Šalamúnová

	Šalamúnová; (Соломоново)
	Solomonovo
	obec
	Oficiálny názov: Соломоново – Šalamúnová
Štát	Ukrajina
Oblasť	Zakarpatská oblasť
Rajón	Užhorodský rajón
Rieka	Tisa
Súradnice	48°25′50″S 22°09′50″V / 48,43056°S 22,16389°V
Rozloha	6 km² (600 ha)
Obyvateľstvo	1 387 (1.1.2007)
Prvá pís. zmienka	1281
Časové pásmo	UTC + 2
- letný čas	UTC + 3
PSČ	89460
Telefónna prevoľba	+380 312
	Poloha mesta v rámci Ukrajiny
	Wikimedia Commons: Category:Solomonovo
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°25′50″S 22°09′50″V / 48,43056°S 22,16389°V

Šalamúnová (ukr. Соломоново, rus. Соломоново, maď. Tiszasalamon) je obec v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny pri hraniciach so Slovenskom (1 km) a Maďarskom (850 m), 2 km západnejšie od mesta Čop a 4 km východnejšie Čiernej nad Tisou. Ide o najzápadnejšie sídlo Ukrajiny, okrem toho na západ od obci leží najzápadnejší bod Ukrajiny – mŕtve rameno Mŕtva Tisa (Čéne). V Šalamúnovej žije 1 387 obyvateľov (2007), z toho 70 % Maďarov a 29 % Ukrajincov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá písomná zmienka je z roku 1281 a uvádza sa v nej, že obec patrila šľachticovi menom Peter. V priebehu 13. až 14. storočí bola obec známa pod názvami „Salamu“, „Solomon“ či „Salamon“. Je možné, že názov pochádza od mena vlastníka – Šalamúna (Solomona). V 12. storočí tu vládli šľachtici z Trebišova, ktorí vládu v roku 1300 predali užhorodskému nadžupanu Petrovi Petuniovi. V prvej polovici 14. storočí sa majiteľom stal gróf Druget. V 30. rokoch 14. storočí v obci existoval katolícky kostol, ktorý v priebehu reformácie prešiel k protestantom a potom zase naspäť.

V 1427 roku bola obec považovaná za priemerne veľké osídlenie. V 16. storočí sa počet obyvateľov zmenšil. V roku 1588 podliehalo dani len 9 roľníckych hospodárstiev. V roku 1599 bolo vo vsi 20 roľníckych domácností, kostol, škola. Pramene zo 17. storočia radia Šalamúnovú k maďarským obciam.

Od roku 1918 obec patrila Slovensku, v rokoch 1938 – 1944 horthyovskému Maďarsku, v 1944 – 1945 znovu Slovensku.

V roku 1923 založili československí legionári s rodinami na zostatkovom statku s rozlohou 250 hektárov severne od železničnej trate osadu Stráž (ukr. Страж, maď. Strázs). Legionárom vtedy ponúklo novovzniknuté Česko-Slovensko poľnohospodársku pôdu na východnom Slovenskom a Podkarpatsku, uvoľnenú pozemkovou reformou. Rodiny najprv žili v provizórnych priestoroch, potom si postavili domy; do osady sa prisťahovalo aj niekoľko rusínskych obyvateľov.^[1]^[2]^[3] V Stráži bola železničná zastávka Stráž pri Čope^[4] a dodnes sa železničný hraničný priechod Čop – Čierna nad Tisou nazýva na ukrajinskej strane Straž (ukr. Страж).

23. novembra 1944 bola ves oslobodená od nemeckých vojsk ako jedno z posledných obývaných sídiel súčasnej Ukrajiny.

Pri odovzdaní Podkarpatskej Rusi Sovietskemu zväzu v roku 1945 bol železničný uzol Čop vrátane Šalamúnovej odovzdaný ZSSR, hoci sa nešlo o súčasť Zemi podkarpatoruskej, ale administratívne patril k Medzibodrožskému okresu Slovenska^[5].

Po pripojení k ZSSR sovietska strana v roku 1946 rozkopala a zatarasila československú cestu č. 553 Mukačevo – Kráľovský Chlmec, ktorá spájala Šalamúnovú s Česko-Slovenskom (48 ° 26'07 „N 22 ° 08'17“ v.). Slovensko a Ukrajina plánujú obnoviť túto cestu otvoriť nový cestný hraničný priechod.^[6]

V roku 1975 bol v centre umiestený pamätný znak na počesť sovietskych vojakov, ktorí padli pri oslobodení obce.

V roku 1995 sa zmenil ukrajinský názov dediny Solomonove (ukr. Соломонове) na Solomonovo (ukr. Соломоново).^[7]

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa tu podnik „Eurocar“,^[8] oficiálny výrobca automobilov značky Volkswagen Group na Ukrajine.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Do 20-tych rokov Šalamúnovú a Čiernu nad Tisou spájali železnica (od roku 1872) a historická štrková cesta (pri hraničnom stĺpe č. 361.). V 20-tych rokoch česko-slovenská vláda vybudovala asfaltovú cestu II. triedy č. 533, ktorá spojila obce. Po pripojení Šalamúnovej k ZSSR sovietska pohraničná stráž rozbúrala 100 m cesty č. 533 pri hraničnom stĺpe č. 359 a zatarasila cestu ostnatými drôtmi, takže momentálne neexistuje žiadne cestné spojenie medzi Čiernou nad Tisou a Šalamúnovou. Slovenská a ukrajinská vláda rokujú o rekonštrukcii bývalej cesty č. 533 a otvorení hraničného priechodu.^[9]

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Jan Horal (1923 – 2011) – český vojnový veterán, manažér, podnikateľ, hotelier, iniciátor kultúrneho života a mecenáš vojnových veteránov narodený v Stráži ako Jan Hoffmann

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Slovensko-ukrajinská štátna hranica
Hraničný kameň
Elektrická signálna stena na hranici
Kostol
Obecný úrad
Ostnaté drôty a kontrolný orný pás na mieste historickej cesty do Čiernej (stĺp vľavo)
Pečiatka železničného prechodu Čop (Straž)