Zoznam najväčších hviezd

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Zoznamy hviezduprav
Postupnosť porovnaní rozmerov planét Slnečnej sústavy a niektorých z najväčších známych hviezd. Objekty sú v rovnakej mierke len v rámci jedného políčka. Posledný objekt z predchádzajúceho políčka je prvým objektom nasledovného.
1. Merkúr < Mars < Venuša < Zem
2. Zem < Neptún < Urán < Saturn < Jupiter
3. Jupiter < Proxima Centauri < Slnko < Sírius
4. Sírius < Pollux < Arktúr < Aldebaran
5. Aldebaran < Rigel < Antares < Betelgeuze
6. Betelgeuze < VY Canis Majoris < NML Cygni < UY Scuti
Predpokladaná veľkosť červeného hyperobra VY Canis Majoris (1 420 r) v súhvezdí Veľký pes v porovnaní so Slnkom (1 r)

Toto je zoznam najväčších známych hviezd, zoradených podľa polomeru, uvedeného v násobkoch polomeru Slnka (1 R = 695 700 km[1]).

Názov hviezdy Polomer (Slnko = 1)
UY Scuti 1 708[2]
NML Cygni 1 650
V838 Monocerotis 380[3] - 1 570[4]
WOH G64 1 540 ± 77[5]
Westerlund 1-26 1 530[6] – 2 544[7]
KY Cygni 1 420[8]
VY Canis Majoris 1 420
AH Scorpii 1 411
VV Cephei A 1 400[9]
HR 5171 1 315[10]
RW Cephei 1 260
PZ Cassiopeiae 1 260[11]
Garnetová hviezda (Mí Cephei) 1 260[12]
S Persei 1 230
BC Cygni 1 140
RT Carinae 1 090
V396 Centauri 1 070
VV Cephei 1 050
CK Carinae 1 050
V1789 Cygni 1 040
NR Vulpeculae 0 980
RW Cygni 0 980
Betelgeuse (Alfa Orionis) 0 950
Antares (Alfa Scorpii) 0 883
Theta Muscae 0 878
V509 Cassiopeiae 0 850
R Doradus 0 830
TZ Cassiopeiae 0 800
IX Carinae 0 790
SU Persei 0 780
RS Persei 0 740 – 800
V382 Carinae 0 747
T Cephei 0 742
Ró Cassiopeiae 0 738
Mira A (Omikron Ceti) 0 700
119 Tauri 0 608
V355 Cephei 0 535
Y1 Aurigae 0 511
Wezen (Delta Canis Majoris) 0 482
J Cassiopeiae 0 460
Eta Carinae 0 400
Sadr (Gama Cygni) 0 350
Chi Cygni 0 300
Almaaz B (Epsilon Aurigae B) 0 295
LBV 1806-20 0 200
Almaaz A (Epsilon Aurigae A) 0 175
Azaleh (Zeta Aurigae) 0 150
Enif (Epsilon Pegasi) 0 150
Deneb (Alfa Cygni) 0 145
Gacrux (Gama Crucis) 0 113
Albireo A1 (Beta Cygni A1) 0 109
Almaaz (Epsilon Aurigae) 0 100
Ras Algethi (Alfa Herculis) 0 085
Alamak (Gama Andromedae) 0 083
Arneb (Alfa Leporis) 0 077
Rigel (Beta Orionis) 0 070
Avior (Epsilon Carinae) 0 070
R Coronae Borealis 0 065
Canopus (Alfa Carinae) 0 065
Mintaka (Delta Orionis) 0 060
Alnitak (Zéta Orionis) 0 060
Mirfak (Alfa Persei) 0 060
Mekbuda (Zéta Geminorum) 0 060
Eta Aquilae 0 060
Kochab (Beta Ursae Minoris) 0 050
Etamin (Gama Draconis, Eltanin) 0 050

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. MAMAJEK, E. E., a kol. IAU 2015 Resolution B3 on Recommended Nominal Conversion Constants for Selected Solar and Planetary Properties [online]. arxiv.org, 2015-10-26, [cit. 2017-03-23]. Dostupné online.
  2. The atmospheric structure and fundamental parameters of the red supergiants AH Scorpii, UY Scuti, and KW Sagittarii. Astronomy & Astrophysics, 2013, s. A76. DOI10.1051/0004-6361/201220920.
  3. High-resolution optical spectroscopy of V838 Monocerotis in 2009. Astronomy & Astrophysics, 2011, s. A138. DOI10.1051/0004-6361/201116858.
  4. LANE, B. F.; RETTER, A.; THOMPSON, R. R.. Interferometric Observations of V838 Monocerotis. The Astrophysical Journal (The American Astronomical Society), April 2005, s. L137–L140. DOI10.1086/429619.
  5. The Physical Properties of the Red Supergiant WOH G64: The Largest Star Known?. Astronomical Journal, June 2009, s. 4744. DOI10.1088/0004-6256/137/6/4744.
  6. The ionized nebula surrounding the red supergiant W26 in Westerlund 1. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society: Letters, 16 October 2013, s. L1–L5. DOI10.1093/mnrasl/slt127.
  7. A VLT/FLAMES survey for massive binaries in Westerlund 1. III. The WC9d binary W239 and implications for massive stellar evolution. Astronomy & Astrophysics, 2011, s. A28. DOI10.1051/0004-6361/201116990.
  8. Table 4 in The Effective Temperature Scale of Galactic Red Supergiants: Cool, but Not as Cool as We Thought. The Astrophysical Journal, 2005, s. 973. DOI10.1086/430901.
  9. Ridpath & Tirion 2001, s. 112–113.
  10. The yellow hypergiant HR 5171 A: Resolving a massive interacting binary in the common envelope phase. Astronomy & Astrophysics, 2014, s. A71. DOI10.1051/0004-6361/201322421.
  11. Distance and Proper Motion Measurement of the Red Supergiant, Pz Cas, in Very Long Baseline Interferometry H2O Maser Astrometry. The Astrophysical Journal, 2013, s. 107. DOI10.1088/0004-637X/774/2/107.
  12. Atmospheric dynamics and the mass loss process in red supergiant stars. Astronomy and Astrophysics, 2007, s. 671–680. DOI10.1051/0004-6361:20066353.