Trenčianska elektrická železnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice
Trež
Základné informácie
Číslo trate122
PrevádzkovateľŽSR
Dĺžka5,427 km
Parametre trate
Rozchod760 mm
Počet koľají1 (2 Trenčianske Teplice)
Traťová trieda2
Napájacia sústava600 V jednosmerná
Max. rýchlosť30 km/h
Priebeh trate
Unknown route-map component "vCONTg-"
trať do Žiliny
Unknown route-map component "vBHF-uKBHFa"
0,000 Trenčianska Teplá
Unknown route-map component "umvSTRgr"
trať do Bratislavy
Urban stop on track
0,530 Trenčianska Teplá obec
Urban stop on track
1,592 Trenčianska Teplá zastávka
Urban stop on track
3,060 Kaňová
Urban stop on track
4,283 Trenčianske Teplice sídlisko
Urban stop on track
4,837 Trenčianske Teplice zastávka
Urban End station
5,427 Trenčianske Teplice
Vozidlo TREŽ
Voz prechádzajúci cez križovatku v Trenčianskej Teplej

Trenčianska elektrická železnica (TREŽ) je názov úzkorozchodnej trate železničnej dopravy medzi obcou Trenčianska Teplá a mestom Trenčianske Teplice s prvkami električkovej dopravy. Je dlhá približne 5,5 km a tvorí ju jeden medzistaničný oddiel, pričom jediná výhybňa s názvom Kaňová bola v 2. polovici 90. rokov zrušená.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Do prevádzky bola trať uvedená 27. júna 1909 po menej ako roku výstavby. Stala sa spojnicou hlavnej železničnej trate z Bratislavy do Košíc (5. koridoru TEN-T) a kúpeľného mesta Trenčianske Teplice. Prestup zo štandardných vlakov Železničnej spoločnosti Slovensko je v Trenčianskej Teplej . Systém bol postavený ako úzkorozchodný, rozchod koľají je 760 mm a elektrifikovaný. Napájacie napätie bolo pri sprevádzkovaní 750 V, v roku 1942 bolo zvýšené na 950 V a v roku 1984 znížené na 600 V. Trať spočiatku vlastnila spoločnosť Miestna úzkorozchodná elektrická železnica Trenčianska Teplá – Trenčianske Teplice (maď. Hólak – Trencsénteplitzi Villamos Vasút), ktorá však nemala prostriedky na zakúpenie vozňov. Preto prevádzku zaisťovali štátne železnice na účet vlastníka, najprv uhorské a potom česko-slovenské.

V 80. rokoch bol jeden z úsekov pri Trenčianskych Tepliciach preložený, vzhľadom na výstavbu sídliska. V roku 2000 došlo k menšej modernizácii celej trate, avšak v ďalších rokoch začiatku 21. storočia celému systému hrozil zánik, ktorý je zatiaľ oddialený. V súčasnosti zabezpečujú prevádzku trate ŽSR a dopravu na tejto trati nezisková organizácia TREŽ, n.o.

Zvláštnosťou tejto trate je, že sa dodnes zachovali napríklad aj drevené stožiare trakčného vedenia, vymenené za betónové len na jej časti.

Je najstaršie trakčné vedenie v strednej a východnej Európe.[1]

Budúcnosť železničky[upraviť | upraviť zdroj]

Zlá nadväznosť na vlakové spojenie v Trenčianskej Teplej a množstvo autobusov jazdiacich popri trati malo za následok už niekoľkoročné úvahy o jej zrušení pre neefektívnosť. Dňa 10. decembra 2011 bola pravidelná osobná doprava vlakmi ZSSK na trati prerušená a následne ju prevzala a od 1.januára 2012 do 8.marca 2013 opätovne oživili dobrovoľníci pod licenciou spoločnosti, prevádzkujúcu Čiernohronskú železnicu v Čiernom Balogu.

8.marca 2013 založila obec Trenčianska Teplá neziskovú organizáciu Trenčianska elektrická železnica, n.o / TREŽ, n.o., ktorá začala už samostatne fungovať a v lete 2015 získala licenciu na prevádzkovanie dopravy na dráhe a tiež povolenie na prevádzkovanie dráhy, depo TREŽ.

Trať Trenčianska Teplá - Trenčianske Teplice zostala v správe ŽSR a na základe zmlúv o styku dráh a prístupe k infraštruktúre s TREŽ, n.o ako dopravca 9064. Do leta 2015 bola na trati prevádzkovaná nepravidelná doprava, nostalgické jazdy cca 1 krát mesačne.

Získaním licencie v lete 2015 a s finančnou podporou Trenčianskeho samosprávneho kraja spustila TREŽ, n.o. okrem nostalgických celoročných jázd aj pravidelnú letnú víkendovú prevádzku železničky, s nádveznosťou na vlakové a autobusové spojenie a túto prevádzku postupne predlžuje.

Spoje Trenčianskej elektrickej železnice si môžete nájsť aj vo vyhľadávačoch spojenia, cestovnom poriadku ŽSR a na stránkach neziskovej organizácie TREŽ, n.o. či už na FB, alebo na stránke http://www.trez.sk/index.php

TREŽ, n.o. buduje v budove depa TREŽ v Trenčianskej Teplej dopravnú expozíciu nielen zameranú na železničnú dopravu, ale aj na cestnú dopravu a je počas podujatí prístupné verejnosti.

Park vozidiel[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti tvoria park vozidiel tri elektrické motorové vozne radu 411.9 (bývalé EMU 46.1). Všetky vozne boli vyrobené v rokoch 1951 a 1952, avšak v 80. rokoch prešli rekonštrukciou, pri ktorej došlo k výrazným úpravám.

TREŽ, n.o. získala podnikovú lokomotívu zo ZVS v Dubnici nad Váhom /pre potreby podniku upravenú z výroby/ lokomotívu DH 100. Ostatné lokomotívy tohto typu jazdia na OLŽ.

Zároveň má TREŽ, n.o. vo vlastníctve dva autobusy a to Karosu B 732 pochádzajúcu z DPMŽ a Karosu LC 937 /GT 11/ zo série vyrobených 16 ks. Tieto vozidlá využíva TREŽ, n.o. ako náhradnú dopravu v prípade mimoriadnych udalostí, ako výpomoc na zvládnutie náporu návštevníkov pri podujatiach a na návoz a odvoz skupín pre návštevu železničky. /jazdy na objednávku/

Riadiace vozne 911 901 a 911 902 boli odpredané ZSSK na OLŽ a ČHŽ a na TREŽ v súčasnosti veľmi chýbajú.

Po viac ako 100 rokoch bola necitlivo z TREŽ "odstránená" drevená plošina pre opravy trakčného vedenia a aj motorová lokomotíva BNE 50. O množstve historickej opravárenskej techniky, náradia a dielov z pôvodných vozidiel na TREŽ nehovoriac. Boli by to v súčasnosti skvelé exponáty v depe TREŽ.

Depá[upraviť | upraviť zdroj]

Jediné depo na trati je v Trenčianskej Teplej.

TREŽ, n.o. buduje v budove depa TREŽ v Trenčianskej Teplej dopravnú expozíciu nielen zameranú na železničnú dopravu, ale aj na cestnú dopravu a je počas podujatí prístupné verejnosti.

Stanice a zastávky na trati[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Prevádzková správa zariadení elektrotechniky a energetiky za rok 2010. InfoElektro ŽSR, 2011, čís. 12, s. 3. Dostupné online [cit. 2016-01-25].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°55′23″S 18°08′28″V / 48,922989°S 18,141174°V / 48.922989; 18.141174

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]