Dolný Smokovec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°07′57″S 20°14′23″V / 49,1324°S 20,2397°V / 49.1324; 20.2397
Dolný Smokovec
miestna časť mesta Vysoké Tatry
Dolný Smokovec na začiatku 20.storočia.jpg
Dolný Smokovec na začiatku 20.storočia
Prezývka: liečebná osada a sídlisko
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Historický región Spišská župa
Rieka Poprad
Nadmorská výška 890 m n. m.
Súradnice 49°07′57″S 20°14′23″V / 49,1324°S 20,2397°V / 49.1324; 20.2397
Obyvateľstvo 759 (2017)
založenie osady 1881
Primátor Ing. Ján Mokoš (NEKA [1])
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 059 81
Tel. predvoľba +421-52
EČV PP
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha mesta v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Red pog.svg
Poloha v rámci Tatier
Webová stránka: www.vysoketatry.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa

Dolný Smokovec (maď. Alsó - Tátrafüred, nem. Unterschmecks) je kúpeľná osada a miestna časť mesta Vysoké Tatry. Po prvej svetovej vojne sa úradne ustálil slovenský názov osady Nižný Smokovec a dovtedajšia oficiálna forma Alsó-Tátrafüred s inojazyčnými podobami Dolny Smokowiec a Unterschmecks sa odvtedy objavujú len v cudzojazyčných prameňoch. V súvise so vznikom Horného Smokovca zmenil sa Nižný Smokovec na Dolný Smokovec.[1] Najväčšie tatranské stredisko liečby detskej tuberkulózy a respiračných chorôb. Pod samotnou historickou osadou je novšie sídlisko Pod lesom s občianskou vybavenosťou.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Vila Kollár, predtým hotel
  • Podnet na založenie osady dal kežmarský učiteľ Jozef Bohuš. V roku 1881 si od obce Nová Lesná prenajal neveľký pozemok, na ktorom chcel postaviť jednoduchú študentskú útulňu. Pre nedostatok peňazí svoj zámer neuskutočnil.
  • Zmluvu i rozostavanú študentskú chatu odkúpila Kežmarská banková uč. spol., ktorá tu postavila sedem menších, ale komfortne zariadených viliek so spoločnou reštauráciou, väčší hotel (dnes vila Kollár) a kúpeľný dom. Niekoľko šľachticov si tu postavilo vlastné letohrádky
  • Od roku 1883 mali kúpele lekára.
Vila Hollý
Vila Kalinčiak
  • Na prelome 19. a 20. storočia stálo v osade 12 hrazdených budov s 204 hosťovskými izbami. Mali spoločnú reštauráciu, priestrannú verandu a kaviareň. Kúpele ponúkali liečebné kúry, na ktoré využívali miestne rašelinové bahno. V hale kúpeľného domu vyvieral prameň minerálnej vody (ktorá v osade ešte aj dnes tečie, hoci už nemá takú silu, ako predtým), ordinovali sa pitné kúry a kosodrevinové a teplé uhličité kúpele.
  • Takmer všetky budovy a drevený kostolík projektoval spišskosobotský architekt Gedeon Majunke.[2]
  • Na začiatku Prvej svetovej vojny stal sa majiteľom osady Krajinský ústav pre zaopatrovanie invalidov a premenil ju na vojenskú liečebňu tuberkulózy. Liečili sa tu zranení vojaci z Prvej svetovej vojny. [3]
  • Na návrh pracovníka ministerstva zdravotníctva prof. Dr. Františka Hamzu prešlo v roku 1919 zariadenie do vlastníctva štátnej správy so zámerom zriadiť ústav pre liečbu detskej tuberkulózy.Ústav niesol meno vtedajšieho ministra zdravotníctva Dr. Vavra Šrobára – Štátny detský liečebný ústav Šrobárov. Dňa 25. januára 1920 boli prijatí prví 25 pacienti.
  • Ústav slávnostne otvoril a „odovzdal národu“ minister zdravotníctva Dr. Vavro Šrobár dňa 5. apríla 1920. V začiatkoch 90 % pacientov tvorili deti z Čiech a tiež deti z Francúzska, Turecka, Estónska, Rakúska, Maďarska, Nemecka.[2]
  • Do nového komplexu prišli pracovať zdravotníci z Luže - Košumberka s riaditeľom MUDr. Bohumilom Malým.
  • V rokoch 1925 – 1958 tu pracovala prvá slovenská lekárka MUDr. Mária Bellová.[3]
  • Podľa projektov architekta J. Mareka vyrástla v roku 1932 moderná liečebňa s interným a chirurgickým pavilónom, ktorá je dodnes centrálnym objektom komplexu.
  • V budove Štúr bolo RTG pracovisko a laboratórium.[3]
  • V medzivojnovom období v osade vyrástlo niekoľko neveľkých rodinných penziónov, pod osadou v lesnom prostredí si niekoľko novousadlíkov postavilo rodinné domy.

