Magellanove mraky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Malý (vľavo) a Veľký (vpravo) Magellanov mrak

Magellanove mraky je súhrnné označenie pre Malý Magellanov mrak a Veľký Magellanov mrak. Sú to satelitné galaxie našej Galaxie. Sú klasifikované ako nepravidelné galaxie, no podľa posledných výskumov je možné, že sú to galaxie špirálové s priečkou. Sú ľahko viditeľné aj voľným okom.

História pozorovaní[upraviť | upraviť kód]

Civilizácie žijúce na južnej pologuli vedeli o Magellanových mrakoch už v prehistorických časoch. Pre obyvateľov Európy ich objavila slávna výprava portugalského cestovateľa Ferdinanta Magellana (portugalský prepis Fernão de Magalhães) v roku 1519. Oba na pohľad nápadné objekty neskôr pomenoval podľa Magellana člen jeho výpravy, pisár Antonio Pigafetta.

Vlastnosti[upraviť | upraviť kód]

Oba mraky sú zahalené do oblaku neutrálneho plynného vodíka a obe galaxie (spolu s našou) patria do Miestnej skupiny galaxií. Navzájom sú vzdialené 65 200 ly. Pozdĺž eliptických dráh oboch mrakov sa ťahá plyn zvaný Magellanov prúd. Tento prúd začína vo Veľkom Magellanovom mraku, ťahá sa k Malému Magellanovmu mraku a potom sa oblúkom vracia k našej Galaxii. Prekračuje jej rovinu a v podobe oddelených vlákien pokračuje ešte ďalej. Jeho celková dĺžka na oblohe je až 200°.

Oba mraky majú menej prvkov ťažších od hélia ako hviezdy našej Galaxie. Oba mraky prekonali niekoľko období zvýšenej tvorby hviezd. Ako ostatné nepravidelné galaxie, aj Magellanove mraky sú bohaté na hviezdotvorné oblasti, mladé hviezdy, hviezdokopy, plyn a prach.

Galéria[upraviť | upraviť kód]