Višňov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°44′56″S 21°40′08″V / 48,7488°S 21,6689°V / 48.7488; 21.6689
Višňov
obec
Višňov municipal office.JPG
Obecný úrad
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Košický kraj
Okres Trebišov
Región Zemplín
Nadmorská výška 131 m n. m.
Súradnice 48°44′56″S 21°40′08″V / 48,7488°S 21,6689°V / 48.7488; 21.6689
Rozloha 4,76 km² (476 ha) [1]
Obyvateľstvo 227 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 47,69 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1245
Starosta Marta Pejová[3] (SMER-SD)
PSČ 076 61 (pošta Bačkov)
ŠÚJ 543934
EČV TV
Tel. predvoľba +421-56
Adresa obecného
úradu
Hlavná 22,
076 61 Višňov
E-mailová adresa obec.visnov@azet.sk
Telefón 56 668 61 70
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Košického kraja.
Wikimedia Commons: Višňov, Trebišov District
Webová stránka: www.visnov.ocu.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Višňov (maď. Visnyó, rus. Бишньов) je obec na Slovensku v okrese Trebišov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Višňov leží v severozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, v nadmorskej výške okolo 130m.

Vývoj názvu obce[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1270 – Wysno
  • 1289 – Wysnow
  • 1306 – Fuluisno
  • 1329 – Nogvisnow, Kis Visnod, Eghazas Wysnow
  • 1355 – Nogvysnyo
  • 1459 – Kyswysnyo, Naghwysnyo
  • 1773 – Wissnow
  • 1900 – Visnyó
  • 1920 – Višňov

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Chronologický prehľad

  • 1270 – Obec daroval Štefan V. magistrovi Rajnoldovi, zakladateľovi rodu Rozgonyiovcov.
  • 1598 – Obec patrí fare vo Vranove nad Topľou
  • 1672 – Drugethovci darovali obec paulínom z Vranove nad Topľou
  • 1493 – Obec mala 14 usadlostí, z toho 6 opustených.
  • 1828 – V obci žilo 413 obyvateľov v 54 domoch.
  • 1880 – 1910 – Mnoho obyvateľov obce sa vysťahovalo.

Na polohe Višňovčík, v chotári susedného Bačkova sa našli stopy po sídlisku so sprievodnou keramikou pochádzajúcou z 8. – 9. storočia.

Prvý doklad o Višňove je v listine kráľa Bela IV. z roku 1245 o predaji majetku Albinov a Techna (Dvorianky), susediaceho s chotárom dediny Višňov. Jej názov zapisovali v 13. – 14. storočí striedavo v slovenskej podobe Višňov a maďarizovanej Visnyo, od 15. storočia úplne prevládal maďarizovaný názov. Ten korení v slove višňa. Onen ovocný strom sa tam zaiste hojne vyskytoval, keď motivoval vznik názvu sídliska.

Zemepisná poloha Višňova, jeho názov, doklad z roku 1245 a vývoj osídlenia susediaceho okolia vedú k názoru, že višňovské sídlisko jestvuje od 8. – 9. storočia. V polovici 13. storočia patril Višňov ako veno haličskému kniežaťu Rastislavovi, zaťovi uhorského kráľa Bela IV. Po smrti kniežaťa pripadol opäť kráľovi a Štefan V. ho v roku 1270 ako majetkovú súčasť čičavanského panstva daroval šľachticovi Reinoldovi, zakladateľovi rodu z Rozhanoviec. Palatín Reinold a jeho synovia darovali časť višňovského majetku zemanom ako ich vazalom, čo listinou potvrdil roku 1296 palatín Omodej. Časť višňovského majetku a dediny patrila k čičavanskému, neskôr vranovskému panstvu aj v 16. – 17. storočí.

