Mária Bellová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Mária Bellová
lekárka ftizeologička
Dielo
Polia pôsobnostiftizeológia
Známy vďakahistoricky prvá slovenská lekárka
Ocenenia
Rad práce (1955)
Osobné informácie
Narodenie10. november 1885
Liptovský Svätý Peter, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie20. november 1973 (88 rokov)
Príbovce, ČSSR (dnes Slovensko)
Národnosťslovenská

MUDr. Mária Bellová (* 10. november 1885, Liptovský Svätý Peter – † 20. november 1973, Príbovce) bola slovenská lekárka ftizeologička, ktorá sa venovala hlavne liečbe detskej tuberkulózy (tbc)[1] a je známa aj ako historicky prvá slovenská lekárka. Jej dlhodobým a najvýznamnejším pôsobiskom bol Ústav pre tuberkulózne deti v Dolnom Smokovci (dnes, resp. od roku 2004 Národný ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb, n. o. Dolný Smokovec).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Detstvo a štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa ako piate zo siedmich detí v rodine evanjelického farára, publicistu a kultúrneho pracovníka Štefana Bellu (* 1844 – † 1909) a jeho manželky Jany, rod. Karlovskej (* ? – † 1904).[2] Jedným z jej súrodencov bol Štefan Vladimír Bella (* 1880 – † 1952), ktorý sa stal profesorom vodného staviteľstva a patril k popredným európskym odborníkom v oblasti melioračných stavieb.[3] Jej ďalší brat Igor (* 1901 – † ?) absolvoval evanjelickú teológiu, sestra Oľga (* 1878 – † ?) sa stala učiteľkou, Želmíra (* 1882 – † ?) poštovou úradníčkou a Natália (* 1888 – † ?) študovala na konzervatóriu, no zomrela ešte pred jeho dokončením.[4]

Navštevovala dievčenskú školu v Pančeve a meštiansku školu v Liptovskom Mikuláši, následne v rokoch 1901 – 1905 absolvovala externé štúdium Evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici. Po zmaturovaní nastúpila na lekársku fakultu na univerzite v Budapešti, kde bola najskôr mimoriadnou (1905 – 1906) a vzápätí riadnou poslucháčkou (1906 – 1910), pričom v roku 1911 spromovala a získala titul doktorky všeobecného lekárstva. Ako súčasť svojej prípravy na lekársku dráhu v rokoch 1911 – 1912 absolvovala študijné pobyty v Berlíne, Paríži a v Bruseli.[pozn 1] V rámci promočnej praxe pracovala ako praktikantka na psychiatrickom oddelení nemocnice v Pécsi (1910) a potom krátko v Trenčíne.[5][6]

Lekárska kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1913 bolo jej pôsobiskom chirurgické oddelenie nemocnice v Târgu Mureși v Sedmohradsku, vtedajšej súčasti Rakúsko-Uhorska, kde zotrvala ako vojenská lekárka počas prvej svetovej vojny (1914 – 1918) a vzápätí v rokoch 1918 – 1921 ako primárka detského oddelenia.[5]

V roku 1921 sa vrátila do vlasti, Československa, kde nastúpila do funkcie sekundárnej lekárky chirurgického oddelenia nemocnice v Košiciach. Na tejto pozícii zotrvala do roku 1925, kedy sa jej novým pôsobiskom stal Ústav pre tuberkulózne deti v Dolnom Smokovci, v ktorom pôsobila až do roku 1957,[1] najskôr ako „radová“ lekárka, následne ako primárka.[5] Ako lekárka ftizeologička skúmala nové dietetické a hygienické metódy liečenia tbc, využitie liečivých bylín pri liečbe tbc kože a i., pričom vo svojej liečebnej praxi dosahovala mimoriadne dobré výsledky. Podieľala sa tiež na výchove a vzdelávaní zdravotníckeho personálu a osvetovej činnosti (organizovala prednášky o prevencii tbc, ochrane detí v rizikovom prostredí a pod.). V roku 1955 získala za svoje zásluhy Rad práce.[5][7]

V roku 1957 odišla do starobného dôchodku.[5]

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Falisová 2010, s. 96 spomína len, že „absolvovala študijný pobyt v Berlíne a v Paríži“, Slovenský biografický slovník, s. 196 sa zmieňuje o tom, že „r.[oku] 1912 [bola] na študijnej ceste v Berlíne a Paríži“Lexikón slovenských žien, s. 24 uvádza, že „v r.[okoch] 1911 – 1912 absolvovala študijné pobyty v Berlíne, Paríži a v Bruseli.“

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]