Preskočiť na obsah

Klaudios Ptolemaios

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Stredoveký portrét
Idealizovaný portrét zo 16. storočia
Ptolemaiova mapa sveta, 1482

Klaudios Ptolemaios (v gréčtine: Κλαύδιος Πτολεμαῖος; * asi 85 – † asi 165) bol grécky geograf, astronóm a astrológ, ktorý pravdepodobne žil a pracoval v egyptskej Alexandrii.

Svojho času zaviedol 48 súhvezdí, ktoré zostavil z najjasnejších viditeľných hviezd, ktoré mu pripomínali určité obrazce postáv, zvierat alebo vecí. Mnohé z jeho súhvezdí sa v modernej astronómii používajú dodnes.

Predstava Ptolemaia bola, že planéta Zem sa nachádza v strede vesmíru. Všetky ďalšie nebeské telesá (Mesiac, Slnko, planéty a hviezdy) obiehajú okolo nej po kružnicovej dráhe. Táto predstava o vesmíre vydržala až do stredoveku, keď bola vyvrátená Mikulášom Kopernikom.

Zostavil tiež dielo s názvom Geographia, kde opisuje veľké množstvo starovekých miest a rôznych kmeňov obývajúcich vtedajšie známe oblasti.

Jeho Optika sa zachovala v latinskom preklade stratenej arabskej verzie strateného gréckeho originálu. V tejto knihe Ptolemaios opisuje merania, ktorými overil Euklidov a Herónov zákon o rovnosti uhla dopadu a uhla odrazu. Toto pravidlo aplikoval aj na odraz od zakrivených zrkadiel, ktoré dnes nájdeme v zábavných parkoch. Správne pochopil, že odraz od zakrivených zrkadiel je úplne rovnaký, ako keby šlo o rovinné zrkadlá, ktoré sú v bode odrazu dotykovými rovinami ku skutočnému zrkadlu.[1]

Ptolemaiove súhvezdia

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Steven Weinberg, 2015. Ako vysvetliť svet. Bratislava, SLOVART. Str. 51. ISBN 978-80-556-1491-5