Ďalekohľad (súhvezdie)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ďalekohľad
Mapa súhvezdia Ďalekohľad

Latinský názov Telescopium
Skratka Tel
Genitív Telescopii
Symbolické vyjadrenie Ďalekohľad
Rektascenzia 19h
Deklinácia −52°
Plocha 251  štvorcových stupňov
Poradie: 57
Počet hviezd
(magnitúda < 3)
0
Najjasnejšia hviezda α Tel
(Zdanl. magnitúda 3,51)
Susedné súhvezdia
Viditeľné na zemepisnej šírke +30° a −90°
Najlepšie viditeľné o 21:00 počas mesiaca August

Saturday.PNG Pozri aj Astronomický portál

Ďalekohľad (Telescopium) je jedno z 88 súhvezdí modernej astronómie. Zaviedol ho francúzsky astronóm Nicolas-Louis de Lacaille, ktorý pomenoval veľa súhvezdí zavedených po 16. – 17. storočí. Pôvodne predstavovalo veľký ďalekohľad spolu s pasážnikom.

Hviezdy a objekty[upraviť | upraviť zdroj]

Hviezda Meno Hviezdna veľkosť
α Tel α Tel 3,49m
ζ Tel ζ Tel 4,1m

Najjasnejšia hviezda alfa Telescopii je modrobiely podobor s povrchovou teplotou 18 400 K. Hľadíme na neho zo vzdialenosti asi 250 ly. Neďaleko alfa Tel, takmer presne východne, sa nachádza optická dvojhviezda piatej magnitúdy delta 1/delta 2 Telescopii. Dunlop 227 je dvojhviezda na južnom okraji súhvezdia. RR Telescopii, nepravidelná premenná hviezda, má extrémne rozpätie magnitúd: od 6,5 do 16,5.

Hoci súhvezdie je blízko Mliečnej cesty a jej najredšie časti dokonca prechádzajú jeho západnou časťou, na pozorovanie toho v ňom veľa nie je. Najlepším pozorovateľským objektom je guľová hviezdokopa NGC 6584 s magnitúdou 9,2. Ďalekohľad obsahuje množstvo slabých galaxií, z ktorých je najlepšie pozorovateľná eliptická galaxia NGC 6868. Na temnej oblohe mimo miest je možné 20-centimetrovým ďalekohľadom pozorovať asi 30 ďalších galaxií, ale všetky sú slabé.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obrazec súhvezdia sa zvykne zakresľovať ako malý, skoro pravohulý trojuholníček tvorený hviezdami alfa, zéta a epsilon Telescopii. Stretneme sa aj s verziou, v ktorej sú okrem spomenutého trojuholníčka spojnice zakreslené aj od zéty k lambde, ďalej ku ksí, iote, a vracajú sa k alfe. Tak či onak je však súhvezdie veľmi ťažko identifikovateľné. Základný trojuholníček sa dá nájsť pomocou chvosta Škorpióna – ukazujú naň hviezdy lambda, kappa a iota Scorpii. Celé súhvezdie je vidtieľné od 33° severnej zemepisnej šírky, kde večer kulminuje v júli až v auguste.