ktorý v 10. storočí dobyl mesto a urobil ho sídlom svojho vojvodstva. Neskôr, po rozšírení kresťanstva v 11. storočí, tu bolo zriadené katolícke biskupstvo Sedmohradska a vybudovaná prvá katedrála. Súčasná vznikla na prelome 12. a 13. storočia. V roku 1442 Ján Huňady, sedmohradský vojvoda využil citadelu na prípravu hlavnej bitky s Turkami. Katedrálu začali budovať za jeho vlády a stala sa miestom jeho odpočinku.

V roku 1541, ako Gyulafehérvár, sa Alba Iulia stala hlavným mestom Sedmohradska. Tento status si udržala do roku 1690.

V novembri roku 1599 obsadil mesto valašský vojvoda Mihai Viteazul (Michal Smelý), ktorý sa po víťaznej bitke pri Selimbare stal vládcom Sedmohradska. V roku 1600 Mihai ovládol Moldavsko a tým sa stal vládcom troch kniežatstiev, kde vládol až do svojej smrti v roku 1601, keď bol zavraždený agentmi, ktorých vyslal Giorgio Basta. Mihaiova vláda má historický význam pre Rumunov, pretože boli po prvýkrát v histórii zlúčené tri kniežatstvá: Valašsko, Moldavsko a Sedmohradsko do jedného celku, predchodcu dnešného Rumunska.

Počas vlády (1613 – 1629) kniežaťa Gabriela Betlena, ktorý podporoval rozvoj vedy a umenia, zažilo mesto veľký rozmach. Betlen si v meste dal vybudovať nový palác a vydržiaval si prepychový dvor. Na akadémii, ktorú založil, vyučovali učitelia a pastori z celého Uhorska a mal veľkú zásluhu na rozvoji obchodu.

Neskoršie dôležité míľniky v rozvoji mesta sú: vznik knižnice v 18. storočí a vybudovanie železnice v 19. storočí.

1. decembra 1918 desiatky tisíc Rumunov (presný počet je predmetom sporov maďarských a rumunských historikov), predstavitelia sedmohradských Nemcov a iných národnostných menšín zišli sa v Alba Iulii, aby si vypočuli proklamáciu ku vzniku Rumunského kráľovstva. Dnes je 1. december oslavovaný ako deň samostatnosti.

V roku 1922 bol v meste symbolicky korunovaný Ferdinand I. za kráľa Rumunska.

Etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Rumuni – 94,45 %
  • Maďari – 2,76 %
  • Rómovia – 2,22 %
  • Nemci – 0,32 %
  • Taliani – 0,06 % a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Architektonické pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]