Čierna nad Tisou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Čierna nad Tisou
maď. Tiszacsernyő
mesto
Námestie pionierov
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška 102 m n. m.
Súradnice 48°25′00″S 22°05′47″V / 48,416667°S 22,096389°V / 48.416667; 22.096389
Rozloha 9,37 km² (937 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 441 (31. 12. 2022) [2]
Hustota 367,24 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1828
Primátor Viktor Palko[3] (SZÖVETSÉG – ALIANCIA, KDH, SMER-SD)
PSČ 076 43
ŠÚJ 528293
EČV (do r. 2022) TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa mestského
úradu
Mesto Čierna nad Tisou
Námestie pionierov 151/1
076 43 Čierna nad Tisou
E-mailová adresa mesto@ciernanadtisou.sk
Telefón 056 / 6872201
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta na Slovensku
Map
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Čierna nad Tisou
Webová stránka: ciernanadtisou.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Čierňan i Tisianskočierňan[4]
Paneláky v Čiernej nad Tisou
Sídlisko v centre mesta
Rómske sídlisko

Čierna nad Tisou (maď. Tiszacsernyő) je mesto na Slovensku v Košickom kraji v okrese Trebišov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží v juhovýchodnom cípe Slovenska na trojmedzí Ukrajiny, Maďarska a Slovenska a na rozhraní spádových území obcí Čierna, Malé Trakany, Veľké Trakany, Biel a Boťany. Obec a neskôr mesto boli budované v súlade s potrebami Česko-Slovenska a Sovietskeho zväzu na zabezpečenie železničnej výmeny tovarov spojenej s ich prekládkou (dôvodom je rozdielny rozchod koľají, používaný na východe Európy a v strednej a západnej Európe), a to pomerne v krátkej dobe.

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

V Čiernej nad Tisou sa nachádza 16 ulíc: Dukelských hrdinov, Jarná, Jesenná, Jesenského, Jilemnického, Hlavná, Letná, Obrancov mieru, Radová, SNP, Školská, Trakanská, Zimná, Záhradná, Železničná, 1. mája a jedno námestie – Námestie pionierov[5].

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Extravilánom mesta preteká rieka Tisa, ktorá tvorí štátnu hranicu s Maďarskom a od centra je vzdialená 5,5 kilometra.

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

V okolí mesta, v katastrálnom území obce Malé Trakany, leží rekreačné stredisko Zlaté piesky Tisa. V týchto miestach rieka Tisa tvorí štátnu hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. Slovenská strana je lemovaná piesočnými plážami, vytvorenými naplaveným jemným riečnym pieskom.

Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Heraldického registra[6] má mesto tieto symboly prijaté 21. októbra 1982. Erb predstavuje spojenie zamestnaneckého motívu (koleso rušňa) a hovoriaceho symbolu (čierna farba štítu odvodená od názvu mesta).

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V čiernom štíte koleso rušňa vpravo dolu s protizávažím, všetko strieborné.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka mesta pozostáva z dvoch pozdĺžnych pruhov – bielo-čierneho a čierno-bieleho. V hornom pruhu v žrďovej časti je biely a v dolnom pruhu čierny štvorec. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a je ukončená dvoma cípmi (t. j. jedným zástrihom), siahajúcimi do tretiny jej listu.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto bolo založené v roku 1946 na základe vládneho uznesenia na zabezpečenie výmeny tovarov medzi ZSSR a Československom vybudovaním železničného prekladiska. Na výstavbu sa vyčlenilo územie, ktoré patrilo do katastrálneho územia obce Čierna. Z hľadiska histórie ide o pomerne mladú usadlosť, vybudovanú pre potreby zamestnancov pracujúcich na založenej železnici. Zo začiatku boli vybudované tri drevené stavby, ktoré plnili funkciu ubytovne, obchodu a kultúrnej miestnosti (aj kino).

