Tatranské elektrické železnice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Štrbské pleso - Poprad-Tatry, Starý Smokovec - Tatranská Lomnica, Štrbské pleso - Štrba
Elektrická jednotka 425.95 v stanici Poprad-Tatry
Elektrická jednotka 425.95 v stanici Poprad-Tatry
Základné informácie
Číslo trate 183, 184, 182
Prevádzkovateľ ŽSR
Parametre trate
Ozubnica na trati trať 182: systém Strub, trate 183 a 184: nie je
Rozchod 1000 mm
Napájacia sústava 1,5 kV DC
Max. rýchlosť 60 km/h
Priebeh trate
Straight track
trať do Košíc
Non-passenger head station Straight track
Depo v Štrbe
Right side of cross-platform interchange Left side of cross-platform interchange
0,000 Štrba
Straight track Track turning left
trať do Žiliny
Straight track
trať 182
Unknown route-map component "SKRZ-G2o"
Cesta I/18
Stop on track
1,353 Tatranský Lieskovec
Unknown route-map component "SKRZ-G2o"
Cesta II/538
Unknown route-map component "SKRZ-G2o"
Cesta II/538
Unknown route-map component "SKRZ-G2u"
Cesta II/538
Straight track
trať 182
Station on track
4,609/0,000 Štrbské Pleso
Straight track
trať 183
Unknown route-map component "hSKRZ-G2oa"
Szentiványho
Unknown route-map component "hSKRZ-G2oe"
Szentiványho
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Stop on track
1,690 Popradské Pleso
Bridge over water
Poprad
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Cesta II/537
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Cesta II/537
Station on track
6,816 Vyšné Hágy
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Vyšné Hágy
Unknown route-map component "SKRZ-G1uh"
Cesta II/537
Stop on track
9,344 Nová Polianka
Stop on track
10,733 Danielov Dom
Unknown route-map component "hSKRZ-G2oa"
Cesta II/537
Unknown route-map component "hSKRZ-G2oe"
Cesta II/537
Station on track
12,324 Tatranská Polianka
Stop on track
13,875 Tatranské Zruby
Stop on track
14,969 Sibír
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Nový Smokovec
Stop on track
15,459 Nový Smokovec
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Nový Smokovec
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Nový Smokovec
Straight track Unknown route-map component "gSTRrg"
Lanovka na Hrebienok
Station on track Unknown route-map component "gKBHFe"
16,022 Starý Smokovec
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Cesta II/534
Junction to left Track turning from right
Track turning from left Track turning right Straight track
Straight track Stop on track
0,998 Pekná Vyhliadka
Straight track Station on track
1,636 Horný Smokovec
Straight track Stop on track
3,253 Tatranská Lesná
Straight track Stop on track
4,400 Stará Lesná
Straight track Track turning from right Straight track
trať do Studeného Potoka
Straight track Unknown route-map component "KBHF-Le" Unknown route-map component "KBHF-Re"
5,983 Tatranská Lomnica
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Dolný Smokovec
Stop on track
18,139 Dolný Smokovec
Station on track
19,068 Pod lesom
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Dolný Smokovec
Stop on track
20,790 Nová Lesná
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Station on track
24,019 Veľký Slavkov
Unknown route-map component "SKRZ-Ao"
Diaľnica D1
Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Fraňa Kráľa
Unknown route-map component "hSKRZ-G2oa"
Vagonárska
Unknown route-map component "WBRÜCKEe"
Velický Potok
Track turning left Track turning from right
Junction to left Track turning from right
Unknown route-map component "hSKRZ-G2oa" Unknown route-map component "SKRZ-G1BUE"
Richarda Bakessa
Non-passenger terminus from left Unknown route-map component "hKRZ" Track turning right
Vozovňa Poprad
Transverse track Unknown route-map component "hKRZ" Unknown route-map component "CPICa"
Right side end station of cross-platform interchange Unknown route-map component "CPICer"
29,011 Poprad-Tatry

Tatranské elektrické železnice tvoria jednokoľajné úzkorozchodné elektrifikované železničné trate Poprad-TatryStarý SmokovecŠtrbské Pleso (29,1 km, trať ŽSR 183) a Starý SmokovecTatranská Lomnica (5,9 km, trať ŽSR 184).

Prvá trať z Popradu do Starého Smokovca sa začala stavať v roku 1906 a roku 1907 bola dostavaná. Pre technické problémy bola otvorená až 17. decembra 1908. (Otvoril ju gróf Aehrenthal.) Nahradila tzv. tatranský trolejbus (omnibus), ktorý tam premával v rokoch 19041905.

Úsek železnice zo Starého Smokovca do Tatranskej Lomnice bol otvorený 16. decembra 1911 a posledný úsek, Starý SmokovecŠtrbské Pleso bol otvorený 13. augusta 1912.

Od roku 1949 bola v správe Československých štátnych dráh, čiže od roku 1992 v správe Železníc Slovenskej republiky, resp. jej dnešných právnych nástupcov. V rokoch 19651969 bola rekonštruovaná a od roku 1970 slúži výlučne na osobnú dopravu.

Jazdili tu elektrické jednotky (EMU) radu 420.95 vyrobené na začiatku 70. rokov 20. storočia. Od roku 2003 boli nahradené novými radu 425.95 s odlišným dizajnom, vyrobenými vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie.

