Tanec
Tanec sú opakované aj nepravidelné rytmické pohyby, konané jednou alebo viacerými osobami za sprievodu hudby, prípadne i spevu.
Prínos tanca[upraviť | upraviť zdroj]
- Tanec rozvíja koordináciu pohybov, kontrolu tela a estetické cítenie
- Povzbudzuje dobré držanie tela v každom veku
- Spája športovanie s estetickou a spoločenskou stránkou pohybu
- Je umeleckým, emocionálnym alebo erotickým vyjadrením myšlienok
- Posiľňuje telo a poskytuje radosť zo života
- Cibrí spoločenské správanie
- Možnosť zoznámiť sa s osobou opačného pohlavia
Delenia[upraviť | upraviť zdroj]
- Základné delenie
- náboženský tanec
- ľudový tanec (svetský)
- spoločenský tanec
- nesúťažný
- súťažný spoločenský tanec
- štandardný tanec
- latinskoamerický tanec
- akrobatický rock'n'roll
- scénický tanec
- krasokorčuľovanie
- moderná gymnastika
- synchronizované plávanie
- Podľa počtu tanečníkov
- párový tanec
- najmä spoločenský tanec
- sólový tanec
- skupinový tanec
- Podľa obdobia
- Podľa oblasti pôvodu (tieto tance často ešte majú svoj pôvodný (rituálny) význam a jednotlivé pohyby vyjadrujú určitý význam)
- africký tanec
- indiánsky tanec
- Tance austrálskych domorodcov
- juhoamerický tanec (= latinskoamerický tanec [okrem jive] + merengue + salsa atď.)
- orientálny tanec
- írsky tanec
- ...
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Vznik tanca sa kladie do obdobia rodovej spoločnosti, kde umocňoval rituálne obrady. Túto funkciu zastával až do staroveku, kedy k tejto funkcii pribudla ešte funkcia umelecká. V tomto období neexistoval tanec v pároch, ale len sólový tanec (umenie) alebo skupinový tanec (rituálny). Tanec zaujímal významné miesto v kultúrach Indie, Číny, Japonska, Egypta, Mezopotámie, Palestíny a podobne a vrcholné formy dosiahol v Grécku, odkiaľ je známych až asi 200 druhov tancov.
Svetský tanec vznikol v 6. storočí po Kr. V 11. a 12. storočí vznikli spoločenské (párové) tance vládnucich vrstiev, najmä rytierske tance, ktoré boli ovplyvnené ľudovými tancami jednotlivých národov. V 16. a 17. storočí určoval formu a štýl tanca francúzsky kráľovský dvor. V neskorom stredoveku a až do 17. storočia bolo obľúbené spájanie dvoch tancov do páru (tzv. urpaar). Urpaar sa v 17. storočí stal jadrom tanečných suít. Suita sa stala základom všetkých cyklických foriem. Na prelome 19. a 20. storočia došlo k úpadku tanca, oživenie priniesol až prílev amerických tancov po druhej svetovej vojne, najmä silný vplyv džezovej hudby (rumba, beguin, samba, boogie-woogie, rock 'n' roll, bossa nowa, čača, letkis, shake...). V 20. storočí vznikol rad súťaží, ktoré sa delia podľa druhu tanca (pozri súťažný spoločenský tanec).
Na Ukrajine sa v 19. a 20. storočí pestovala najmä štvorylka, polka, mazúrka, valčík a polonéza a twist. Po roku 1918 najmä tango, po druhej svetovej vojne je výber tancov v súlade so svetovými trendmi.
