Kluž

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O župe pozri Cluj (župa)
Súradnice: 46°46′S 23°35′V / 46.767°S 23.583°V / 46.767; 23.583
Kluž
mesto
CJROCluj-Napoca 19.jpg
Panoráma mesta
Coa Romania Town Cluj History.svg
Erb
Štát Rumunsko Rumunsko
Župa Cluj
Súradnice 46°46′S 23°35′V / 46.767°S 23.583°V / 46.767; 23.583
Rozloha 179,5 km² (17 950 ha)
 - okresu 1 537,5 km² (153 750 ha)
Obyvateľstvo 324 576 (2011)
Hustota 1 808,22 obyv./km²
prvá písomná zmienka 124
Primátor Emil Boc (PDL)
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
PSČ 400xyz1
Telefónna predvoľba +40 x642
SIRUTA 54975
EČV CJ-N3
Poloha mesta v Rumunsku
Red pog.svg
Poloha mesta v Rumunsku
Poloha mesta v rámci župy Cluj
Poloha mesta v rámci župy Cluj
Wikimedia Commons: Cluj-Napoca
1x,y a z označuje ulicu, časť ulice a budovu označuje
2x označuje operátora
3x používa sa iba na vozidlá, ktoré operujú v meste (trolejbusy, vozidlá údržby, ...)

Kluž (rum. Cluj-Napoca, do roku 1974 Cluj, maď. Kolozsvár, nem. Klausenburg) je mesto v severozápadnom Rumunsku. Nachádza sa v historickej krajine Sedmohradsko asi 440 km severozápadne od Bukurešti a je jedným z najdôležitejších miest Rumunska. Má rozlohu 179,5 km² a 306 tisíc obyvateľov.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov sa väčšinou odvádza od latinského Clus, prvýkrát použité v 12. storočí, v zmysle „uzavretý“. Podľa niektorých teórií má názov pôvod v nemeckom Klaus (mesto sa po nemecky nazýva aj „Klausenberg“). Napoca je názov významného archeologického náleziska v blízkosti mesta, táto časť názvu bola mestu pridelená v roku 1974 rumunským diktátorom Nicolae Ceaușescu.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto sa nachádza pod masívom Apusenských vrchov, v Transilvánskej kotline. Nad mestom sa vypína vrch Feleac, ktorý je jedným zo symbolov mesta. Z hľadiska biogeografického prevládajú v okolí mesta najmä lesy a trávnaté porasty, kde môžeme nájsť aj vzácne druhy, ako črievičník papučkovitý a kosatec sibírsky. Fauna v okolí mesta je typická pre túto oblasť - diviaky, jazvece, králiky, líšky, veverice. Najväčšie bohatstvo druhov je v lesoch Faget a Hoia. V katastri mesta sa nachádzajú prírodné rezervácie Fânaţele Cluj a Valea Morii. Klíma v Kluži je vcelku príjemné, kontinentálne. Je to ovplyvnené prítomnosťou Apusenských vrchov a vetrami vanúcimi od Atlantického oceánu. Priemerná ročná teplota je 8,2 °C, priemer v januári je -3 °C a v júli 19 °C. Najnižšia teplota tu bola nameraná v januári 1963, a to -34,5 °C, najvyššia v auguste 1952, 38,5 °C. Letá sú tu horúce, zimy mierne, s malým množstvom snehu. Priemerný ročný úhrn zrážok je 663 mm, najviac zrážok spadne v júni (99 mm) a najmenej vo februári (26 mm).

