Dvorianky
| Dvorianky | |
| maď. Szécsudvar | |
| obec | |
 Kinčeš, časť obce Dvorianky nachádzajúca sa jej západnom okraji
| |
| Pôvod názvu: 1245 – Techna | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Trebišov |
| Región | Zemplín |
| Časti | Kinčeš, Barkociho majer |
| Rieka | Manov kanál |
| Nadmorská výška | 111 m n. m. |
| Súradnice | 48°43′57″S 21°42′27″V / 48,7324°S 21,7074°V |
| Rozloha | 6,18 km² (618 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 638 (31. 12. 2017) [2] |
| Hustota | 103,24 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1245 |
| Starosta | Andrej Marcin[3] (SMER-SD) |
| PSČ | 076 62 (pošta Parchovany) |
| ŠÚJ | 528340 |
| EČV | TV |
| Tel. predvoľba | +421-56 |
| Adresa obecného úradu |
Lipová 79/1, 076 62 Dvorianky |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 056 / 679 71 20 |
| Fax | 056 / 679 71 20 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Poloha obce v rámci Košického kraja
| |
| Wikimedia Commons: Dvorianky | |
| Webová stránka: www.zemplin.eu/dvorianky | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Demonym: Dvoriančan, Dvoriančanka[4]  Slovenský portál
| |
Dvorianky (v minulosti Te(c)hna, Dvorianka, maď. Szécsudvar)[5] sú obec na Dolnom Zemplíne, súčasť okresu Trebišov, Košického kraja, Slovenskej republiky.
Obsah
Geografia[upraviť | upraviť zdroj]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Dvorianky ležia na Východnom Slovensku, v blízkosti hraníc s Maďarskom (19 km), Ukrajinou (41 km) a Poľskom (63 km). Od hlavného mesta Bratislavy je vzdialené asi 340 km.[6][7]
Obcou prechádza cesta I. triedy 79 severojužného smeru (Vranov nad Topľou – Trebišov). Súčasťou Dvorianok je miestna časť Kinčeš(katastrálne územie Parchovany), ktorá ale v súčasnosti nie je trvale osídlená. V minulosti sa tu nachádzal majer, neskôr plemenársky podnik s dvoma bytovými domami pre jeho zamestnancov. Dnes je areál sídlom poľnohospodárskej firmy AGRO-S, s. r. o.[8]
Katastrálne územie obce susedí na západe s katastrom mesta Sečovce (mestská časť Albinov), na juhu s katastrom obce Hriadky, na juhu tvorí hranicu s katastrami obcí Tušice a Tušická Nová Ves, na severozápade susedí s katastrálnym územím Višňova a na severe s katastrom obce Parchovany.
Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]
Dvorianky sa nachádzajú v miernom podnebnom pásme kontinentálneho rázu, ktoré je charakteristické výraznou amplitúdou medzi letnými a zimnými teplotami, a striedajúcimi sa 4 ročnými obdobiami. V rámci slovenskej klimatickej klasifikácie mesto spadá do teplej klimatickej oblasti, podoblasti mierne suchej a klimatického okrsku s chladnou zimou.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Archeologické prieskumy odhalili stopy slovanského osídlenia z 7. storočia, čo sú najstaršie doklady o prítomnosti Slovanov v okolí Sečoviec.[9] Prvá písomná zmienka o obci pochádza z listiny uhorského kráľa Belo IV. z roku 1245. Panovník dokumentom potvrdzuje, že šľachtic Ján z Trebišova predal majetky dedín Albun (Albinov) a Techna (Dvorianky) šľachticovi Petrovi, synovi Petra.
Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]
V obci Dvorianky sa nachádza Gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky, postavený v roku 1937 v historizujúcom slohu. Predtým tu bol asi 300 ročný starý murovaný chrám, ktorý pre jeho narušenú statiku museli zbúrať. Viac ako polovica obyvateľov sa hlási ku gréckokatolíkom, potom sú to rímskokatolíci, pravoslávni, reformovaní a iní.
Symboly obce[upraviť | upraviť zdroj]
Podľa Heraldického registra [10] má obec tieto symboly prijaté 9. marca 1998. Na erbe je motív podľa odtlačku pečatidiel z rokov 1600 a 1786. Heraldický register uvádza, že sa v erbe obce nachádza: „v zelenom štíte na modrej zvlnenej, striebrom sčerenej vodnej hladine plávajúca strieborná labuť v zlatej zbroji.“
Vlajka má podobu štyroch pozdĺžnych pruhov zeleného, žltého, bieleho, modrého v pomere 3:1:1:3. Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi, t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny jej listu.
Pečať obce Dvorianky tvorí erb s kruhopisom: „OBEC DVORIANKY“. Pečať obce sa používa na dôležitých úradných dokumentoch a listinách oznamov obecného úradu.
Demografia[upraviť | upraviť zdroj]
Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]
- Výstava psov na miestnom futbalovom ihrisku
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2017 [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-03-27. Dostupné online.
- ↑ Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
- ↑ JÚĽŠ. Dvoriančan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
- ↑ MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky : Vývin v rokoch 1773 – 1997. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1998. 600 s. ISBN S80-224-0530-2 Chybné ISBN.
- ↑ Turistický atlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2004. ISBN 80-8042-402-0. Kapitola Mapová časť, s. 67.
- ↑ BUDAY, Rudolf; CITORÍKOVÁ, Ľudmila; ŠÍŘ, Zdeňek, et al. Slanské vrchy - Dargov. Spracovanie značkárskeho, turisticko-vlastivedného obsahu a textov Zdeněk Šíř, Viktor Muššák, Čeněk Čermák; Spracovanie ochrany prírody Jozef Kramárik. 1. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 1996. 2 s. (Edícia letných turistických máp 1:50 000; zv. 117.) Mapový list 58 x 102 cm. ISBN 80-8042-018-1.
- ↑ AGRO-S spol. s r.o. [online]. Azet.sk. Dostupné online.
- ↑ MAGYAR, Július; GAČKOVÁ, Lýdia; KÓNYA, Peter, Ferdinand Uličný, Miloslava Bodnárová, Juraj Žadanský, Ján Ordoš, Ladislav Bartko Sečovce. Ed. Ján Ordoš; Fotografická príloha Vladimír Vološín; anglické resumé Ľubomír Oboril; recenzia Michal Otčenáš, Darina Vasiľová; sadzba a grafická úprava textovej časti Anna Mačová. 1. vyd. Sečovce : L.I.M. Sk, 1998. 199 s. ISBN 80-968043-8-3. Kapitola Pôvod Sečoviec, s. 35. (po slovensky, resumé po slovensky a po anglicky)
- ↑ Heraldický register SR I. – str. 70–71
- ↑ a b HANUŠIN, Ján. Vodné družstvo na Ondave : Storočnica vodohospodárskej činnosti. Ilustrácie Martin Turnský. 1. vyd. Bratislava : Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, 1949. číslo povolenia PIO-12.396/1949-II./1. 19. V. 1949. Kapitola Úvod, s. 26.
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