Rímskokatolícky kostol

Na prelome 13. a 14. storočia časť višňovského majetku nadobudol, prípadne zabral šľachtic Peter syn Petena, ktorý v roku 1306 vyšnú časť majetku, resp. dedinu Vyšný Višňov daroval svojim vazalom. Petenovskú časť Višňova daroval Karol Róbert roku 1321 šľachticom z rodu Bokša ako majetkovú súčasť sečovského panstva. Časť dediny a višňovského majetku bola bola príslušnosťou sečovského panstva aj v 14. – 15. storočí. V 17. storočí bol Višňov majetkom vranovského farského kostola.

Nepochybne už v 13. storočí jestvovali dve, prípadne tri sídliskové časti Višňova, ktoré názvami rozlišovali v zmysle Veľký, Malý resp. Nižný, Vyšný Višňov, ako aj kostolný Višňov. V 15. – 16. storočí rozlišovali Veľký Višňov od Malého Višňova. Použivanie maďarského názvu v zmysle Kostolný Višňov, dokumentovaného k roku 1329 dosvedčuje, že vo Višňove bol kostol zaiste už pred 14. storočím. V 17. storočí bol filiálnym kostolom evanjelickej reformovanej farnosti Sečovce.

V roku 1441 zdanili sedliacke domácnosti len v časti Malý Višňov a to štrnástimi zlatými. Sedliakov v miestnej časti Veľký Višňov nezdanili, možno pre vyhorenie dediny, alebo tam vtedy sedliaci nežili. V roku 1493 na čičavansko – vranovskej časti Višňova, teda vo Veľkom Višňove hospodárilo osem sedliackych domácností, pozemky pre ďalších šesť sedliackych usadlostí ležali opustené. Veľkovišňovské sedliacke domácnosti okrem richtárovej v roku 1567 zdanili od 3,25 porty. Pozemky pre päť usadlostí boli opustené, avšak päť domácnosti bolo želiarskych. V roku 1582 sedliakov zdanili od 3,5 porty. V roku 1600 malo višňovské sídlisko pätnásť obývaných poddanských domov, ale aj kostol, faru a školu.

Višňov bol na prelome 16. a 17. storočia malou dedinou s poddanským i farským obyvateľstvom. Schudobňovanie a ubúdanie poddanských domácnosti pokračovalo aj v 17. storočí. V roku 1610 vtedajších sedliakov i želiarov zdanili spolu od pol a osminy porty, v roku 1635 iba od štvrtiny porty. V roku 1715 žilo vo Višňove šesť a v roku 1720 len päť poddanských domácností.[4]

Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Heraldického registra [5] má obec tieto symboly prijaté 31. júla 2003. Na erbe je hovoriaci symbol podľa odtlačku pečatidla obce z druhej polovice 18. storočia.

Erb[upraviť | upraviť zdroj]

V striebornom štíte zelenými vetvičkami ovenčená nahor otočená červená dvojvišňa na zelenej stopke.

Vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka má podobu šiestich pozdĺžnych pruhov bieleho, červeného, zeleného, bieleho, červeného a zeleného v rovnakom pomere. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Dom smútku

Starostovia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2006 – 2010: Jozef Tomko (KSS) [6]
  • 2011 – súčasnosť: Ing. Martin Tomko (KDH)

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V obci žije 221 obyvateľov (údaj platný k roku 2006).

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa národnosti

  • slovenská: 99%

Podľa pohlavia

  • muži: 110
  • ženy: 111

Podľa veku

  • 0 – 14 rokov: 26
  • 15 – 54 rokov ženy: 57
  • 15 – 59 rokov muži: 67
  • 55 a viac rokov ženy a 60 a viac rokov muži: 71

Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]

V obci je vybudovaná rozvodová sieť plynu, elektrickej energie a verejný vodovod. Obcou prechádza cesta III. triedy.

V obci sa nachádza spoločenská sála, malá samoobsluha, krčma , katolícky kostol, cintorín a dom smútku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Ferdinand Uličný, Dejiny osídlenia Zemplínskej župy, Michalovce 2001
  5. Heraldický register SR V. - str.184-185
  6. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2006 [online]. Štatistický úrad SR, 3.12.2006, [cit. 2013-11-15]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

http://www.visnov.ocu.sk/