V roku 1958 na dolnom okraji lesa vyrástlo rozsiahle obytné sídlisko pre spádovú časť Smokovcov, aj s potrebnou občianskou vybavenosťou a so záhradníctvom. Bolo pomenované Pod lesom.

  • Od roku 2004 je Šrobárov ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb neštátnym

zdravotníckym zariadením - neziskovou organizáciou, ktorá poskytuje verejnoprospešné služby. Má právne postavenie ako vysoko špecializovaný odborný ústav, ktorý poskytuje špecializovanú, ústavnú a ambulantnú liečebno - preventívnu starostlivosť a diferenciálnu diagnostiku najmä v oblasti detskej pneumoftizeológie, imunoalergológie a cystickej fibrózy.

  • V roku 2005 bol otvorený nový liečebný pavilón.
  • V roku 2009 ústav rozšíril svoju činnosť o poskytovanie jednodňovej zdravotnej

starostlivosti v odbore detská chirurgia, v roku 2010 v odbore detská otorinolaryngológia.[4]

Budova liečebného ústavu

Riaditelia ústavu[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MUDr. Bohumil Malý (1920 - 1920)
  2. MUDr. Jaromír Švamberger (1920 - 1928)
  3. MUDr. Jozef Říha (1928 - 1939)
  4. MUDr. František Kardoš (1939 - 1945)
  5. MUDr. Ján Duhoň (1945 - 1956)
  6. MUDr. Jozef Spůra (1956 - 1973)
  7. MUDr. Ján Maliniak, PhD. (1974 - 1984)
  8. Doc. MUDr. Vladimír Pohanka, PhD., MPH (1984 - 2007)
  9. Ing. Miroslava Kolcúnová (od 2007)[5]

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Škola v Šrobárovom ústave[upraviť | upraviť zdroj]

Škola pri Šrobárovom ústave je prvou školou na Slovensku založenou pri detskej liečebni. Jej vznikom sa zároveň položili základy postupného zriaďovania škôl pri zdravotníckych zariadeniach na Slovensku.