V prvej etape výstavby bola vybudovaná časť Rodinné domky a dva činžové domy. Súčasne boli postavené drevené stavby – železničná stanica a hospodárska budova železníc. Časom sa oblasť železničného prekladiska rozširovala, čo so sebou prinieslo potrebu budovania ďalších bytov, ako aj budovanie infraštruktúry – školy, škôlky, obchodov, služieb a tiež budovy pre kultúru, ktorá splnila aj historickú úlohu v roku 1968 (rokovanie medzi najvyššími predstaviteľmi ZSSR a ČSSR).

Ako mladá obec od začiatku výstavby disponovala ústredným kúrením, ktoré zabezpečovali dva parné rušne. V druhej etape výstavby boli postavené nová základná škola s vyučovacím jazykom slovenským, budova obecného úradu, ako aj ďalšie obytné bloky a Hotel Úsvit; zo strany železníc to boli nová budova železničnej stanice, rušňového depa, závodu Železničné staviteľstvo a traťová dištancia.

Tretia etapa priniesla so sebou okrem výstavby ďalších obchodných zariadení a obytných blokov aj výstavbu jediného závodu na tomto území – Výrobného závodu AŽD (Automatizácia železničnej dopravy). V 80. rokoch bola výstavba mesta postupne zastavená.

História prekladiska[upraviť | upraviť zdroj]

Prekladisko bolo v počiatku budované ako jednosmerné prekladisko tovaru zo Sovietskeho zväzu a Ďalekého východu do celej Európy. Významnú úlohu zohralo v roku 1947 pri prekládke obilia v dôsledku veľkého sucha. Jeho význam so zvyšujúcim sa objemom prekladaného tovaru postupne rástol. Zo začiatku prevládala prekládka ropy do rafinérie Slovnaft, neskôr rástol objem strojov a zariadení a tiež objem umelých hnojív, nechýbali ani stavebné, potravinárske či iné špeciálne obchodné komodity. Význam prekladiska rástol až do roku 1989, keď vzhľadom na politické zmeny nastal útlm prepravných aktivít.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania obyvateľov z roku 2001 žilo v Čiernej nad Tisou 4 645 obyvateľov, z toho bolo 2 792 maďarskej, 1 554 slovenskej, 244 rómskej, 15 českej, 11 ukrajinskej a 6 rusínskej národnosti.

Významné udalosti[upraviť | upraviť zdroj]

29. júla – 1. augusta 1968 – V Čiernej nad Tisou sa stretli delegácie Komunistickej strany Československa a Komunistickej strany Sovietskeho zväzu pod vedením Alexandra Dubčeka a Leonida I. Brežneva.

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Dominantným faktorom ekonomického života v meste je železničné prekladisko. Útlm v jeho činnosti po roku 1989 znamenal aj útlm v miestnej ekonomike.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko-ukrajinská štátna hranica v Čiernej nad Tisou

Slovensko-ukrajinský železničný colný hraničný priechod Čierna nad Tisou – Čop. Do konca 40-tych rokov Čiernu a ukrajinskú Šalamúnovú spájala cesta II. triedy č. 533. Po pripojení Šalamúnovej k ZSSR sovietska pohraničná stráž rozbúrala 100 m cesty č. 533 pri hraničnom stĺpe č. 359 a zatarasila cestu ostnatými drôtmi, takže momentálne neexistuje žiadne cestné spojenie medzi Čiernou nad Tisou a Šalamúnovou. Slovenská a ukrajinská vláda rokujú o rekonštrukcii bývalej cesty č. 533 a otvorení hraničného priechodu.[7]

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • ZSSK Cargo, ZSSK, ŽSR
  • Colný úrad
  • Stredisko výroby AŽD

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základná škola s vyučovacím jazykom slovenským, Školská ul. 160/3
  • Základná škola s vyučovacím jazykom maďarským, Zimná 8
  • Základná umelecká škola, Školská ul. 168
  • Spojená škola s organizačnými zložkami SOUŽ a OA, Železničná 127

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2023-04-03, [cit. 2023-04-12]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Tisianskočierňan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Mapa Čiernej nad Tisou na mapy.sk [online]. Mapa Slovakia Plus, [cit. 2010-12-28]. Dostupné online. Archivované 2010-12-28 z originálu.
  6. Heraldický register SR I.str. 46–47
  7. Na Ukrajinu má pribudnúť nový hraničný priechod

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]