Pastier (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Pastier
Mapa súhvezdia Pastier

Latinský názov Bootes
Skratka Boo
Genitív Boötis
Symbolické vyjadrenie strážca medveďov (the Bear Watcher)
Rektascenzia 15h
Deklinácia +30°
Plocha 907  štvorcových stupňov
Poradie: 13
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
3
Najjasnejšia hviezda Arktúr (α Boo)
(Zdanl. magnitúda −0.04)
Meteorický roj
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +90° a −50°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca Jún

Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Pastier (angl. Boötes), ktorého názov pochádza z Egypta, je jedným z 88 moderných súhvezdí a tiež jedným zo 48 súhvezdí, ktorých zoznam zostavil Ptolemaios. Jeho súčasťou je štvrtá najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe a najjasnejšia hviezda na severnej oblohe - Arktúr.

Všeobecne je súhvezdie Pastier označované ako Strážca medveďov, pretože sa javí, akoby dával pozor na súhvezdia Veľká medvedica a Malá medvedica. Existuje niekoľko verzií mýtu o jeho pôvode. Súhvezdie sa nachádza medzi deklináciou 0° a +60°, 13 a 16 hodín rektascenzie na oblohe. Na území Slovenska je súhvezdie čiastočne cirkumpolárne a zvyšok sa dá najlepšie pozorovať na jar. V Pastierovi leží radiant výdatného zimného meteorického roja - Kvadrantidy. Súhvezdie obsahuje niekoľko slabých galaxií.

Pozoruhodné prvky[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezdy[upraviť | upraviť zdroj]

Najjasnejšia hviezda alfa sa volá Arcturus (v poslovenčenej verzii Arktúr). Názov Arcturus znamená jazdec na medveďovi. Je to červený obor s magnitúdou 0. Je to štvrtá najjasnejšia hviezda oblohy a zároveň prvá najjasnejšia hviezda severnej oblohy. Tvorí jeden z vrcholov Jarného trojuholníka (angl. Spring Triangle); ďalšími vrcholmi sú hviezdy Spika (α Virginis) a Denebola (β Leonis). Nájdeme ho ľahko pomocou Veľkého voza: Ak sa pozrieme v smere, ktorý ukazujú hviezdy Mizar a Alkaid, dostaneme sa k Arktúrovi. Patrí do skupiny oranžových obrov.

Druhá najjasnejšia hviezda v tomto súhvezdí so zdanlivou magnitúdou 2,7, epsilon Boo, sa nazýva Izar, čiže pás, alebo Pulcherrima, „najkrajšia“. Je skutočne považovaná za najkrajšiu dvojhiezdu na oblohe. Zo zmien spektra vieme, že žltá zložka ja sama dvojitá, takže Izar je vlastne trojhviezdou. Dvojhviezda rozlíšiteľná dokonca už voľným okom je 1 a ní2 Bootis. Ich vzájomná vzdialenosť 14 oblúkových sekúnd zodpovedá zhruba polomeru mesačného kotúča. Ďalšie ľahko rozlíšiteľné dvojhviezdy sú kappa Bootis, mí Bootis, ksí Bootis, pí Bootis, chí Bootis, iota Bootis a delta Bootis.

Théta Bootis s menom Asellus Primus je pomerne blízko k Zemi (48 ly) ležiaca žltobiela hviezda hlavnej postupnosti. Vo vzdialenosti 70″ ju sprevádza slabý červený trpaslík.

Medzi jasné premenné hviezdy patria W Bootis a R Bootis.

Pozoruhodné objekty na oblohe[upraviť | upraviť zdroj]

NGC 5466 je voľná guľová hviezdokopa, ktorú môžeme pozorovať s väčšinou ďalekohľadov. Objavil ju William Herschel 17. mája 1784.

Najjasnejšia galaxia v Pastierovi je NGC 5248 s magnitúdou 10,2. NGC 5676 je špirálová galaxia jasnosti 10,9 magnitúd, ktorá leží v severnej časti súhvezdia. NGC 5548 s magnitúdou 12,5 je aktívnou špirálovou galaxiou.

Okolo τ Bootis obieha exoplanéta (planéta mimo Slnečnej sústavy) typu „horúci Jupiter“.

Silným zdrojom röntgenového, infračerveného a rádiového žiarenia je superobria galaxia 3C 295. Je od nás vzdialená 5 miliónov svetelných rokov a v jej jadre je supermasívna čierna diera.

19. marca 2008 sa v Pastierovi objavilo vzplanutie gama žiarenia zvané tiež gama záblesk. Dostalo označenie GRB080319B a bolo svojho času tiež najjasnejším objaveným objektom vôbec, 2,5-miliónkrát jasnejším než najjasnejšia známa supernova.

