Preskočiť na obsah

Pančevo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Pančevo
Панчево
Pôvod názvu: slovanský: pačina/pančina - stojatá voda.
Štát Srbsko
autonómna provincia Vojvodina
Okres Južný Banát
Rieky Dunaj, Tamis
Najvyšší bod
 - výška 80 m n. m.
Rozloha 150 km² (15 000 ha)
Obyvateľstvo 76 203 (2011)
doložená existencia sídla 9. stor?
Primátor Saša Pavlov (Srpska napredna stranka (SNS))
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Pančevo je mesto v Srbsku v autonómnej provincii Vojvodina. Zároveň je centrom rovnomennej oblasti a regiónu Južný Banát . V meste žije 76 203 obyvateľov, v Pančevskej oblasti celkovo až 123 414.  Podľa posledného sčítania ľudu z roku 2011 malo Pančevo spolu so Starčevom, svojím predmestím, 83 676 obyvateľov. Mesto stojí na sútoku rieky Tamiš a Dunaj, vzdialenosť od Belehradu je 14 kilometrov.

Názov Pančevo je slovanského pôvodu. Jeho koreň pochádza zo slova pačina/pančina, čo znamená stojatá voda.

Najstarší názov osady, ktorá sa nachádzala na mieste moderného Pančeva bol Panuka. Osada sa nachádzala na sútoku toku Tamiša a Dunaja. Samotné mesto sa prvýkrát spomína ako obchodné mesto v roku 1153, keď tam okrem iných národov žili aj Gréci. V 15. storočí bolo mesto obsadené Turkami a tí ho držali pod svojou nadvládou až do roku 1716. Neskôr sa dostalo pod vládu Rakúska. Mesto v roku 1733 postihol silný orkán, ktorý zničil mnoho budov; o štyri roky neskôr mesto sužovala veľká epidémia a následne aj veľký požiar, ktorý zničil nemeckú časť mesta. V roku 1918 sa mesto stalo súčasťou Juhoslávie a dostalo súčasný názov Pančevo. V roku 1925 bola do mesta zavedená elektrina. V roku 1999 bolo mesto opakovane bombardované organizáciou NATO.

Názov mesta

[upraviť | upraviť zdroj]

Počas častých zmien vládnucich národov (Rimania, Kelti, Huni, Avari, Slovania, Maďari, Tatári, Turci, Nemci) sa názov tohto strategicky dôležitého miesta často menil. Mesto bolo postupne nazývané Panucea alebo Panuča v 10. storočí, Bansif v 12. storočí, v priebehu 15. storočia Pančel a Pensej, v 17. storočí Pajčova, Panziova alebo Bančova, na začiatku 18. storočia Čomba.

Pančevo v noci

Po prvej svetovej vojne zaznamenal priemysel Pančeva vysoký stupeň rozvoja, vznikol jeden z priemyselných gigantov bývalej Juhoslávie. V meste jestvuje mnoho tovární, ktoré zamestnávajú desiatky tisíc ľudí nielen z Pančeva, ale z takmer celého Južného Banátu. Mesto má rozvinutý petrochemický, strojársky, obuvnícky priemysel. Takisto je tu rozvinutý cestovný ruch.

Kultúra a vzdelávanie

[upraviť | upraviť zdroj]

S Pančevom je spätých mnoho známych osobností z oblasti politiky, vedy a kultúry. V roku 1869 boli založené noviny Pančevac. V Pančeve sa nachádza chemické, lekárske, elektrotechnické a ekonomické učilište. V roku 2005 bola v Pančeve otvorená Právnická fakulta a Fakulta humanitných vied ako súčasť Medzinárodnej univerzity v Novom Pazare. V Pančeve sa každoročne koná karneval.

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

V meste žilo podľa sčítania v roku 2002 79,08% Srbov, okrem nich aj mnoho národnostných menšín ako Maďari, Slovinci a Macedónci, Slovákov nevynímajúc.[1]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. SAD, NOVINOVO-VYDAVATEĽSKÁ USTANOVIZEŇ HLAS ĽUDU 21 000 Nový. Hlas ľudu [online]. 2013-08-15, [cit. 2019-07-09]. Dostupné online.