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Klužská metropolitná zóna
Klužské dištrikty

Metropolitná zóna (rum. Zona metropolitană) mesta sa skladá z obcí Apahida, Cojocna, Suatu, Căianu, Jucu, Pălatca, Cluj, Bonțida, Dăbâca, Borșa, Chinteni, Aluniș, Cornești, Panticeu, Vultureni, Așchileu, Sânpaul, Baciu, Gârbău, Aghireșu, Căpușu Mare, Gilău, Florești, Săvădisla, Ciurila, Feleacu, Aiton a Recea-Cristur. Mesto samotné sa skladá z dištriktov (rum. cartier):

  • Andrei Mureșanu
  • Bulgaria
  • Bună Ziua
  • Centru
  • Dâmbul Rotund
  • Gara
  • Gheorgheni
  • Grădini Mănăștur
  • Grigorescu
  • Gruia
  • Hidelve
  • Iris
  • Între Lacuri
  • Mănăștur
  • Mărăști
  • Someșeni
  • Zorilor
  • Sopor, vzniknuvší 2005
  • Borhanci, vzniknuvší 2005
  • Becaș, vzniknuvší 2005
  • Făget, vzniknuvší 2005
  • Zorilor sud (inak aj Observatorului sud alebo Europa), vzniknuvší 2005
  • Lomb
  • Tineretului
  • Pata-Rât, alebo neoficiálne, „Dallas“ (rómska osada)

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Národnostné zloženie (2011)
Rumuni
  
75,71 %
Maďari
  
15,27 %
Rómovia
  
Nezistené
  
7,14 %
Ostatné
  
0 87 %
z celkového počtu 324576 obyvateľov
Náboženské vyznanie (2011)
Rumunská pravoslávna cirkev
  
65,62 %
Rímskokatolícka cirkev
  
4,6 %
Reformovaná kresťanská cirkev
  
9,73 %
Letničné hnutie
  
2,49 %
Grékokatolícka cirkev
  
4,36 %
Baptistická cirkev
  
1,11 %
Nezistené
  
7,9 %
Ostatné
  
4,19 %
z celkového počtu 324576 obyvateľov
  • Historický vývoj demografie mesta

  • Tabuľka historického vývoja počtu obyvateľov a veľkosti národnostných menšín
Sčítanie ľudu Etnická štruktúra
Rok Populácia Rumuni Maďari Nemci Židia Rómovia Ukrajinci Srbi Slováci Ostatné etniká
1453 6.000
1703 7.500
1714 5.000
1785 9.703
1835 14.000
1850 19.612 4.116 12.317 1.587 535 585 472
1880 32.831 5.618 23.676 1.437 4 23 125 1.948
1890 37.184 5.637 29.396 1.357 8 21 115 650
1900 50.908 7.185 41.311 1.785 9 22 83 513
1910 62.733 8.886 51.192 1.678 6 41 107 823
1920 85.509 29.644 42.168 2.075 10.638 984
1930 100.844 34.895 47.689 2.500 13.062 1.043 244 54 262 1.095
1941 114.984 11.255 98.502 1.618 2.669 618 36 11 46 229
1956 154.723 74.623 77.839 1.115 525 237 24 21 24 315
1966 185.663 104.914 76.934 1.333 1.689 178 42 50 34 489
1977 262.858 173.003 86.215 1.480 1.009 628 50 28 32 413
1992 328.602 251.697 74.591 937 35 1.047 67 16 25 187
2002 317.953 252.433 60.287 734 217 3.029 146 12 25 1.070

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka o meste pochádza od gréckeho astronóma Claudia Ptolemaia, ktorý píše o sídle menom Napoca, ako o veľmi významnom meste v Dácii. Prvý dôkaz o existencii tohto sídla je míľnik, datovaný do rokov 107-108,

