Preskočiť na obsah

Maliar (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Maliar
Mapa súhvezdia Maliar
Mapa súhvezdia Maliar

Latinský názovPictor
SkratkaPic
GenitívPictoris
Symbolické vyjadreniemaliar
Rektascenzia5,5h
Deklinácia-55°
Plocha247  štvorcových stupňov
Poradie: 59
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezdaα Pic
(Zdanl. magnitúda 3,25)
Meteorický roj

žiadny

Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +25° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Január
Horná kulminácia o 24:00

10. december

Dolná kulminácia o 24:00

10. jún

Maliar je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie.

Súhvezdie zaviedol Nicolas Louis de Lacaille v roku 1754 ako Maliarsky podstavec (z lat. Pluteum Pictoris). IAU v roku 1925 pri úprave súhvezdí skrátila názov na Pictor, teda Maliar.

Hviezda Meno Hviezdna veľkosť
α Pic α Pic 3,27m
β Pic β Pic 3,85m

Maliar je pre vizuálne pozorovanie nezaujímavým súhvezdím. Jeho najjasnejšou hviezdou je alfa s magnitúdou 3,27. Je to biela hviezda približne 100 svetelných rokov vzdialená.

Beta Pictoris, jedna z prvých známych hviezd s protoplanetárnym diskom

Slabšia, no známejšia beta Pictoris je mladá hviezda, okolo ktorej bol v roku 1984 objavený plynovo-prašný disk, v ktorom by sa mohli rodiť planéty. Chladný disk svietiaci jasne len na infračervených vlnových dĺžkach. Zvlnenie vnútornej oblasti prachového prstenca lemujúceho hviezdu prezradilo, že v disku sa už sformovali najmenej dve planéty hmotnosti Jupitera. Jedna z nich bola označená ako Beta Pictoris b a je asi 100-krát slabšia ako jej hviezda. Definitívne potvrdenie, že ide o planétu, prišlo v roku 2010. Sústava beta Pictoris je teda takmer určite planetárna sústava v procese svojho vzniku.

Gama Pictoris je posledná hviezda základného obrazca, ktorý má podobu lomenej čiary alebo úzkeho, pretiahnutého trojuholníka. Je to oranžový obor.

Dvojhviezdu iota Pictoris ľahko rozlíšime 5 cm ďalekohľadom. Jej zložky s magnitúdami 5,6 a 6,4 delí odstup 12,3“. Dunlop 21 je takisto dvojhviezda so zložkami s magnitúdami 5 a 6. Dajú sa rozdeliť už triédrom.

Kapteynova hviezda mala v roku 1897, keď ju objavil a zmeral astronóm Jakob C. Kapteyn, zo všetkých známych hviezd najväčší vlastný pohyb a to 8,7“ za rok. Neskôr toto prvenstvo získala ešte rýchlejšia Barnardova hviezda v súhvezdí Hadonosa, Kapteynova hviezda sa však drží na druhom mieste. Vzdialenosť mesačného priemeru precestuje na oblohe za 206 rokov. Je to tiež jedna z našich najbližších hviezd – dvadsiata deviata, ak nepočítame Slnko.

Maliar neobsahuje žiadnu hviezdokopu či hmlovinu, len zopár malých slabých galaxií sotva viditeľných v 20-centimetrovom ďalekohľade. K najlepším z nich patria NGC 1705 a NGC 1803.

Pictor A je rádiová galaxia, ktorej dominuje skoro milión svetlených rokov dlhý prúd hmoty.

Maliar je z územia Slovenska nepozorovateľný. Nachádza sa južne pod Holubicou, západne od veľmi jasného Canopu zo súhvezdia Kýlu a východne od Veľkého Magellanovho mraku.

  • PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Maliar, s. 494 – 495.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]