Delfín (súhvezdie)
| Delphinus | |
 | |
| Latinský názov | Delphinus |
|---|---|
| Skratka | Del |
| Genitív | Delphini |
| Symbolické vyjadrenie | delfín |
| Rektascenzia | 20,6h |
| Deklinácia | +14° |
| Plocha | 189 štvorcových stupňov Poradie: 69 |
| Počet hviezd (magnitúda < 3) | 0 |
| Najjasnejšia hviezda | Rotanev (β Del) (Zdanl. magnitúda 3,63) |
| Meteorický roj |
|
| Susedné súhvezdia | |
| Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −70° Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca September | |
Delfín (lat. Delphinus) je malé súhvezdie severnej oblohy veľmi blízko nebeského rovníka. Bolo zahrnuté už medzi Ptolemaiove súhvezdia a je tiež jedným z 88 súhvezdí modernej astronómie.
Súhvezdie Delfín nájdeme ľahko. Vyzerá takmer ako hviezdokopa a neskúsení pozorovatelia si ho mýlia s Plejádami. Súhvezdie pripomína pamiatku delfína, ktorý zachránil veľkého speváka Arióna, keď ho zhodili do mora z lode, na ktorej sa po súťaži plavil domov. Keď delfín vo vysokom veku uhynul, bol umiestnený na oblohu.
Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]
Alfa Delphini má meno Sualocin, nie je však najjasnejšou hviezdou súhvezdia. Tou je beta, Rotanev. Mená hviezd Sualocin a Rotanev sú len odzadu čítané meno Nicolaus Venator, ktorý takto šikovne „prepašoval“ svoje meno do názvu dvoch najjasnejších hviezd v súhvezdí. Sualocin je modrobiela hviezda, ktorá má vo vzdialenosti 81“ optického sprievodcu 10,6. magnitúdy.
Gama Delphini je pekná fyzická dvojhviezda, ktorá sa dá rozlíšiť ďalekohľadom s priemerom objektívu 5 cm. Jej zložky majú jasnosť 4,3 a 5,1 mag. κ Delphini je zdanlivá dvojhviezda so zložkami vo vzájomnej uhlovej vzdialenosti 45".
ρ Aquilae je hviezda zaujímavá tým, že do roku 1999 patrila do súhvezdia Orol. Vďaka rýchlemu vlastnému pohybu však z Orla prešla do susediaceho súhvezdia. Pre hviezdu s Bayerovým označením ide o ojedinelý prípad.
1 Delphini je dvojhviezda so zložkami v rozstupe len 0,9". Hlavná zložka patrí k emisným hviezdam s diskom okolo rovníka. Väčšina hviezd s týmito vlastnosťami patrí do typu B, ale 1 Del sa zaraďuje do spektrálneho typu A.
V súhvezdí sa nachádzajú dve zaujímavé červené polopravidelné premenné hviezdy: U Delphini a EU Delphini. V ich blízkosti je hviezda HR Delphini s názvom Nova Delphini, ktorá v roku 1967 vzplanula až na viditeľnosť voľným okom.
Objekty[upraviť | upraviť zdroj]
Hviezdokopy[upraviť | upraviť zdroj]
V severovýchodnej časti súhvezdia leží guľová hviezdokopa NGC 7006. V ďalekohľade s priemerom objektívu aspoň 15 cm sa objaví ako slabá hmlistá škvrna. Ďalšiu guľovú hviezdokopu, NGC 6394, možno pozorovať len väčším ďalekohľadom.
Planetárne hmloviny[upraviť | upraviť zdroj]
Slabá, jasnomodrá planetárna hmlovina NGC 6891 je rozoznateľná už v 10-centimetrovom ďalekohľade. Iná planetárna hmlovina, NGC 6905, by sa mala pozorovať najmenej 20 cm ďalekohľadom.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nápadný obrazec Delfína sa nachádza v blízkosti Altaira pri okraji Mliečnej cesty. Ľudia ho často mylne pokladajú za Malý voz. Malý voz je však v skutočnosti nesprávny názov súhvezdia Malý medveď, ktorý je väčší a navyše sa nachádza v úplne inej časti oblohy. Niektorí pozorovatelia si ho zase mýlia s Plejádami, oproti ktorým je zase Delfín oveľa väčší. Štvoruholník najjasnejších hviezd alfa, beta, gama a delta Delphini svojím tvarom pripomína diamant. Táto štvorica hviezd sa nazýva taktiež aj Jóbova truhla. K hviezde delta sa v obrazci pripájajú ďalšie hviezdy ako „chvostík“.
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Delfín, s. 212 – 215.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Delfín (súhvezdie)
