Južná koruna

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Južná koruna
Mapa súhvezdia Južná koruna

Latinský názovCorona Australis
SkratkaCrA
GenitívCoronae Australis /
Coronae Austrinae
Symbolické vyjadrenieJužná koruna
Rektascenzia18,6h
Deklinácia-40°
Plocha128  štvorcových stupňov
Poradie: 80
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezdaα CrA
(Zdanl. magnitúda 4,1)
Meteorický roj
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +45° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca August

Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Južná koruna (Corona Australis) je jedno zo súhvezdí modernej astronómie a bolo tiež jedným zo súhvezdí zavedených Ptolemaiom. Neviaže sa k nemu nijaká legenda.

Má len tretinovú rozlohu jasnejšej Severnej koruny. Aj keď jas nijakej hviezdy nepresahuje 4. magnitúdu, krátka krivka vytvorená z hviezd dobre charakterizuje korunu. Nielen menom, ale aj tvarom pripomína Severnú korunu. Toto súhvezdie v zemepisných šírkach Slovenska nevychádza celé nad obzor a časť jej obrazca nikdy neuvidíme.

Hviezdy[upraviť | upraviť kód]

Hviezda Meno Hviezdna veľkosť
α CrA Alphekka Meridiana 4,1m
β CrA β CrA 4,1m
γ CrA γ CrA 4,23m

Južná koruna je pomerne malé súhvezdie so slabšími hviezdami. Alfa Coronae Austrinae sa fyzikálnymi vlastnosťami veľmi podobá Síriovi. Gama Coronae Austrinae, najsevernejšia v obrazci koruny, sa vo väčšom amatérskom ďalekohľade ukáže ako tesná dvojhviezda. Obe zložky patria do rovnakej spektrálnej triedy F8 V. Epsilon Coronae Austrinae je pomerne jasná premenná hviezda typu W Ursae Maioris. Kappa Coronae Austrinae je ľahko pozorovateľnou zdanlivou dvojhviezdou.

K premenným hviezdam patrí R Coronae Austrinae a TY Coronae Austrinae.

Objekty[upraviť | upraviť kód]

Nakoľko súhvezdím prechádza Mliečna cesta, môžeme v ňom pozorovať množstvo svetlých a tmavých hmlovín. Najviac ich je v blízkosti hviezdy gama Coronae Austrinae. Tie najjasnejšie sú NGC 6726, NGC 6727 a NGC 6729. Relatívne jasnou planetárnou hmlovinou je IC 1297.

Južná koruna obsahuje aj jednu guľovú hviezdokopu: NGC 6541. Je na hranici viditeľnosti voľným okom, ale v našich zemepisných šírkach zostáva stále pod obzorom.

Zaujímavosťou tohto súhvezdia je to, že sa v ňom nachádza naša najbližšia známa neutrónová hviezda s označením RX J185635-3754. Je od nás vzdialená iba 200 svetelných rokov. Jej zdanlivá jasnosť dosahuje +26 magnitúd, čím je 100-miliónov ráz slabšia ako hviezdy viditeľné voľným okom. Je to osamotená neutrónová hviezda, ale častejšie sa neutrónové hviezdy vyskytujú ako zložky neutrónovej dvojhviezdy.