Horný Smokovec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°08′23″S 20°13′57″V / 49,139733°S 20,232567°V / 49.139733; 20.232567
Horný Smokovec
Tatranská osada
HornySmokovec10Slovakia12.JPG
Horný Smokovec
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Historický región Spišská župa
Nadmorská výška 950 m n. m.
Súradnice 49°08′23″S 20°13′57″V / 49,139733°S 20,232567°V / 49.139733; 20.232567
Obyvateľstvo 127 (2017)
Založenie osady Druhá polovica 19. storočia
Primátor Ing. Ján Mokoš (NEKA)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 062 01
Tel. predvoľba +421-52
EČV PP
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Horný Smokovec
Webová stránka: www.vysoketatry.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Horný Smokovec (nem. Oberschmecks, maď. Felsőtátrafüred) je tatranská osada, situovaná východne od križovatky Cesty slobody s cestou od Popradu, smerom na Tatranskú Lomnicu. V osade sú rekreačné penzióny, liečebne a škola. Sídlo tu má riaditeľstvo Horskej záchrannej služby.

Názov osady[upraviť | upraviť zdroj]

Keď v druhej polovici 19. storočia na východ od osady Starý Smokovec postavili drevenú rozhľadňu, ku ktorej viedol obľúbený chodník, miesto nazvali Peknou vyhliadkou. Od roku 1926 vyrástlo na Peknej vyhliadke niekoľko rodinných penziónov. Toto zoskupenie budov v roku 1930 úradne vyhlásili za novú tatranskú osadu a pomenovali Horný Smokovec. [1]

História[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1926, potom, ako tu postavili rozhľadňu, tu vyrástlo niekoľko rodinných penziónov (vily Klára, Irma, Dagmar, Vlasta, Siesta a. i.) Stavali ich prevažne hoteloví zamestnanci, ktorí sa materiálne vzmohli a využívali záujem vtedajších návštevníkov o pokojný oddych v neveľkých a lacných podnikoch s domáckym ovzduším a stravou. V 30. rokoch 20. storočia tu vyrástli dve dobre vybavené klimatoterapeutické sanatóriá dr. Jána Opatrného (1928) a dr. Júliusa Holzmanna-Horného (1935).

MUDr. Ján Opatrný (narodený 1900 vo Vodňanoch) s manželkou Zdenkou Opatrnou, rod. Karáskovou (narodená 1901 v Prahe) sa zaoberal lekárskou starostlivosťou, jeho manželka prevádzkou sanatória. Liečili sa tu pacienti na tuberkulózne ochorenia.[2][1].

Po vojne, v roku 1948, bola liečebňa znárodnená. Vzniklo preventórium pre deti tuberkulóznych rodičov s názvom Detská ozdravovňa Horný Smokovec. V roku 1971 sa reprofilizovala na zariadenie slúžiace na liečbu detí s ochoreniami dýchacích ciest. Bola súčasťou Československých neskôr Slovenských štátnych kúpeľov.[1].Ku dňu 1. januára 1997 bola budova liečebne na základe uplatnenia reštitučného nároku vrátená dedičom pôvodných majiteľov. Vnučky manželov Opatrných Ing. Karin Frieszová a Mgr. Bibiána Prekopová sa rozhodli zachovať tradíciu liečebne a pokračovať kontinuálne v liečbe pacientov s ochoreniami dýchacích ciest.

Šrobárov ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb v Dolnom Smokovci tu má Pavilón pre matku a dieťa, ktorý bol otvorený v roku 2001. Poskytuje zdravotnú starostlivosť deťom vo veku od 0-6 rokov.[3]

Penzióny po roku 1948 slúžili ako odborárske zotavovne. V druhej polovici 20. storočia na území osady postavili nové hotely Bellevue a Šport, ktoré boli zariadeniami Interhotelu Tatry. V tom období vyrástla tu nová zotavovňa výrobných družstiev Nový život a Juniorhotel Cestovnej kancelárie mládeže.[4] Po roku 1989 všetky objekty patria súkromným majiteľom. Od roku 1954 vo vile Vlasta bola umiestnená Osemročná stredná škola a trochu neskôr niektoré triedy boli premiestnené do vily Lipa. Od roku 1961 vo vile Lipa má svoje sídlo Stredná odborná škola v odbore kuchár, čašník.[5]

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Mesiace Jan. Febr. Mar. Apr. Máj Jún Júl Aug. Sept. Okt. Nov. Dec.
Priemerná teplota °C -11 -11 -9 -5 0 2 3 4 1 -1 -6 -9
Priemerné zrážky v mm 23 24 28 43 69 90 76 70 47 40 41 28
Slnečný svit hod/deň 3 4 5 5 7 7 7 8 5 5 3 2
Daždivé dni v mesiaci 6 5 7 8 11 11 10 9 6 6 8 7

[6] [7]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. GAŠPAR, Ján. Tatry, staré pohľadnice rozprávajú. 1. vyd. Poprad : Región Poprad, 2002. ISBN 80-968725-6-7. S. 263.
  3. [1]
  4. BOHUŠ, Ivan. Osudy tatranských osád. 1. vyd. Martin : Osveta, 1982. S. 272.
  5. [2]
  6. [3]
  7. [4]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]