Preskočiť na obsah

Tatranská Kotlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Tatranská Kotlina
Tatranská osada
Tatranská Kotlina
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Historický región Spišská župa
Nadmorská výška 760 m n. m.
Súradnice 49°13′39″S 20°19′09″V / 49,2275°S 20,31915°V / 49.2275; 20.31915
Obyvateľstvo 242 (2017)
založenie osady 1881
Primátor Ing. Ján Mokoš (NEKA [1])
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 059 60
Tel. predvoľba +421-52
EČV PP
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Tatranská Kotlina
Webová stránka: www.vysoketatry.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Tatranská Kotlina (poľ. Tatrzańska Kotlina, nem. Tatra-Höhlenhain , maď. Tátrabarlangliget) je liečebná osada na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry. Nachádza sa pri Ceste slobody, pod SV svahmi Kobylieho vrchu 9 km od osady Tatranská Lomnica.

Názov osady

[upraviť | upraviť zdroj]

Nad cestami do intravilánu osady stáli od roku 1883 drevené, vyrezávané slávobrány s textom Barlangliget, t.j. jaskynný háj. Toto označenie uhorská onomastika prijala za oficiálny názov osady. Spišskí Nemci si ho preložili na Höhlenhain, neskôr ho však obsahovo chybne pretvorili na Höhlenhaim, t.j. jaskynný domov. V slovenskom ľudovom názvosloví prešiel na osadu miestny názov lokality, teda Kotliny; až neskôr sa ustálilo pomenovanie Tatranská Kotlina.

Podnet na založenie osady dalo roku 1881 turistické sprístupnenie novoobjavenej Belianskej jaskyne. Popri ceste, ktorá viedla do Lendaku stála už predtým belianská mestská horáreň aj s mlynom a nad ždiarskou cestou kamenárska usadlosť Kardolin (Kardolina), ktorú v roku 1874 založil Poliak Kardolińsky. Osadu založilo mesto Spišská Belá, ktoré bolo majiteľom tunajších pozemkov. Prvým nenáročným objektom bol v roku 1882 prístrešok strážcu jaskyne Jána Kohúta. Do letnej sezóny 1883 postavilo mesto reštauráciu a dve ubytovne. Do konca 19.storočia tu vyrástlo 31 budov s 254 hosťovskými izbami a 370 posteľami. Medzi nimi nechýbal kúpeľný dom s vodoliečbou. Kasíno pre 500 hostí malo reštauračné miestnosti. Počas prvej svetovej vojny sa v Tatranskej Kotline liečili a zotavovali frontoví vojaci. Po vojne mesto Spišská Belá osadu predalo podnikateľovi Ondřichovi a ten zase lekárnikovi Ctiborovi Zelenému. Keď turistika začala upadať, lekárnik z komplexu budov vytvoril liečebňu pľúcnej TBC pre menej náročných a menej zámožných pacientov. Po požiari v roku 1930 časť objektov prestavali a vybudovali nové sanatórium. Po druhej svetovej vojne, po znárodnení, liečebné objekty slúžili ako Odborný liečebný ústav respiračných chorôb.[1][2][3] V súčasnosti osada má štatút klimatických kúpeľov. Hlavnou činnosťou sanatória je komplexná ústavná starostlivosť o dospelých chorých s diagnózou priedušková astma, obštrukčná choroba pľúc a iné nešpecifické (netuberkulózne) ochorenia dýchacieho ústrojenstva, prevažne chronické.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76.
  2. BOHUŠ, Ivan. Osudy tatranských osád. 1. vyd. Martin : Osveta, 1982. S. 272.
  3. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]