  • F. Hamza bol známy priaznivec škôl a takisto na jeho podnet v tunajšom ústave v roku 1919bola zriadená aj dvojtriedna Štátna ľudová škola. Na školu boli povolaní učitelia Josef Tesař a Marie Huebrová zo školy pri Zemskom sanatóriu pre skrofulózne deti v Luži u Vysokého Mýta v Čechách, založenom taktiež MUDr. F. Hamzom, kde vyučovali deti sedem rokov.
  • Začiatok svojej činnosti venovali zariaďovaniu dvoch tried. J. Tesař vyučoval prvú a druhú triedu chlapcov a M. Huebrová prvú a druhú triedu dievčat. Dozor nad zariaďovaním školy vykonával inšpektor Josef Hana z Kežmarku.
  • Vyučovanie sa začalo začiatkom roku 1920. V školskom roku 1920/21 bolo spolu zapísaných 134 žiakov – 41 Slovákov, 82 Čechov, 9 Nemcov, 2 Maďari.
  • 10. 1. 1924 v škole vypukol požiar, a preto sa vyučovalo v jedálni.
  • V roku 1927 na požiadanie riaditeľa ústavu MUDr. Jaromíra Švamberka sa dopoludňajšie vyučovanie viedlo v prírode, v prípade nepriazne počasia v triedach, čo okresný inšpektor Rudovič odobril.
  • V prvých rokoch sa vyučovali len chodiaci pacienti. Až v šk. r. 1926/27 na návrh učiteľky Pavly Vaníčkovej sa začalo s vyučovaním aj ležiacich detí vo vile Mudroň – dve hodiny denne (písanie, čítanie, počítanie), a to aj cez prázdniny. Táto zmena priaznivo pôsobila na psychiku detí a celý ozdravný proces.
  • 27. 9. 1940 tunajších chovancov prišiel navštíviť aj slovenský prezident Jozef Tiso a minister vnútra Alexander Mach.
  • Ministerstvo školy a národnej osvety v Bratislave zmenilo dňa 26. 1. 1943 názov školy na Slovenská štátna ústavná škola v Dolnom Smokovci, a nariadilo na vysvedčenie pripísať aj ...toto vysvedčenie oprávňuje žiaka / žiačku prestúpiť na normálnu ľudovú školu prípadne na meštiansku alebo strednú školu.“
  • 2. 9. 1949 bola zriadená neúplná stredná škola vo Vysokých Tatrách – Dolnom Smokovci.
  • V šk. r. 1951/52 sa založila pri liečebni materská škola s jedným oddelením, čím sa zabezpečila komplexná starostlivosť o pacientov vo veku od 3 do 6 rokov.
  • V šk. r. 1953/54 sú v škole pri Detskej liečebni TBC Vysoké Tatry – Dolný Smokovec 4 triedy materských a 6 tried všeobecno-vzdelávacích.
  • Šk. r. 1959/60 je významným medzníkom vo výchovno-vzdelávacej práci žiakov. Zaviedlo sa predmetové vyučovanie v 6. až 9. ročníku. Táto skutočnosť je spojená s menom riaditeľa ústavnej školy V. Miku.[6]
  • Základná škola pri Šrobárovom ústave patrí do siete špeciálneho školstva.Je najstaršou

školou pri zdravotníckom zariadení na Slovensku. Patria k nej alokované pracoviská: Kúpele s.r.o., Horný Smokovec a Nemocnica a.s. v Poprade. V súčasnosti v škole pracuje 30 zamestnancov.[7].

Škola Pod lesom[upraviť | upraviť zdroj]

  • Deti zamestnancov Šrobárovho ústavu, ale aj z ďalších tatranských osád, chodili do jednotriedky, ktorá bola zriadená v Starom Smokovci v roku 1931. žiaci vyšších ročníkov navštevovali stredné školy vo Veľkom slavkove, Poprade - Veľká, v Poprade a vo Veľkej Lomnici. Po Druhej svetovej vojne do Národnej školy, ktorá stála pod traťou Tatranskej elektrickej železnice v lesnom poraste po pravej strane cesty z Popradu do Starého Smokovca.

Bola to malotriedka, ktorej "vypomáhala" bývalá " nemecká škola" , ktorá stála v lesnom poraste po ľavej strane spomínanej cesty, tam ,kde sú dnes objekty Verejno-prospešných služieb. Vyučovala tam Elena Michalová a riaditeľom bol František Mišenda.

  • Po zriadení obce Vysoké Tatry žiaci vyšších ročníkov, od piatej triedy, chodili do školy vo vile Vlasta v Hornom Smokovci, ktorá bola zriadená v roku 1949 ako Osemročná stredná škola. Vyučovanie sa začalo 10.septembra 1949. Do školy bolo zapísaných 57 žiakov. Riaditeľom školy bol od 1. novembra 1949 PhDr.Ján Olejník CsC..[4], [5][6]* V rokoch od roku 1954 do školského roku 1960/61 bola pre ne i pre ostatné deti z tatranských osád pretvorená na školu budova Lipa v Hornom Smokovci. [4]
  • V septembri 1961 568 tatranských detí a 23 pedagógov sa nasťahovalo do novej školskej budovy v Dolnom Smokovci - Pod lesom. O pár rokov neskôr budova kapacitne nestačila, pretože počet žiakov stúpol na 789 a bolo nevyhnutné rozšíriť priestory školy. Preto bola v roku 1974 vybudovaná prístavba, v ktorej bol umiestnený prvý stupeň ZŠ.[8]

