Preskočiť na obsah

Canopus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Canopus

Fotografia hviezdy Canopus vyhotovená 6. základnou posádkou ISS
Pozorovacie dáta
Epocha J2000
Súhvezdie Kýl
Rektascenzia 06h 23m 57,1099s
Deklinácia -52° 41′ 44,378″Súradnice: Hviezdna mapa 06h 23m 57s; -52° 41′ 44″
Zdanlivá magnitúda (V) −0,72
Spektrálne charakteristiky
Spektrálny typ F0 Ia
U-B farebný index 0.04
B-V farebný index 0.15
R-I farebný index -
Typ premennosti nie
Astrometria
Vlastný pohyb (μ) RA: 19.99 mas/r
Dek.: 23.67 mas/r
Paralaxa (π)10.43 ± 0.53 mas
Vzdialenosť310 ± 20 ly
(96 ± 5 pc)
Absolútna magnitúda (MV)−5,53
Fyzikálne charakteristiky
Hmotnosť 8.5 M
Polomer 65 R
Svietivosť 13 600 L
Teplota 7 500 K
Metalicita 90% Slnka
Rotácia
Vek rokov
Iné označenia
Suhel, Suhail, Alpha Carinae, HD 45348, HR 2326, CD−52°914, FK5 245, SAO 234480, HIP 30438, GC 8302
Databázové referencie
SIMBAD dáta
Súhvezdie Kýl

Canopus (latinizácia mena veliteľa loďstva spartského kráľa Meneláa z gr. mytológie Kanôbosa) (α Car / α Carinae / Alpha Carinae) je najjasnejšia hviezda v južnom súhvezdí Kýl (Carina) a druhá najjasnejšia hviezda na nočnej oblohe so zdanlivou hviezdnou jasnosťou −0,72; hneď po hviezde Sírius. Je to nadobor spektrálneho typu F0, triedy svietivosti Ia (al. II).[1] Podľa tejto hviezdy sa orientujú rôzne kozmické sondy ako napríklad Voyager 1 a Voyager 2.

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

Predtým, než bol spustený satelitný teleskop Hipparcos, odhadovala sa vzdialenosť rôzne, od 96 až po 1200 svetelných rokov. Keby táto vzdialenosť bola správna, Canopus by bol jednou z najjasnejších hviezd v našej galaxii. Hipparcos však zmeral vzdialenosť 310 ly od našej slnečnej sústavy, čo dosiahol zmeraním paralaxy na 10,43 ± 0,53 uhlových milisekúnd.[2] Obťažnosť v meraní vzdialenosti Canopa tkvie v jeho nezvyčajnej vlastnosti. Spektrálny typ Canopa je F0 II alebo Ia (II znamená „jasný obor“ a Ia „nadobor“), a takéto hviezdy sú vzácne a málo pochopené; sú to hviezdy ktoré môžu byť v procese evolúcie z alebo do stavu červeného obra.[3] Z tohto dôvodu bolo ťažké zistiť, ako je Canopus jasný a tým pádom ako ďaleko sa nachádza. Priame meranie bol jediný spôsob ako vyriešiť tento problém. Canopus je priďaleko pre merania paralaxy zo Zeme a preto jeho vzdialenosť nebola presne známa až do začiatku 90.-tych rokov.

Canopus je 13600-krát jasnejší než Slnko a najjasnejšia hviezda v okolí približne 700 ly. zo vzdialenosti 1 AU by Canopus mal zdanlivú magnitúdu -37.[4] Pre väčšinu hviezd v jeho okolí je Canopus najjasnejšou hviezdou na oblohe. Na Zemi je druhý najjasnejší len preto, lebo Sírius je omnoho bližšie k Zemi (8,6 svetelných rokov).

Jeho povrchová teplota sa odhaduje na 7350 ± 30 K.[5] Jeho polomer bol zmeraný na 0,6 AU, čo je 65-krát viac ako Slnko. Ak by bol umiestnený do stredu nášho solárneho systému, dosiahol by 3/4 vzdialenosti k Merkúru. Planéta ako Zem by od nej musela byť v trojnásobnej vzdialenosti Pluta od Slnka, aby sa hviezda javila v rovnakej veľkosti ako Slnko.[3]

Canopus je silným zdrojom röntgenového žiarenia, ktoré sú pravdepodobne produkované jeho korónou, magneticky zohriatou na približne 15 miliónov kelvinov.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Kýl, s. 503 – 509.
  2. Database entry for Canopus [online]. SIMBAD, Centre de Données astronomiques de Strasbourg, [cit. 2008-02-05]. Dostupné online.
  3. a b c Kaler, James B.. The Hundred Greatest Stars. New York : Copernicus Books, 2002. ISBN 0-387-95436-8. S. 37.
  4. vypočítané, keďže vzdialenosť je priamo úmerná jasnosti
  5. Desikachary K, Hearnshaw JB. The spectrum of Canopus. II - Analysis and composition. Royal Astronomical Society, Monthly Notices, 1982, s. 707–21.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Canopus na anglickej Wikipédii.


Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.