Čičava (hrad)
| Čičava | |
| Čičva | |
| zrúcanina hradu | |
 Hrad Čičava
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský |
| Región | Horný Zemplín (Zemplín) |
| Okres | Vranov nad Topľou |
| Obec | Sedliská |
| Pohorie | Beskydské predhorie |
| Nadmorská výška | 205 m n. m. |
| Súradnice | 48°54′52″S 21°44′19″V / 48,91456°S 21,73868°V |
| Vznik | 13. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | z miestnej časti Podčičva obce Sedliská po  turistickej značke
|
 Národná kultúrna pamiatka SR
| |
| ÚZPF[1] | |
| - číslo | 89/1 |
| - dátum zápisu | 23. 3. 1963 |
  Poloha hradu Čičava na Slovensku
| |
 Poloha hradu Čičava v Prešovskom kraji
| |
| Wikimedia Commons: Čičava Castle | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
| Rekonštrukcia a záchrana hradu prebieha od roku 2014, realizuje ju občianske združenie Pro futuro hradu Čičava | |
Čičava[2][3] alebo Čičva je zrúcanina hradu z 13. storočia stojaca na zalesnenom výbežku Beskydského predhoria v podcelku Mernícka pahorkatina, nad obcou Sedliská – miestna časť Podčičva. Nachádza sa južným smerom od vodnej nádrže Veľká Domaša v nadmorskej výške 205 m n. m.[4] Hrad poškodilo posledné Rákociho povstanie v roku 1711 a odvtedy je zrúcaninou.[5] Z hradného kopca sú ďaleké výhľady.
Hrad Čičava bol v roku 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.[6]
Od roku 2014 prebieha rekonštrukcia a záchrana hradu občianskym združením Pro futuro hradu Čičva, ktoré je členom záujmového združenia Zachráňme hrady. Hradný areál je voľne prístupný pre návštevníkov.
Historické názvy[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1270 sa prvýkrát spomína územie, kde dnes hrad stojí, ako Chichywa, vrámci donácie uhorského kráľa Štefana V. šľachticovi Reynoldovi, za verné služby a zásluhy preukázané na výpravách kráľovského vojska. Neskôr v roku 1316 je už prvýkrát spomínaný aj samotný hrad ako castrum Chychowa, Chychua. Jedná sa o listinu, ktorou magister Peter, pravdepodobne Reynoldov vnuk, odmenil Mikuláša Peresa, kastelána na hrade Čičava, majetkom Tuzsér za úspešnú obranu hradu. Podľa všetkého išlo o odrazenie útoku Petra, syna Petra Peteňa, zemplínskeho účastníka povstania proti kráľovi, pri ktorom kastelán Mikuláš stratil ľavú ruku a jeho brat Štefan i traja ďalší členovia hradnej posádky prišli o život.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Hrad bol pravdepodobne postavený v rokoch 1309 – 1316 a stal sa strážnou pevnôstkou pri priesmyku „Poľská brána“ (Porta Polonica). Bol strediskom rozsiahleho panstva, ku ktorému patrilo viac než 60 obcí.
V roku 1527 bol župným zhromaždiskom a sídlom archívu Zemplínskej stolice. V tom istom roku ho Ján Zápoľský dobyl a podpálil. Pri požiari zhorel i archív Zemplínskej stolice. Hrad však znovu opravili a zrenovovali.
V roku 1575 sa v neďalekom Vranove nad Topľou konala svadba Františka Nádašdyho s Alžbetou Bátoriovou. Súčasťou nevestinho vena bol aj hrad Čičava. V roku 1610 ho do vena dostala Alžbetina dcéra Katarína, ktorá sa vydala za Juraja Drugeta z Humenného. Týmto sa dostal hrad do rúk Drugetovcov, ktorí sa zaslúžili o jeho najväčší rozmach.[7]
V roku 1684 ho dobyli Tököliho vojská. V roku 1704 sa ho zmocnili vojská Františka II. Rákociho. Poškodené časti opravili a hrad zabezpečili. V rukách rákociovských povstalcov bol až do roku 1711, kedy sa rákociovský veliteľ gróf František Barkóci pridal na stranu cisárskych vojsk a vydal im hrad, ktorý dal cisársky generál Lauckena zbúrať.[8]
Súčasný stav[upraviť | upraviť zdroj]
V súčasnosti je hrad od roku 2014 v rekonštrukcii, badateľné sú pokroky rekonštrukčných prác, ktoré robí občianske združenie Pro futuro hradu Čičva. Okolie hradu je vyčistené od náletových drevín a stromov a sprístupnené pre návštevníkov.
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Na hrad je možné dostať sa pešo z mesta Vranov nad Topľou po 
modrej turistickej značke, ktorá začína pri železničnej a autobusovej stanici v meste a dovedie turistov k rázcestiu Dubina, odkiaľ sa pokračuje po zelenej turistickej značke na hrad. Možný je výstup aj z obce Benkovce po zelenej turistickej značke.
Najľahší je výstup z miestnej časti Podčičva obce Sedliská po zelenej turistickej značke.
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Značkované trasy[upraviť | upraviť zdroj]
- po
značke z miestnej časti Podčičva obce Sedliská, trvanie: ↑ 0:20 h, ↓ 0:20 h - po značke z obce Benkovce, trvanie: ↑ 1:50 h, ↓ 1:45 h
- po
značke z mesta Vranov nad Topľou cez rázcestie Dubina, odtiaľ po značke na hrad, trvanie: ↑ 3:05 h, ↓ 3:05 h
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
Hrad Čičava
Hrad Čičava (apríl 2017)
Hrad Čičava (apríl 2017)
Hrad Čičava (apríl 2017)
Hrad Čičava (apríl 2017)
Hrad Čičava (apríl 2017)
Hrad Čičava (apríl 2017)
Hrad Čičava (apríl 2017)
Hrad Čičava (apríl 2017)
Hrad Čičava (apríl 2017)
Hrad Čičava (marec 2015)
Hrad Čičava (marec 2015)
Hrady v okolí[upraviť | upraviť zdroj]
Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2016-04-27]. Dostupné online.
- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-08-31]. Dostupné online.
- ↑ MAGDOŠKO, Drahoslav. ČIČAVA. In: DVOŘÁKOVÁ, Daniela, a kol. Stredoveké hrady na Slovensku : život, kultúra, spoločnosť. 1. vyd. Bratislava : Veda; Historický ústav SAV, 2017. 511 s. ISBN 978-80-224-1608-5. S. 280-282.
- ↑ Turistická mapa 116 Slanské vrchy – Veľká Domaša 1 : 50 000. 3. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-566-1.
- ↑ KOLLÁR, Daniel; NEŠPOR, Jaroslav. Hrady – najkrajšie zrúcaniny. 1. vyd. Bratislava : DAJAMA, 2007. (Kultúrne Krásy Slovenska.) ISBN 978-80-89226-41-2.
- ↑ Register nehnuteľných NKP [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky, [cit. 2016-04-26]. Dostupné online.
- ↑ ĎURIČ, Igor. Hrady Slovenska : Čičava [online]. 29.10.2004, [cit. 2014-07-14]. Dostupné online.
- ↑ Čičava (Pamiatky na Slovensku)
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- ČIČAVA. In: PLAČEK, Miroslav; BÓNA, Martin. Encyklopédia slovenských hradov. Preklad Daniela Marsinová. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2007. 391 s. ISBN 978-80-8085-287-0. S. 98 – 100.
- ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 108 – 109.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čičava (hrad)
Commons ponúka multimediálne súbory na tému