Cygnus OB2

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Cygnus OB2 #9

Cygnus OB2 je OB asociácia, v ktorej sa nachádzajú niektoré z najhmotnejších a najžiarivejších známych hviezd, vrátane žiarivej modrej premennej Cyg OB2 #12. Jej súčasťou je aj jedna z najväčších známych hviezd NML Cygni.[1] Asociácia Cygnus OB2 patrí do väčšej oblasti tvorby hviezd známej ako Cygnus X, ktorá je jedným z najžiarivejších objektov na oblohe v rádiových vlnových dĺžkach. Asociácia je vzdialená približne 5 120 svetelných rokov (1 570 parsekov) od Zeme v súhvezdí Labuť.[2]

Mladá asociácia je jednou z najväčších známych v Galaxii a zároveň zdanlivo najväčšia na severnej hviezdnej pologuli, pričom niektorí autori ju predtým klasifikovali ako mladú guľovú hviezdokopu podobnú hviezdokopam vo Veľkom Magellanovom mraku.[3] Dnes sa však považuje za masívnu hviezdnu asociáciu s nízkou hustotou.[4]

Hoci je Cygnus OB2 viac ako desaťkrát hmotnejšia ako Veľká hmlovina v Orióne, ktorú možno ľahko vidieť voľným okom, Cygnus OB2 je ukrytá za mohutným prachovým mrakom známym ako Trhlina v Labuti, ktorá zahaľuje mnohé hviezdy asociácie. To znamená, že napriek jej veľkým rozmerom je ťažké určiť jej skutočné vlastnosti. Odhadovaný počet veľmi hmotných hviezd spektrálneho typu O sa pohybuje od 50[5] do 100[3] a ich celková hmotnosť je približne (4 – 10) ×104 alebo 3 ×104 hmotnosti Slnka.[5]

Nedávne prieskumy od rádiových po röntgenové vlnové dĺžky intenzívne pozorovali oblasť, aby sa lepšie porozumelo tomu, prečo tu hviezdy a planét vznikajú v takom veľkom rozsahu. Tieto štúdie zahŕňajú pozorovania s röntgenovým observatóriom Chandra, Spitzerovým vesmírnym ďalekohľadom, Herschelovým vesmírnym ďalekohľadom a na observatóriu Gran Telescopio Canarias. Čo sa týka nedávnych pozorovaní, prebiehajú posledné fázy procesu fotoablácie, ktorý zachytáva miesto, kde sa vytvorili najväčšie hviezdy a vyčistili okolitý materiál z oblasti.[6]