Poloha rímskej pevnosti Napoca

ktorý je zároveň dôkazom cisárskej cesty tadeto vedúcej. V dokumentoch mesto poprvýkrát nájdeme ako „Municipium Aelium Hadrianum Napoca“ z roku 124. Neskôr je premenované na „Colonia Aurelia Napoca“. Z tohto obdobia sú najvýznamnejšie nálezy z náleziska Napoca. Po opustení Dácie Rimanmi roku 217 n.l. sa správy o meste strácajú, najbližšie sa spomína až v roku 1176 ako Castrum Clus. Počas obdobia vlády uhorského kráľa Štefana V. do mesta prišlo množstvo saských kolonistov, na jeho obnovu po tatárskom vpáde. V roku 1405 udeľuje kráľ Žigmund Luxemburský Kluži mestské práva. Mesto prosperuje, rozkvitá poľnohospodárstvo, ako i priemyselná výroba. V tejto dobe tu žijú kľúčovo Rumuni, Maďari a Nemci. V tomto období sa tu narodil Matej Korvín, ktorý na svoje rodné mesto myslí a udeľuje mu 41 výsad. V meste bola veľmi vysoká životná úroveň, preto sa ani nezapojilo do povstania roku 1514. V tomto období tu žije saský učenec Gáspár Heltai, ktorý tu zriadil a udržiaval kníhtlač, pivovar, kúpele a papierne. V meste bol za živa upálený významný vojak vojska Michala Chrabrého, Baba Novac. Prvý zjednotiteľ Rumunska, Mihai Voda, tu poslednýkrát večeral, než ho v Baste zabili. Gabriel Bethlen, vodca povstania proti Habsburgovcom bol veľký ochranca Kluže a pomohol mestu stať sa významným centrom oblasti. Mesto je považované za hlavné mesto Transilvánie, ako i Sedmohradska, čo vedie k jeho ďalšiemu rozvoju. Napríklad začiatkom 20. storočia bolo takmer celé prestavané. Po prvej svetovej vojne sa stala Kluž súčasťou Rumunského kráľovstva. Potom ju roku 1940 zaberá Maďarsko.

Letecký pohľad v roku 1930

Počas druhej svetovej vojny tu bola takmer úplne zdecimovaná židovská komunita, najprv presunutá do ghetta Iris v Kluži, kde asi rok existovala v neľudských podmienkach, neskôr v roku 1944 transportovaná do Osvienčimu. Počas rokov 1945 - 1989 vládol v Kluži, ako i v celom Rumunsku socializmus, v roku 1974 dal rumunský vodca Nicolae Ceausescu mesto „na pamiatku slávnej histórie tohto sídla“ premenovať na Cluj-Napoca. Po revolúcii 1989 sa primátorom mesta stal nacionalista Gheorge Funar, ktorý sa stal známy kvôli viacerým kontroverzným projektom. V júni 2004 ho vystriedal umiernenejší Emil Boc, čím sa napätie medzi menšinami v meste trocha uvoľnilo.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavná železničná stanica
Medzinárodné letisko Avram Iancu

V meste je viac než 662 km vcelku dobre vybavených ciest. Miestnu dopravu tu zabezpečuje siť autobusových, električkových, mikrobusových a trolejbusových liniek. Dopravu z a do mesta zabezpečuje rýchliková železničná stanica a Medzinárodné letisko Avram Iancu.

Miestna doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Električková doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Linka 100

Unknown route-map component "exKDSTa"
UNIMET
Unknown route-map component "exKDSTe"
Gară (železničná stanica)

Linka 101

Unknown route-map component "exKDSTa"
Ul. Clăbucet
Unknown route-map component "exKDSTe"
Gară (železničná stanica

Linka 102

Unknown route-map component "exKDSTa"
Ul. Clăbucet
Unknown route-map component "exKDSTe"
UNIMET

Autobusová doprava[upraviť | upraviť zdroj]

