Zákryt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Planéta Saturn tesne pred zákrytom Mesiacom

Zákryt je úkaz, pri ktorom teleso s väčšími uhlovými rozmermi zakryje pozorovateľovi teleso s menšími uhlovými rozmermi. Alebo keď jedno teleso prejde pred alebo za druhým telesom.[1] V prípade, že prejde pred telesom, hovoríme o prechode. Pri zákryte sú telesá v konjunkcii.

Zákryt Jupiterových mesiacov nastáva, ak daný mesiac na svojej obežnej dráhe okolo Jupitera vstúpi za kotúč Jupitera, zákryt sa končí jeho výstupom spoza tohto kotúča. Podobne nastáva napríklad zákryt hviezdy Mesiacom, planétou alebo asteroidom, zákryt jednej zložky dvojhviezdy druhou zložkou pri zákrytových premenných hviezdach, zákryt rádiového zdroja Mesiacom alebo Slnkom a pod. Zákryt Slnka Mesiacom nazývame zatmenie Slnka.

Mnohé zákryty sú jedinečnou príležitosťou na výskum daných objektov. Zákryt hviezdy asteroidom umožňuje určiť rozmery asteroidu, zákryt rádiového zdroja Mesiacom uhlové rozmery rádiového zdroja, zákryt rádiového zdroja Slnkom umožňuje určiť vlastnosti rádiového zdroja i slnečnej atmosféry, zákryt hviezdy Jupiterom hrúbku a vlastnosti atmosféry Jupitera a pod. Zo zákrytov Jupiterových mesiacov určil Ole Rømer rýchlosť svetla.[2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Súpis termínov z astronómie. Kultúra slova (Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Matica Slovenská), 2014, roč. 48, čís. 2, s. 93. Dostupné online [cit. 2017-07-07]. ISSN 0023-5202.
  2. HUFF, Toby E.. Intellectual Curiosity and the Scientific Revolution: A Global Perspective. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. Dostupné online. ISBN 1139495356.

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.