Na túto sieť nadväzuje ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso a pozemná lanová dráha Starý Smokovec – Hrebienok, ktoré však nie sú súčasťou TEŽ.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vznik tatranskej železnice[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka výstavbe prvých železničných tratí na Slovensku v druhej polovici 19. storočia (Košicko-bohumínska železnica v roku 1871 a trať z Popradu do Kežmarku 25. júla 1892) začali byť Vysoké Tatry dostupnejšie a začala sa tu rozvíjať turistika. V roku 1896 bola sprevádzkovaná ozubnicová železnica Štrba – Štrbské Pleso. Spojenie zabezpečovali konské záprahy a omnibusy, v rokoch 19041906 dokonca trolejbusy. Tie sa však ukázali ako nevyhovujúce, a tak sa podnikatelia Matejka a Krieger rozhodli vybudovať železničnú trať, ktorá by spojila Poprad a Starý Smokovec. Rozchod koľají mal byť 1000 mm, trať mala byť elektrifikovaná a vlaky mali jazdiť pod napätím 550 V.

Trať sa začala stavať v roku 1906, vo februári 1908 bola v podstate dokončená. Ako oficiálny termín otvorenia bol stanovený 1. júl 1908. Ten sa však nakoniec ukázal ako veľmi nereálny, vzhľadom na to, že kráľovské ministerstvo obchodu ju odmietlo sprevádzkovať z dôvodu niektorých nevyhovujúcich technických parametrov. Nakoniec sa začalo jazdiť na trati Poprad-Tatry – Starý Smokovec s dĺžkou 13,6 km od 20. decembra 1908.

Rýchly rozvoj v poslednej etape života Uhorska[upraviť | upraviť zdroj]

O tri roky neskôr sa jazdilo aj na trati z Tatranskej Lomnice cez Starý Smokovec do Tatranskej Polianky, a to od 16. decembra 1911. Na poslednom, najnáročnejšom úseku na Štrbské Pleso sa začala premávka od 13. augusta 1912. V prevádzke boli okrem osobných aj nákladné vozne na prepravu uhlia, tehál, cementu a iného nákladu. Vďaka dobrým hospodárskym výsledkom sa uvažovalo aj o ďalších tratiach, napríklad Štrbské PlesoLiptovský Hrádok, tieto návrhy však ukončila prvá svetová vojna.

Na prelome desiatych a dvadsiatych rokov sa zmenil majiteľ, dovtedy spoločnost prevádzkujúcu železnicu vlastnila anglo-maďarská banka Aegisz so sídlom v Budapešti, následne prebehla reforma vedenia a jeho zjednodušenie. Vďaka snehovým pluhom sa mohlo jazdiť od prelomu rokov 1923 a 1924 aj v zime.

Od Česko-Slovenska cez socializmus až k nezávislému Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Až do roku 1928 používali hnacie vozidlá lýrové zberače, ktoré neskôr nahradili pantografické. V 30. rokoch sa objavili prvé vlaky vyrobené v ČSR.

V roku 1948 sa celá prevádzka znárodnila, ďalších vyše 40 rokov (1950 a 1992) bola v správe ČSD, od roku 1992 ju spravujú ŽSR.

V 50. rokoch sa postupne začali dodávať nové vozidlá M 49.0, tie sa však neosvedčili, a tak ich v 60. rokoch nahradili trojdielne súpravy nového radu EMU 89.0 (v súčasnosti označovaného ako 420.95). Išlo o vlaky česko-slovenskej výroby z ČKD, dodávané boli až do roku 1970. Pri ich vývoji sa použili niektoré skúsenosti z výroby električiek typu Tatra T2 a Tatra T3.

Medzi rokmi 1965 a 1969 prebehla k majstrovstvám sveta v lyžovaní rekonštrukcia, po roku 1970 už slúžila železnica výlučne osobnej doprave. O ďalších 15 rokov neskôr pribudli ešte dva rušne, vyrobené v sovietskej Kaluge. Posledné zmeny vo vozovom parku sa uskutočnili na prelome tisícročia, podľa tendra, ktorý v roku 1995 vyhralo konzorcium Stadler-Adtranz sú teraz vlaky EMU 420.95 z 60. rokov vymieňané za nové radu 425.95 vyrobené vo Vrútkach použitím švajčiarskej licencie. Dnes sú TEŽ napájané napätím 1500 V.

Vozový park[upraviť | upraviť zdroj]

Obrázok Typ Modifikácie a podtypy Počet vozidiel
Tatra T3R.P Stadler GTW 2/6 Stadler GTW 2/6 15

Vozový park tvoria aj historické a pracovné vozidlá:

  • Prívesný vozeň Ganz #12
  • Prívesný vozeň Ganz #16
  • Motorový vozeň vozeň Ganz #22, prezýva sa Kométa
  • Motorový vozeň Ringhoffer #7
  • Nákladný vozeň #35
  • Motorový vozeň Tatra M 49.0
  • Prívesný vozeň Tatra Calm/u
  • Dve jednotky Tatra - ČKD EMU 89.0

Mapa siete[upraviť | upraviť zdroj]

Tatranské elektrické železnice siet (interaktívna mapa)

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 49°07′06″S 20°08′59″V / 49.118312°S 20.149591°V / 49.118312; 20.149591