Zoznam známejších hviezd
Číslo v asociácii[7] MT označenie[7] Iné známe označenie[8] Spektrálny typ[8][9] Svietivosť[8] (L☉) Hmotnosť[8][9] (M☉)
HD 195213[10][11] O7 180300 43,3
WR 144 WC4 158500 9,9
WR 145 WN7o/CE+O7V((f)) 371000 18,3
WR 146 WC6+O8III 115000 8?+?
WR 147[12] WN8h+B0.5V 2000000 51
NML Cyg[13][14][15] M4.5–M7.9Ia–III 229000 50
V1827 Cyg/B17[10] Ofpe 242100 57
BD+40°4210[10] B1III:e 630000 54
BD+40°4223[10] B0Ia 539500 48,3
#1 59 O8.5V 120000 26
#2 83[16] B1I 40000 14
#3 O6IV+O9III 346000 >17 + >8
#4 217 O7III((f)) 158000 29
#5 V729 Cyg[17][18] O7I+O6I+O9V 1584000 31 + 27 + 9
#6 317 O8V 109000 25
#7 457 O3If 426000 47
#8A 465[19] O6If+O5.5III(f) 501000 44 + 37
#8B 462 O6.5III(f) 301000 35
#8C 483 O5If 371000 42
#8D 473[20] O8.5V 48000 20
#9 431[18][21] O5–5.5I+O3–4III 707000 >34 + >30
#10 632 O9.5I 478000 37
#11 734 O5If 537000 44
#12 304[22] B3-4Ia+ 1230000 110
#14 227 O9V 45000 19
#15 258 O8V 61000 22
#16 299 O8V 83000 23
#17 339 O8.5V 61000 21
#18 556 B1Ib 338000 29
#19 601 B0Iab 186000 26
#20 145 O9III 26000 17
#21 259 B0.5V 15000 13
#22 417 O3If+O6V(f) 660000 50
#23 470 O9.5V 26000 17
#24 480 O7.5V 104000 25
#25 531 O8.5V 97000 24
#26 642 B1III 69000 16
#27 696 O9.5V+B0V 30000 17
#29 745 O7V 87000 25
#30 793 B1.5III 33000 13
#37 358 B3V 3000 7
#41 378 B0V 44000 18
#51 425 B0V 27000 16
#54 395 B1V 7000 10
#64 488 B2Ve 23000 12
#66 515 B1V 10000 11
#70 588 B0V 48000 18
#71 646 B1.5V 6000 9
#73 O8III+O8III 41000 20
#74 555 O8V 109000 25
#75 736 O9V 31000 18
138[10] O8I 88700 26
267 A11[10] O7.5III 323000 35
448 O6V 107000 29
516[16] O5.5V((f)) 707000 52
716 O9V 28000 18
771 O7V 151000 29
A12[10] B0Ia 373300 36
A15 O7I 263000 32
A20 O8II 380000 35
A23 B0.7Ib 263000 26
A24 O6.5III 154000 30
A25[10] O8III 88700 28
A27 B0Ia 426000 35
A29[10] O9.7Iab 167500 29,1
A32[10] O9.5IV 106700 26,1
A36 B0Ib+B0III 173000 26
A37[10] O5V((f)) 66100 34,8
A46[10] O7V((f)) 46600 25,6
E47 B0Ia 676000 42
IRAS 20321+4009[10] O9 278000 32
TYC 3156-998-1[10] OC9.7Ia 516000 34,2

