Tatranská Kotlina
| Tatranská Kotlina | |
| Tatranská osada | |
 Tatranská Kotlina
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Historický región | Spišská župa |
| Nadmorská výška | 760 m n. m. |
| Súradnice | 49°13′39″S 20°19′09″V / 49,2275°S 20,31915°V |
| Obyvateľstvo | 242 (2017) |
| založenie osady | 1881 |
| Primátor | Ing. Ján Mokoš (NEKA [1]) |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| PSČ | 059 60 |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
| EČV | PP |
   Poloha mesta v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Tatranská Kotlina | |
| Webová stránka: www.vysoketatry.sk | |
| Freemap.sk: mapa | |
| Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |
Tatranská Kotlina (poľ. Tatrzańska Kotlina, nem. Tatra-Höhlenhain , maď. Tatrabarlangliget) je liečebná osada na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry. Nachádza sa pri Ceste slobody, pod SV svahmi Kobylieho vrchu 9 km od osady Tatranská Lomnica
Názov osady[upraviť | upraviť zdroj]
Nad cestami do intravilánu osady stáli od roku 1883 drevené, vyrezávané slávobrány s textom Barlanliget, t.j. jaskynný háj. Toto označenie uhorská onomastika prijala za oficiálny názov osady. Spišskí Nemci si ho preložili na Höhlenhain , neskôr ho však obsahovo chybne pretvorili na Höhlenhaim, t.j. jaskynný domov. V slovenskom ľudovom názvosloví prešiel na osadu miestny názov lokality, teda Kotliny; až neskôr sa ustálilo pomenovanie Tatranská Kotlina.
História[upraviť | upraviť zdroj]
Podnet na založenie osady dalo roku 1881 turistické sprístupnenie novoobjavenej Belianskej jaskyne. Popri ceste, ktorá viedla do Lendaku stála už predtým belianská mestská horáreň aj s mlynom a nad ždiarskou cestou kamenárska usadlosť Kardolin ( Kardolina), ktorú v roku 1874 založil Poliak Kardolińsky. Osadu založilo mesto Spišská Belá, ktoré bolo majiteľom tunajších pozemkov. Prvým nenáročným objektom bol v roku 1882 prístrešok strážcu jaskyne Jána Kohúta. Do letnej sezóny 1883 postavilo mesto reštauráciu a dve ubytovne. Do konca 19.storočia tu vyrástlo 31 budov s 254 hosťovskými izbami a 370 posteľami. Medzi nimi nechýbal kúpeľný dom s vodoliečbou. Kasíno pre 500 hostí malo reštauračné miestnosti. Počas prvej svetovej vojny sa v Tatranskej Kotline liečili a zotavovali frontoví vojaci. Po vojne mesto Spišská Belá osadu predalo Po vojne mesto celú osadu predalo podnikateľovi Ondřichovi a ten zase lekárnikovi Ctiborovi Zelenému. Keď turistika začala upadať, lekárnik z komplexu budov vytvoril liečebňu pľúcnej TBC pre menej náročných a menej zámožných pacientov. Po požiari v roku 1930 časť objektov prestavali a vybudovali nové sanatórium. Po druhej svetovej vojne, po znárodnení, liečebné objekty slúžili ako Odborný liečebný ústav respiračných chorôb.[1][2][3]V súčasnosti osada má štatút klimatických kúpeľov. Hlavnou činnosťou sanatória je komplexná ústavná starostlivosť o dospelých chorých s diagnózou priedušková astma, obštrukčná choroba pľúc a iné nešpecifické (netuberkulózne) ochorenia dýchacieho ústrojenstva, prevažne chronické.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ HOUDEK, Ivan; BOHUŠ, Ivan. Osudy Tatier. Redakcia Oľga Rázgová. 1.. vyd. Bratislava : Šport, 1976. 244 s. 77-023-76.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Osudy tatranských osád. 1. vyd. Martin : Osveta, 1982. S. 272.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tatranská Kotlina
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
Liečebné sanatórium
Tatranská Kotlina
Obytný dom
Budova sanatória
Budova sanatória
Hotel Vaskapu ( vo voľnom preklade Skalné vráta) s 29 izbami. Po roku 1929 ho nazvali Poľana. Dnes patrí do komplexu budov liečebného sanatória.
V roku 1889 postavili v Tatranskej Kotline hotel Concordia. Po roku 1920 ho nazvali hotel Zelené pleso. Projektant Gedeon Majunke. Dnes slúži potrebám sanatória v zmodernizovanom stave.
Prvý kúpeľný dom v Tatranskej Kotline postavili v roku 1883. Po roku 1890 ho nahradil nový objekt , ktorý je na snímke, so studenou vodoliečbou. V roku 1931 bol tento objekt zrušený a postupnými prestavbami z neho vznikla vila Kriváň.
Hotel Nezábudka s 12 izbami pre verejnosť. Túto budovu v polovici 60. rokoch minulého storočia zbúrali a na jej mieste postavili budovu potravín.
Kostol evanjelickej cirkvi. Zásluhu na jeho výstavbe mali evanjelici zo Spišskej Belej a knieža Hohenlohe, majiteľ tunajšieho zámku. Kostol v nerománskom slohu vysvätili 21.8.1906.
