Preskočiť na obsah

Oravská lesná železnica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Oravská lesná železnica
Dieselová lokomotíva DH 100/3 s otvorenými vyhliadkovými vozňami
Dieselová lokomotíva DH 100/3 s otvorenými vyhliadkovými vozňami
Základné informácie
Číslo trate901[1]
PrevádzkovateľOravské múzeum
Dĺžka3,5 km
Otvorenie27. júla 1918
(106 rokov a 117 dní)
Parametre trate
Rozchod760 mm
Počet koľají1
Min. radius50 metrov
Max. sklon50 promile
Max. rýchlosť20 km/h
Priebeh trate
Unknown route-map component "exCONTg@G"
smer Kubátkovia
Unknown route-map component "exABHFr+r"
2.9
31.8
st. Chmúra
Unknown route-map component "exAENDEl+l"
3.4
30.1
2. úvrať
Unknown route-map component "exAENDEr+r"
3. úvrať
Unknown route-map component "exAENDEl+l"
4. úvrať
Unknown route-map component "exGIPl"
Unknown route-map component "ABHFl+l"
7.700
25.8
st. Beskyd
Small arched bridge over water
10,000
priepust
Level crossing
10.450
priecestie
Small bridge over water
10,500
Juríkov potok
Level crossing
10.550
priecestie
Unknown route-map component "SPLa"
Unknown route-map component "BHFSPLe"
11.0[2]
23.2
st. Tanečník
Unknown route-map component "exCONTf@F"
smer Lokca

Oravská lesná železnica (skr. OLŽ) je v súčasnosti turistická železnica medzi stanicami Tanečník a sedlo Beskyd na Orave. Stanica Sedlo Beskyd bola poslednou piatou úvraťou úvraťového úseku spájajúceho historickú zaniknutú OLŽ s Kysuckou lesnou železnicou (skratka KLŽ). OLŽ a KLŽ spojením vytvorili Kysucko-oravskú lesnú železnicu (skratka KOLŽ). Historická OLŽ viedla z Lokce do Erdútky a slúžila na zvážanie dreva.

Pôvodná trať na zvážanie dreva bola uvedená do prevádzky 27. júla 1918 na trati Oravská Lesná cez Zákamenné do Lokce, ale nebola napojená na verejnú železničnú sieť.[3] Z toho dôvodu sa v roku 1926 dobudoval spojovací úsek ku kysuckej železnici. Vzniknutá KOLŽ bola v prevádzke do roku 1967. Spojovací úsek je výnimočný tým, že stavitelia prekonali veľké výškové prevýšenie z Oravy na Kysuce pomocou piatich úvratí.

Rekonštrukcia

[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka aktivite pamiatkového úradu a občanov nedošlo k demontovaniu spojovacieho úseku od stanice Chmúra po stanicu Tanečník. Vďaka tomu v rokoch 2005 – 2007 bola oravská časť železnice zrekonštruovaná podľa projektu Oravského múzea s príspevkom z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.[3] Turistická prevádzka bola spustená 31. mája 2008.[4]

Prevádzkovateľ

[upraviť | upraviť zdroj]

Prevádzkovateľom železnice je Oravské múzeum Pavla Országha Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, ktorého zriaďovateľom je Žilinský samosprávny kraj.

  • Parná lokomotíva ČKD D760/90 1441/1928 („Gontkulák“)
  • Dieselové lokomotívy DH 100/1, DH 100/3 a DH 100/4
  • Motorová drezina V 760 001
  • Osobné vozne, nákladné vozne, špeciálne vozidlá

Prevádzka

[upraviť | upraviť zdroj]

Železnica je v prevádzke celoročne mimo apríla (len Veľká noc), novembra a decembra (len Mikulášske a Silvestrovské jazdy). Východiskovou stanicou pre všetky vlaky je údolná stanica Tanečník. Vlaky jazdia podľa cestovného poriadku a ich odchody z Tanečníka sú:

9:30 h * 11:00 h 13:00 h 14:30 h 15:45 h 17:00 h **
  • * vlak o 9:30 h jazdí počas letnej sezóny (1. máj – 31. október)
  • ** vlak o 17:00 h jazdí cez víkendy a štátne sviatky počas letnej sezóny (1. máj – 31. október)
  • celá prehliadka trvá približne hodinu, jazda na stanicu Beskyd 15 – 20 minút. Tam si vlak urobí prestávku približne 20 min. počas ktorej môžete vystúpiť na vyhliadkovú vežu nad stanicou alebo si pozrieť goralskú drevenicu s múzeom. Vlak potom odchádza naspäť.
  • V letnej sezóne je železnica otvorená každý deň, na jar a na jeseň prebieha v niektoré dni údržba železničnej trate a počas niektorých zimných dní aj údržba vozidiel. Mimo letnej sezóny preto sledujte otváracie hodiny na stránke múzea

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. https://www.rail.sk/arp/slovakia/history/histzsr.htm
  2. OLŽ 960 : Tanečník - Sedlo Beskyd [online]. Trnava: VLAKY.NET, [cit. 2018-06-20]. Dostupné online.
  3. a b Stručná história Oravskej lesnej železnice [online]. Dolný Kubín: Oravské múzeum, [cit. 2018-07-12]. Dostupné online.
  4. LEHOTSKÝ, Ľubomír. Oravská lesná železnica po rokoch ožila [online]. Trnava: VLAKY.NET, 2008-06-09, [cit. 2018-06-20]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • ČERŇAN, Igor. Obnova spojenia. In: Železničné technické pamiatky na Slovensku a ich využitie : zborník prednášok. Žilina : Dom techniky ZSVTS, 1993. 158 s. ISBN 80-231-0276-1. S. 118 – 121.
  • ŽILINČÍK, Ivan. Kysucko-oravská lesná železnica. Praha : Nakladatelství dopravy a turistiky, 1996. 79 s. ISBN 978-80-85884-33-3.
  • ŽILINČÍK, Ivan. Klapot kolies v údoliach Bystrice a Bielej Oravy. 1. vyd. Čadca : Kysucké múzeum, 2006. 72 s. ISBN 978-80-969445-2-1.
  • ŠLECHTA, Svatopluk. Ľudia okolo železničky. [Praha] : Svatopluk Šlechta, 2012. 129 s. ISBN 978-80-260-2135-3.
  • JAGNEŠÁKOVÁ, Mária, a kol. Oravská lesná železnica. Dolný Kubín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava, 2014. 184 s. ISBN 978-80-89564-06-4.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 49°23′07″S 19°09′41″V / 49,3854°S 19,1614°V / 49.3854; 19.1614