Július Barč-Ivan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Július Barč-Ivan
slovenský prozaik a dramatik
slovenský prozaik a dramatik
Narodenie1. máj 1909
Krompachy, Slovensko
Úmrtie25. december 1953 (44 rokov)
Martin, Slovensko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Július Barč-Ivan
Hrob na Národnom cintoríne v Martine

Július Barč-Ivan (pseudonym Teta Mahuliena) (* 1. máj 1909, Krompachy – † 25. december 1953, Martin) bol slovenský prozaik a dramatik.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v dvojjazyčnej učiteľskej rodine (matka bola maďarského pôvodu), jeho otcom bol Július Barč, jeho matkou Alžbeta rod. Ivanová. Vzdelanie získal v Krompachoch, Spišskej Novej Vsi, Kežmarku, Prešove (maturita v r. 1926) a v Košiciach. Začal tiež študovať v rokoch 1926 – 1927 právo v Prahe, no pre zdravotné problémy musel štúdium ukončiť. Neskôr v rokoch 1928 – 1934 navštevoval teologickú fakultu v Bratislave. Po skončení vzdelávania pôsobil ako kaplán v Užhorode a farár v Pozdišovciach, neskôr administrátor evanjelického cirkevného zboru. Po presťahovaní do Martina redigoval periodiká (Obežník Slovenskej národnej knižnice, Slovenská národná knižnica), viedol Národné noviny, pracoval od roku 1942 v knižnici Matice slovenskej, kde od roku 1949 až do smrti pôsobil ako referent a katalogizátor bibliotéky. V roku 1948 sa oženil, no manželstvo mu vydržalo len tri mesiace. Ku koncu života trpel Parkinsonovou chorobou a mal psychické problémy.

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Debutoval v roku 1933 knižným vydaním troch poviedok (okrem nich písal i divadelné hry), no už predtým uverejňoval časopisecky publicistické prózy (Vesna, Národné noviny). Využíva spomienky na detstvo, vyjadruje svoj súcit s utláčanými a prenasledovanými, svojim motívom dáva utopický podtext. Slovenskú drámu obohatil o nové témy a tvárne prostriedky, ale tiež podáva výpoveď o životnej a spoločenskej realite. Jeho dielo bolo ovplyvnené tvorbou svetových autorov (Henrik Ibsen, August Strindberg, Ernst Barlach, Fiodor Michajlovič Dostojevskij). Až do oslobodenia bol jediným sústavne píšucim dramatikom. Venoval sa aj publicistike a próze, ktorá vyšla vo výbere Cesta myšlienky (1971). Okrem zbierok noviel a poviedok vydal aj autobiograficky štylizovaný psychologický román a filmový scenár Pieseň.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1933Pohádka, zbierka poviedok
  • 1940Predposledný život, zbierka noviel
  • 1948Železné ruky, román
  • 1950Cesta ďaleká
  • 1957Husličky z javora, posmrtne vydaný román
  • 1968Úsmev bolesti, posmrtne vydaná zbierka noviel z rokov 1945 – 1948
  • 1971Cesta myšlienky, posmrtný výber publicistiky

Dráma[upraviť | upraviť zdroj]

  • 19343000 ľudí (knižne vyšlo v roku 1935)
  • 1936Človek, ktorého zbili (knižne vyšlo v roku 1964)
  • 1936Pevec boží, hra čerpajúca zo života J. Tranovského
  • 1938Diktátor, prešla cenzúrou (knižne vyšlo v roku 1981)
  • 1939Na konci cesty (knižne vyšlo v roku 1942)
  • 1940Mastný hrniec, satirická komédia; prešla cenzúrou (knižne vyšlo v roku 1941)
  • 1943Matka
  • 1944Neznámy
  • 1945Dvaja
  • 1947Veža (knižne vyšlo v roku 1948)
  • 1948Koniec, divadelná hra (len rukopis)
  • 1950Poeta laureatus, divadelná hra (knižne vyšlo v roku 1981)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]