  • 8: P-ța Mihai Viteazul - Letisko (Aeroport, cez Str. Traian Vuia)
  • 9: Str. Bucium - Gară
  • 19: P-ța Mihai Viteazul - Str. Mehedinți
  • 20: P-ța Avram Iancu - Colonia Borhanci
  • 21: P-ța Mihai Viteazul - Cart. Buna Ziua
  • 23: P-ța Mihai Viteazul - EMERSON
  • 24: Str. Bucium - Str. Unirii
  • 24B: Str. Unirii - POLUS
  • 26: Cartier Gigorescu, capăt - CUG
  • 27: Cartier Gigorescu, capăt - Gară
  • 28: Cartier Gigorescu, capăt - P-ța Mihai Viteazul
  • 28B: P-ța Mihai Viteaul (prin Cartier Grigorescu) - POLUS
  • 29: Str. Bucium - P-ța Mihai Viteazul
  • 30: Cartier Gigorescu, capăt - Aurel Vlaicu, capăt
  • 31: P-ța Mihai Viteazul - Napolact (prin Calea Baciului)
  • 32: Str Alverna - P-ța Mihai Viteazul
  • 32b: Str. Alverna - Gară
  • 33: Str. Băișoara - P-ța Mihai Viteazul
  • 34: Str. Băișoara - P-ța 1 Mai
  • 35: Str. Gheorghe Dima, capăt - Gară
  • 36: P-ța Mihai Viteazul - Str. Plevnei, capăt
  • 36b: P-ța Mihai Viteazul - Str. Barc
  • 37: P-ța Mihai Viteazul - Tetarom (prin Str. Romulus Vuia)
  • 38: P-ța Mihai Viteazul - Str. Vânătorului
  • 39: P-ța Mihai Viteazul - Valea Chintăului
  • 40: P-ța Mihai Viteazul - Colonia Făget
  • 41: Cartier Gigorescu, capăt - P-ța 1 Mai
  • 42: P-ța Mihai Viteazul - Str. Câmpulu
  • 43: Cartier Gigorescu, capăt - Str. Observatorului
  • 43b: Cartier Gigorescu, capăt - Calea Turzii
  • 43P: Cartierul Zorilor - POLUS
  • 46: Str. Gheorghe Dima - P-ța Avram Iancu
  • 46b: Str. Gheorghe Dima - Aurel Vlaicu, capăt
  • 47: Str. Dunării - P-ța Mihai Viteazul
  • 48: Str. Băișoara - CUG
  • 50: Str. Gheorghe Dima - CUG
  • 52: Str. Bucium - Str. Plevnei capăt
  • M12: P-ta Cipariu - sat Vâlcele
  • M13: P-ța Avram Iancu - sat Gheorgheni
  • M21: Str. Bucium - Florești-Cetate
  • M22: Str. Bucium - Florești-Str. Șesul de Sus
  • M23: Calea Floresti - sat Luna de Sus (prin Florești)
  • M24: Str. Bucium - Florești/ Ferma
  • M31: P-ța Mihai Viteazul - Comuna Baciu-Cart. Blocuri
  • M32: Gară - Baciu/Suceagu
  • M33: Gară - Corușu/Salistea Noua
  • M34: Gară - Baciu/Mera
  • M38: Gară - Sânmartin
  • M39: Gară - Chinteni Lac
  • M41: Str. Aurel Vlaicu - Apahida/Câmpenești
  • M43: Str. Aurel Vlaicu - Dezmir
  • M44: Str. Aurel Vlaicu - Corpadea

Mikrobusy[upraviť | upraviť zdroj]

  • M11: P-ța Cipariu - sat Feleacu
  • M16: Str. Observatorului - Ciurila-Pasaj
  • M37: Gară - Feiurdeni

Trolejbusy[upraviť | upraviť zdroj]

Trolejbus značky Irisbus Agora
  • 1: Str. Clăbucet - P-ța 1 Mai
  • 3: Str. Unirii - Gară
  • 4: Aurel Vlaicu, capăt - Gară
  • 5: Gară - Aeroport
  • 6: Str. Clăbucet - Aurel Vlaicu, capăt
  • 7: Aurel Vlaicu, capăt - Str. Izlazului
  • 25: Str. Clăbucet - Str. Unirii

Historické pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V meste je veľké množstvo sakrálnych a svetských architektonických pamiatok. Medzi najznámejšie z nich patria:

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cluj-Napoca na rumunskej Wikipédii.