Fernão de Magalhães

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Fernão de Magalhães
Fernão de Magalhães
portugalský moreplavec

Narodenie 1480
Sabrona alebo Porto, Portugalsko
Úmrtie 27. apríl 1521
Mactan, Cebu, Filipíny

Fernão (de) Magalhães [vyslov: ferna(n)u magaľa(n)iš] (po španielsky: Fernando (alebo Hernando) de Magallanes/Maguellanes [fernando de magaľanes/mageľanes], dnes vo viacerých jazykoch prezývaný: Fernando Magellan[mageľan]) (* cca 1480 v Sabrone alebo Porte, † 27. apríl 1521, Mactan) bol portugalský moreplavec, ktorý slúžil španielskej korune. Magalhães podnikol výpravu, ktorá ako prvá oboplávala svet, osobne ju však nedokončil – zomrel počas cesty.

Mladosť a moreplavby v portugalských službách[upraviť | upraviť zdroj]

Magalhães sa narodil v chudobnenej šľachtickej rodine v severoportugalskej provincii Trás-os-Montes. Jeho otec, Pedro Rui de Magalhães, bol starostom Sabrony. Mal dvoch súrodencov, brata a sestru.

Jeho rodičia zomreli, keď mal desať rokov. Ako dvanásťročný sa stal pážaťom na kráľovskom dvore Jana II. a kráľovnej Eleanory. V Lisabone so svojím bratrancom Franciskom Serrãom pokračoval vo svojom vzdelávaní. Zaujala ho geografia a astronómia. Niektoré veci ho vyučoval Martin Behaim. V roku 1496 sa stal Magalhães panošom. Vo svojich dvadsiatich rokoch sa dostal prvýkrát na more. V roku 1505 bol poslaný do Indie, kde chcel budúci miestokráľ Francisco de Almeida vytvoriť vojenské a námorné základne. Tu sa tiež stretol prvý raz s bitkou. V roku 1506 pristal vo Východnej Indii. V roku 1510 ho povýšili na kapitána. Skoro však svoje velenie stratil, keď plachtil na východ bez povolenia. Bol nútený vrátiť sa do Portugalska.

Po svojom návrate bol roku 1511 poslaný do Maroka, kde v roku 1513 bojoval a zranil si pri bitke koleno. Keď ilegálne obchodoval s Maurami, bol 15. mája 1514 prepustený z portugalských štátnych služieb. Potom sa odobral do Španielska, kde ponúkol svoje služby španielskemu kráľovi.

Plavba okolo sveta[upraviť | upraviť zdroj]

Trasa plavby Fernãa de Magalhães

Cestu začal 10. augusta 1519 v Seville. Jeho flotila sa skladala z týchto lodí:

Prvou Magalhãesovou zastávkou bol ostrov Tenerife na Kanárskych ostrovoch, kde vypukli prvé konflikty s podriadenými kapitánmi. Plavba pokračovala cez rovník do zátoky dnešného Ria de Janeira, bez väčších nepríjemností. Iba Juana de Cartagenu, druhého muža flotily, musel dať Magalhães za neposlušnosť uväzniť.

V nasledujúcich mesiacoch sa výprava uberala pozdĺž juhoamerických brehov k juhu, minula a preskúmala La Platu a nakoniec prenikla až do nehostinných patagónskych vôd. V marci 1520 sa Magalhães rozhodol, že po márnych bojoch so zimnými búrkami strávia zimu v zálive pomenovanom po sv. Juliánovi (Puerto San Julián). Tu prepukla vzbura, ktorú sa mu však podarilo potlačiť. Hlavní organizátori za ňu zaplatili životmi, dvaja muži boli vysadení na patagónske pobrežie.

24. augusta výprava pokračuje. Po chvíli Magalhães prichádza o svoju prvú loď – Santiago, ktorá bola zničená v búrke. Ďalšia loď, San Antonio, dezertovala a vrátila sa naspäť do Španielska. 21. októbra objavil Magalhães medzi Ohňovou zemou a dnešnou Čile prieliv, ktorý nesie jeho meno – Magalhãesov prieliv. Týmto prielivom preplával do oceánu, ktorý nazval Tichým oceánom pre jeho pokojný a priaznivý vietor. Potom výprava skoro štyri mesiace nenarazila na kúsok zeme, posádku trápil hlad, smäd a väčšina mužstva ochorela na skorbut (nedostatok vitamínu C).

V stredu 28. novembra 1520 sme opustili úžinu a vplávali sme do Tichého mora. Plavili sme sa tri mesiace a dvadsať dní a za tú dobu sme nezjedli vôbec nič čerstvé. Sucháre, ktoré sme mali jesť už neboli pečivom, ale prachom zmiešaným s červami, strašne páchnuce krysím močom. Mnoho dní sme to, čo nám červy ponechali, zapíjali žltou, skoro zhnitou vodou. Jedli sme aj hovädzie kože, ktorými bol potiahnutý hlavný sťažeň, aby sa oň nepredrelo stožiarové lano. Od slnka, vetrov a dažďa veľmi stvrdli, takže sme ich museli nechať štyri-päť dní máčať v mori, potom sme ich na chvíľu položili na žeravé uhlie a až potom sa dali prežuť. Jedli sme často aj piliny z prkien. Krysy sa predávali za pol dukátu kus, len keby ich bolo viac!

Vrcholom našej smoly bolo ešte jedno nešťastie, horšie ako všetky predchádzajúce. Mnohým opuchli ďasná na hornej aj dolnej čeľusti, takže vôbec nemohli jesť, a na tento neduh umierali. Celkom zomrelo devätnásť mužov posádky, náš obor a ešte jeden indián z krajiny Verzinskej. Ďalším dvadsiatim piatim alebo tridsiatim mužom sa objavili vredy na rukách, nohách či iných miestach tela, takže zdravých nás ostalo len pár. Z vôle Božej som žiadnu chorobu nedostal.

– Antonio Pigafetta[1]

Našťastie 6. marca 1521 dorazili na Mariánské ostrovy, kde našli dostatok jedla a pitia. 9. marca výprava opäť vyplávala a 16. marca dorazili námorníci na ostrov Homonhon na Filipínach. V tom čase mala výprava 150 mužov.

Magalhães rozumel jazyku tunajších domorodcov, pretože jeho malajský tlmočník sa vedel dohovoriť ich jazykom. Vymenil si dary s kráľom Limasawy rádžom Ka Lambom. Ka Lambo ich pozval na ostrov Cebu, kde ich privítal tunajší kráľ rádža Humabon a prijal kresťanstvo. Tomu tiež Magalhães sľúbil, že mu pomôže vo vojne proti susednému kmeňu na ostrove Mactan. V tejto bitke, 27. apríla, Magalhãesa zabili.

Výprava pokračovala na Borneo a potom na Molucké ostrovy, kde nabrali korenie pre španielskeho kráľa. Len s jednou loďou Victoriou a so 17 mužmi na palube prepláva kapitán Juan Sebastián del Cano 6. mája 1522 okolo Mysu Dobrej nádeje a 6. septembra toho roku sa vracia do Španielska.

F. Magellan v literatúre[upraviť | upraviť zdroj]

  • Stefan Zweig: Magellan ; Slovenský spisovateľ, edícia Spoločnosť priateľov krásnych kníh, Bratislava, 1969

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Antonio Pigafetta, Zpráva o první cestě kolem světa, Praha, Argo 2004 (strana 34,35)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]