Dva dni v Chujave

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Dva dni v Chujave

Autor Jonáš Záborský
Pôvodný jazyk slovenčina
Krajina vydania Rakúsko-Uhorsko
Dátum 1. vydania originálu 1873
Slovenské vydania knihy

Dva dni v Chujave je poviedka Jonáša Záborského z roku 1873.

Skladá sa z dvoch častí:

  • Deň škaredý
  • Deň pekný
Deň škaredý

Táto časť predstavuje prítomnosť, bezcieľnosť živoriaceho ľudu v zapadnutej obci Chujava, kde sú domy na spadnutie a ľudia hľadajú útechu v alkohole. Do dediny prichádzajú úradníci z mesta vyberať poplatky a pokuty. Obyvatelia dediny sú rozhnevaní a rozdeľujú sa na skupinky – presadzujú svoj názor. Postavy knihy sú sebecké a v ústnom prejave používajú nárečie, reč predstaviteľov chudoby je nevyberaná a vulgárna, autor ňou dokresľuje karikatúru jednotlivcov. Ľuďom ide len o peniaze a o to, aby sa mali čo najlepšie. Samotný ľud zdiera nielen vrchnosť, ale aj krčmári a dvaja statkári. Dedinčania musia zaplatiť pokutu, pretože prichystali malé kôpky štrku na stavbu cesty a tí, čo sa búria sú palicovaní. Richtár sa bojí vrchnosti a súhlasí so všetkým, čo mu nariadia. Sedliaci a želiari tajne i zjavne repcú a východisko nachádzajú v alkohole. Najviac na tomto získajú Židia, ktorí vlastnia krčmy a ich prostredníctvom zarábajú veľa peňazí.

Deň pekný

Rozpráva o tom, čo sa stalo po rokoch, keď sa všetko na dobré obrátilo. Do zanedbanej Chujavy prišiel farár Ľudomil Rastic, ktorý sa spojil s úradníkom Roumovským, advokátom Stupnickým a učiteľom Semenákom. Títo zriadili detskú opatrovňu, školu, spoločnú sýpku a požičovňu obilia; neskôr odkúpili majetok od statkára Kobrayho a po požiari začali stavať nové domy pre dedinčanov. Svojím prístupom si najskôr získali deti a mladých ľudí a postupne celú dedinu. Svojou aktivitou premohli pasivitu, individualizmus a zaostalosť ľudu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Záborský, J.: Dva dni v Chujave, Bratislava, 1963

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]