Meteorický roj Kvadrantidy je pomenovaný podľa zaniknutého súhvezdia Quadrans Muralis, ktoré je teraz súčasťou súhvezdia Pastier. Svoje maximum dosahujú začiatkom januára.

História a mytológia[upraviť | upraviť zdroj]

Ak vezmeme do úvahy aj menej jasné hviezdy, vyzerá súhvezdie Pastier ako veľká postava človeka, ktorá sa pozerá smerom k Veľkému vozu. Nie je úplne jasné, koho konkrétne má Pastier predstavovať. Podľa jednej verzie to bol oráč, ktorý riadil voly v súhvezdí Veľký voz pomocou svojich dvoch psov Chara a Asterion (zo súhvezdia Poľovné psy). Voly boli pripútané k polárnej osi, a tak udržoval Pastier nebesá v neustálej rotácii.

Pastier mal tiež údajne vynájsť pluh. Vraví sa, že toto veľmi potešilo bohyňu poľnohospodárstva Ceres, ktorá poprosila Jupitera, aby Pastiera za odmenu natrvalo upevnil na nebi.

Iná verzia zobrazuje Pastiera ako pestovateľa hrozna menom Ikarios, ktorý jedného dňa dovolil rímskemu bohovi Bakhovi, aby si prezrel jeho vinohrad. Bakhus mu prezradil tajomstvo výroby vína. Ten bol týmto alkoholickým nápojom tak ohromený, že pozval priateľov, aby ho ochutnali. Keďže ešte nikdy predtým víno nepili, vypili ho príliš veľa, a na druhý deň sa zobudili s príšerným stavom opilosti. Mylne sa domnievali, že ich Ikarios chcel otráviť. Dohodli sa, že Ikarios by mal zaplatiť vlastným životom a v spánku ho rýchlo zavraždili.

Podľa iného výkladu je súhvezdie Pastier stotožnené s Arkasom, synom boha Dia a bohyne Kallisto. Arkasa vychoval jeho starý otec z matkinej strany Lykaón, ku ktorému sa jedného dňa prišiel Zeus najesť. Aby si overil, či hosť je skutočne kráľ bohov, zabil Lykaón svojho vnuka a z jeho mäsa pripravil jedlo. Zeus si to všimol a veľmi sa nahneval, pričom Lykaóna premenil na vlka a svojmu synovi dal späť život. Medzitým Diova žena Héra premenila Kallisto na medvedicu, pretože sa hnevala na nevernosť svojho muža. Keď Arkas vyrástol, stretol túto medvedicu, a pretože ju zjavne nespoznal ako svoju matku, začal ju prenasledovať. Kallisto, nasledovaná Arkasom, sa ukryla v chráme, posvätnom mieste, ktorého znevažovači boli odsúdení na smrť. Aby sa vyhli takému osudu, rozhodol sa Zeus, že ich umiestni na nebo; Arkasa ako Pastiera a Kallisto ako Veľký voz.

Toto je zriedkavá verzia mýtu, pretože väčšinou je Arkas tiež premenený na medveďa (a stane sa tak súhvezdím Malý medveď) a v takých verziách nie je ani zmienka o Pastierovi. Malý voz a Veľký voz sú obrazce, ktorých identifikácia vznikla v neskorom klasickom Grécku a Ríme, a Pastier si uchoval odlišné spojenia, ktoré sa datujú do oveľa skorších dôb.

Podľa niekoľkých starovekých gréckych legiend, ako aj podľa iných skorých stredomorských kultúr, bol Pastier považovaný za Atlasa, pretože je na oblohe vo vhodnej polohe (ramená má blízko Polárky, ale jeho telo stojí blízko ekliptiky). Ako taký mohol spolu so skoršími interpretáciami iných súhvezdí (napr. Drak, Veľký voz, Malý voz) tvoriť pôvod mýtu o jablkách Hesperidiek, ktoré sú súčasťou mýtu o dvanástich prácach Herakla.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • HERMANN, Joachim. Hviezdy. Redakcia PhDr. Anna Lackovičová, Viera Fabianová, Elena Benková,; preklad Ing. Květoslav Spiller; ilustrácie Sabine Ramona Herrmannová-Ikramová. [s.l.] : Ikar, 1998. 287 s. (Sprievodca prírodou.) ISBN 80-7118-475-6.
  • MOORE, Patrick. Hviezdy a planéty. Redakcia Katarína Bobríková, Ladislav Donauer; preklad Igor Kapišinský a Zdena Kapišinská. Prvé slovenské vydanie. revidované a rozšírené vydanie vyd. Bratislava : Slovart, 2001. 256 s. ISBN 80-7145-341-2.