Riaditelia školy[upraviť | upraviť zdroj]

  1. 1961 - 1975 Golian Jozef
  2. 1975 - 1990 Kolodzej Alojz
  3. 1990 - 1991 Haščák Juraj
  4. 1991 - 1991 Gajan Jozef
  5. 1991 - 1996 PaedDr.Haščáková Jaroslava
  6. 1996 - 1999 Mgr. Seman Vincent
  7. 1999 - 2008 PaedDr. Haščáková Jaroslava
  8. 2008 - Mgr. Ondrej Balogh[9]

Cirkev[upraviť | upraviť zdroj]

Drevený kostolík
  • Na južnom konci osady približne od 2.polovice 80 rokov 19.storočia vznikla postupne kolónia šiestich súkromných letovísk. Jedným z nich bola 20 izbová vila Migazzi. Túto honosnú vilu si dal postaviť bývalý tekovský župan a poslanec uhorského snemu , gróf Viliam Migazzi (1830-1896) zo Zlatých Moraviec. Zomrel bez potomkov a jeho vilu po dedičoch získal gróf Eugen Karátsonyi (1861 – 1932) z Budapešti. Budovu prestaval a blízko nej postavil malý rybník.
  • V roku 1921 budovu získal kontrolór uhorských štátnych železníc, budapeštianský obyvateľ Lazár, ktorý ju zmenil na penzión pre dievčatá potrebujúce zotavenie. Podporný fod košického rímsko-katolíckeho Dómu tu zriadil v roku 1929 zotavovňu pre kňazov Charitas.
  • Začiatkom roku 1930 budovu od grófa Karátsonyiho za 280 tisíc korún aj odkúpil. Zotavovňa prešla v 30. rokoch 20.storočia do majetku Ústrednej charity v Bratislave, no 30.3.1943 ju úplne zničil požiar. To už, ale v blízkosti stála nová murovaná zotavovňa Charitas, ktorá vznikla začiatkom 30.rokov.[5]
  • V roku 1941 tu bola ozdravovňa pre deti. Sestry tu viedli tzv. Zimnú školu. Neskôr dom slúžil najmä na exercície – duchovné cvičenia pre kňazov a rehoľné sestry.[10]
  • V súčasnosti sa vzhľadom na požiadavky doby charakter prevádzky zameriava aj na poskytovanie rekreačných pobytov pre jednotlivcov, rodiny a skupiny všetkých vekových kategórií.

O prevádzku tohto exercično-rekreačného zariadenia sa starajú rehoľné sestry z Inštitútu Milosrdných sestier Svätého kríža.[11], [12]

  • V Dolnom Smokovci bol postavený v roku 1891 drevený kostolík. Na jeho výstavbu prispela aj vtedajšia "Spišská banka" a arcikňažná Izabela, ktorá sama vyšila a darovala omšové rúcho z bieleho hodvábu a štyri, umelecky hodnotné vázy. V čase postavenia patril kostol cirkevno-právne do Veľkého Slavkova. Zasvätený je Najsvätejšiemu Spasiteľovi a odpust sa slávi 9. novembra.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  2. BOHUŠ, Ivan. Osudy tatranských osád. 1. vyd. Martin : Osveta, 1982. S. 272.
  3. a b Bulletin 70 (1920-1990) vydal Odborný liečebný ústav detskej TBC a respiračných chorôb Dolný Smokovec. 1990
  4. a b Súkromný archív PhDr. Pavla Svetoňa, Poprad
  5. a b GAŠPAR, Ján. Tatry, staré pohľadnice rozprávajú. 1. vyd. Poprad : Región Poprad, 2002. ISBN 80-968725-6-7. S. 263.
  6. OLEJNÍK, Ján. Už prichádza krajší život. Vysoké Tatry, roč. 1984., čís. 5, s. 15-16.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]