František Nádašdy
Toto je článok o Františkovi I. O Františkovi II. pozri František II. Nádašdy.| František I. Nádašdy | |
| uhorský šľachtic | |
 | |
| Narodenie | 6. október 1555 Sárvár, Habsburská monarchia |
|---|---|
| Úmrtie | 4. január 1604 (48 rokov) Sárvár, Habsburská monarchia |
| Odkazy | |
| Commons |  František Nádašdy |
František I. Nádašdy (* 6. október 1555, Šárvár – † 4. január 1604 Sárvár) bol uhorský šľachtic, významný bojovník proti Osmanom, manžel Alžbety Bátoriovej.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Bol synom významného uhorského veľmoža Tomáša I. Nádašdyho. Bol hlavným županom v stoliciach Šopron, Vaš a Fogaraš a magistrom kráľovských koniarní, tiež kráľovským vojenským radcom. Bol aktívny počas celej 15-ročnej vojny s Osmanmi. Za svoju statočnosť vo vojne proti Turkom sa stal v roku 1578 hlavným veliteľom uhorských vojsk. V bojoch sa preukazoval veľkou statočnosťou a odvahou. Voči Turkom konal pomerne kruto. Po boji prikazoval hromadné popravy zajatcov. Jeho oddiel bol známy tým, že do útoku vyrážal s uťatými hlavami Turkov. V osmanskom vojsku vyvolával veľký rešpekt a bol známy ako Čierny Beg. V hodnosti hlavného veliteľa Zadunajských vojsk sa v roku 1602 zúčastnil bitky o Budín a Pešť proti Osmanskej ríši. Jeho vojská dobyli Pešť a úspešne odrazili predvoj Osmanov pri ich útoku na Budín.
Nádašdy bol verným stúpencom Habsburgovcov. Bol vychovávaný na kráľovskom dvore od svojich 12-tich rokov spolu s deťmi cisára Maximiliána II. Habsburského.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Zanechal po sebe Pojednanie o vojenskej taktike na základe svojich skúseností z protitureckých vojen obsahujúce kritiku vedenia cisárskych vojsk v poli. Na svojom vodnom hrade Sárvár podporoval rozvoj umení, udržiaval a rozvíjal tlač kníh. Hrad bol centrom, kde sa zdržiavali viacerí protestantskí uhorskí humanisti a učitelia, napr. Štefan Magyari - kňaz a spisovateľ, Ján Silvester - autor maďarsko-latinskej gramatiky.
Osobný život
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1575 bol manželom Alžbety Bátoriovej, známej Čachtickej panej. Mal s ňou 5 detí, z ktorých dve zomreli v ranom veku. Maďarské pramene uvádzajú 6 potomkov: Andrej, Anna, Katarína, Pavol, Uršuľa, Mikuláš. Sobášom s Alžbetou Báthoryovou sa Nádašdy stal jedným z najbohatších mužov v monarchii. Nádašdyovci boli stúpencami reformácie kresťanskej cirkvi.
Hrady a kaštiele v majetku F. Nádašdyho po r. 1575
[upraviť | upraviť zdroj]
Šárvár, Kápuvár, Velike, Čepreg, Egervár, Šoproň, Kerestúr (Deutschkreutz), Kysek, Léka (Lockenhaus), Nádasd, Zemplínska Teplica, Čachtice (hrad Čachtice, blízky kaštieľ Částkovce), Vranov, Ečed, Făgăras (vodný hrad na území dnešného Rumunska), Nyírbátor, Piešťany (kaštieľ), Bratislava (palác), Viedeň (palác), Buják, Füzér, Čókakó, Čičava
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Genealogický strom grófa Ferenc Nádasdy de Nádasd et Fogarasfold
- Erb rodu Nádasdy Archivované 2013-12-20 na Wayback Machine
- Wikisource - podrobný životopis (po nemecky)
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Pavel Dvořák a Karol Kállay: Krvavá grófka Alžbeta Bátoryová. Fakty a výmysly. ISBN 80-85501-07-4