Neutrónová hviezda

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Prierez neutrónovou hviezdou
Umelecká predstava dvojhviezdy, pričom jedna zo zložiek je neutrónová hviezda, na ktorú dopadá hmota druhej zložky

Neutrónová hviezda je vesmírny objekt, ktorý vznikne po výbuchu supernovy. Je to degenerovaná hviezda z neutrónového plynu, záverečné štádium vývoja hmotných hviezd. Ak neutrónová hviezda rotuje a vysiela pritom rýchle záblesky žiarenia, hovoríme o pulzare.

Jej hmotnosť je väčšia, ako 1,4 hmotnosti Slnka, ale menšia, než 4 hmotnosti Slnka. Po prekročení 4-násobku hmotnosti Slnka (táto hranica je známa ako Oppenheimerova-Volkoffova medza, by gravitačný kolaps hviezdy pokračoval až do vzniku čiernej diery.

Zloženie[upraviť | upraviť zdroj]

Neutrónové hviezdy sú zložené z materiálu s extrémnou hustotou, prevažne z neutrónov. Tento materiál vzniká pri výbuchu supernovy extrémnym tlakom, ktorý spôsobí zatlačenie elektrónov do atómových jadier a následnou premenou protónov na neutróny. Neutrónové hviezdy majú priemer 10-30 kilometrov. Obrovská hmotnosť hviezdy stlačená do takého malého objemu znamená obrovskú hustotu, ktorá dosahuje väčšie hodnoty než 1014 g/cm3. Tlak degenerovaného neutrónového plynu pôsobí proti obrovskej vlastnej gravitácii a zabraňuje ďalšiemu gravitačnému kolapsu.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Odhaduje sa, že v našej Galaxii sa nachádza okolo 30 miliónov neutrónových hviezd. Pozorovanie osamotených neutrónových hviezd je ťažké, pretože majú len veľmi malý povrch a to z nich robí veľmi slabé objekty. Častejšie sú pozorované ako zložky neutrónovej dvojhviezdy. Pokiaľ je druhý člen dvojhviezdy plazmová hviezda, silnou gravitáciou neutrónovej hviezdy je z nej strhávaná plazma a vytvára okolo neutrónovej hviezdy akréčny disk s vysokým uhlovým momentom. Plazma dopadajúca na povrch disku prípadne až na povrch samotnej neutrónovej hviezdy sa prejavuje emisiou röntgenového žiarenia a systém sa prejavuje ako röntgenová dvojhviezda.