Protón-protónový cyklus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Schéma prvej možnosti priebehu protón-protónového cyklu začína zrážkou dvoch protónov (H), pričom jeden z nich sa mení na neutrón a vzniká deutérium (D), elektrónové neutríno (νe) a pozitrón (e+). Pri zrážke deutéria s ďalším protónom vzniká izotop hélia 3He a fotón gama žiarenia. Zrážkou dvoch takýchto izotopov vzniká výsledný produkt, 4He, pričom sa uvoľňujú dva protóny, ktoré môžu vstúpiť do ďalšej reakcie.

Protón-protónový cyklus (protónovo-protónová reakcia, p-p cyklus) je cyklus jadrových reakcií, pri ktorých sa v konečnom dôsledku premenia jadrá vodíka 1H na jadrá hélia 4He. Protón-protónový cyklus je základným zdrojom žiarivej energie vo hviezdach, ktorých hmotnosť veľmi nepresahuje hmotnosť Slnka.

Prebieha postupne nasledujúcimi čiastkovými reakciami (v zátvorke sa uvádza množstvo energie uvoľnenej pri jednotlivých reakciách):

..... (+1,44 MeV)
..... (+5,49 MeV)
..... (+12,86 MeV)


alebo


..... (+1,59 MeV)
..... (+0,86 MeV)
..... (+17,35 MeV)


alebo


..... (+0,13 MeV)
..... (+17,98 MeV)
..... (+0,09 MeV)

Pri vzniku jedného atómu hélia (He) sa uvoľní vo forme gama žiarenia celková energia okolo 26,2 MeV, čo je približne 4,2.10-12 J (zvyšok sa uvoľní vo forme elektrónových neutrín νe). Protón-protónový reťazec sa uplatňuje v centrálnych oblastiach hviezd pri teplotách 6,5-16 miliónov K.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.