Predchodca hviezdy BD+43°3654 mohol byť v minulosti členom Cygnus OB2. Dve dvojhviezdy sa v asociácii zrazili a spojili a vznikla hviezda BD+43°3654, ktorá bola vymrštená z hviezdnej asociácie spolu s dvomi ďalšími hviezdami. Významní členovia asociácie sú často označovaní číslami: napríklad Schulte 12, VI Cygni 12 alebo Cygnus OB2 #12. Čísla boli prvýkrát použité v objavenom materiáli z roku 1953, kde bolo očíslovaných 11 „modrých obrov“.[23] 12. hviezda (Cyg OB2 #12) bola pridaná v roku 1954[24] a osem ďalších krátko potom.[25] Schulte sám zachoval už zverejnené čísla a mnohé ďalšie pridal pri štúdiu asociácie, ktorú nazval VI Cygni.[7]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Imaging the Cool Hypergiant NML Cygni's Dusty Circumstellar Envelope with Adaptive Optics. The Astrophysical Journal, 2009, s. 1423–1432. DOI: 10.1088/0004-637X/699/2/1423.
  2. ↑ RYGL, K.; Brunthaler, A.; Sanna, A.. Parallaxes and proper motions of interstellar masers toward the Cygnus X star-forming complex. I. Membership of the Cygnus X region. Astronomy and Astrophysics, March 2012, s. A79. DOI: 10.1051/0004-6361/201118211.
  3. ↑ a b Cygnus OB2—a young globular cluster in the Milky Way. Astronomy and Astrophysics, 2000, s. 539.
  4. ↑ Constraints on massive star formation: Cygnus OB2 was always an association. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, 2014, s. 639–646. DOI: 10.1093/mnras/stt2232.
  5. ↑ a b The Massive Star-Forming Region Cygnus OB2. II. Integrated Stellar Properties and the Star Formation History. The Astrophysical Journal, 2010, s. 871–882. DOI: 10.1088/0004-637X/713/2/871.
  6. ↑ Irradiated interfaces in the Ara OB1, Carina, Eagle Nebula, and Cyg OB2 massive star formation regions. High Energy Density Physics, 2012, s. 313. DOI: 10.1016/j.hedp.2012.08.002.
  7. ↑ a b c Massive stars in CYG OB2. The Astronomical Journal, 1991, s. 1408. DOI: 10.1086/115774.
  8. ↑ a b c d The massive star population of Cygnus OB2. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, 2015, s. 741–760. DOI: 10.1093/mnras/stv323.
  9. ↑ a b The Progenitor Masses of Wolf-Rayet Stars and Luminous Blue Variables Determined from Cluster Turnoffs. II. Results from 12 Galactic Clusters and OB Associations. The Astronomical Journal, 2001, s. 1050–1070. DOI: 10.1086/318769.
  10. ↑ a b c d e f g h i j k l m n New members of the massive stellar population in Cygnus. Astronomy and Astrophysics, 2012, s. 2715. DOI: 10.1051/0004-6361/201219022.
  11. ↑ http://www.sciops.esa.int/SD/ESACFACULTY/docs/seminars/160212_Comeron.pdf Archivované 2016-03-03 na Wayback Machine In and around the rich association Cygnus OB2
  12. ↑ The Galactic WN stars revisited. Impact of Gaia distances on fundamental stellar parameters. Astronomy and Astrophysics, 2019, s. 625. DOI: 10.1051/0004-6361/201834850.
  13. ↑ GCVS Query=V1489 Cyg [online]. General Catalogue of Variable Stars @ Sternberg Astronomical Institute, Moscow, Russia. Dostupné online.
  14. ↑ The 'red supergiant problem': the upper luminosity boundary of Type II supernova progenitors. MNRAS, March 2020, s. 468–476. DOI: 10.1093/mnras/staa174. (po anglicky)
  15. ↑ The nature of NML Cygnus. Astrophysical Journal, 1983, s. 179. DOI: 10.1086/160856.
  16. ↑ a b Fundamental parameters of Galactic luminous OB stars VI. Temperatures, masses and WLR of Cyg OB2 supergiants. Astronomy and Astrophysics, 2002, s. 949–966. DOI: 10.1051/0004-6361:20021432.
  17. ↑ The Interacting Early‐Type Binary BD +40°4220 (V729 Cyg): Modeling the Colliding Winds Region. The Astrophysical Journal, 1999, s. 416–430. DOI: 10.1086/307185.
  18. ↑ a b Additional Massive Binaries in the Cygnus OB2 Association. The Astrophysical Journal, 2012, s. 41. DOI: 10.1088/0004-637X/747/1/41.
  19. ↑ XMM-Newton observations of the massive colliding wind binary and non-thermal radio emitter CygOB2#8A [O6If + O5.5III(f)]. Monthly Notices of the Royal Astronomical Society, 2006, s. 1280–1294. Dostupné online. DOI: 10.1111/j.1365-2966.2006.10746.x.
  20. ↑ Toward Complete Statistics of Massive Binary Stars: Penultimate Results from the Cygnus OB2 Radial Velocity Survey. The Astrophysical Journal Supplement Series, 2014, s. 34. DOI: 10.1088/0067-0049/213/2/34.
  21. ↑ The 2.35 year itch of Cygnus OB2 #9. Astronomy and Astrophysics, 2012, s. A37. DOI: 10.1051/0004-6361/201219442.
  22. ↑ On the nature of the galactic early-B hypergiants. Astronomy and Astrophysics, 2012, s. A145. DOI: 10.1051/0004-6361/201117472.
  23. ↑ Notes: A Probable Clustering of Blue Giants in Cygnus. Astrophysical Journal, 1953, s. 161. DOI: 10.1086/145737.
  24. ↑ A Very Red Star of Early Type in Cygnus. Publications of the Astronomical Society of the Pacific, 1954, s. 85. DOI: 10.1086/126660.
  25. ↑ Spectral Classification with Exceedingly Low Dispersion. Astrophysical Journal, 1954, s. 506. DOI: 10.1086/145938.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cygnus OB2 na anglickej Wikipédii.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Cygnus_OB2&oldid=7559082“