Preskočiť na obsah

Univerzita Loránda Eötvösa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Univerzita Loránda Eötvösa


Motto
A tudás közössége („Spoločenstvo vedomostí“)
Iné názvy
Pôvodný názovEötvös Loránd Tudományegyetem
Latinský názovUniversitas Budapestinensis de Rolando Eötvös nominata
Základné informácie
PolohaBudapešť, Maďarsko
SkratkaELTE
Typverejná univerzita
Rok založenia1635
Vedenie
RektorLászló Borhy (od 2017)
Štatistické údaje
Počet fakúlt9
Počet zamestnancov1 800 (2024)
Počet študentov33 000 (2024)
Ďalšie informácie
ČlenAsociácia európskych univerzít (EUA)
Coimbra Group
Utrecht Network (UN)
Kontaktné údaje
Oficiálny webelte.hu

Univerzita Loránda Eötvösa[1] (skratka ELTEmaď. Eötvös Loránd Tudományegyetem; staršie názvy viď sekcia Dejiny)[2] je verejná univerzita so sídlom v Budapešti, uvádzaná ako najstaršia a najvýznamnejšia maďarská univerzita.[1][3] Založil ju ostrihomský arcibiskup Peter Pázmaň v roku 1635Trnave a po oslobodení Uhorska od Turkov a zrušení jezuitského rádu bola v roku 1777 dekrétom cisárovnej Márie Terézie presťahovaná do Budína a neskôr do Pešti.[2][4]

V roku 2024 mala 9 fakúlt, približne 1 800 vyučujúcich a vyše 30 tisíc študentov.[4] Od roku 1950 nesie pomenovanie po maďarskom fyzikovi Lorándovi Eötvösovi (* 1848 – † 1919), ktorý na škole od roku 1886 pôsobil (v rokoch 1891 – 1892 ako rektor).[2]:246

Trnavská jezuitská univerzita

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Trnavská univerzita (historická)

V roku 1635 založil jezuitaostrihomský arcibiskup Peter PázmaňTrnave prvú uhorskú univerzitu pod názvom „Trnavská jezuitská univerzita“ (Nagyszombati Jezsuita Egyetem). Od počiatku mala artistickúteologickú fakultu, v roku 1667 bola potom rozšírená o právnickú[2]:12 a v roku 1769 o lekársku fakultu.[2]:13

Kráľovská uhorská univerzita v Budíne

[upraviť | upraviť zdroj]
Pečať univerzity z roku 1880.

Po oslobodení Uhorska od Turkov a zrušení jezuitského rádu rozhodla cisárovná Mária Terézia v roku 1777 v rámci realizovaných školských reforiem o presťahovaní univerzity do Budína. Sídlila tu v areáli kráľovského paláca (dnešný Budínsky hrad) a niesla názov „Kráľovská uhorská univerzita“ (Királyi Magyar Tudományegyetem).[2]:35[5]

V roku 1782 bol rozhodnutím syna Márie Terézie Jozefa II. v rámci Filozofickej fakulty univerzity zriadený inžiniersky vzdelávací inštitút – Institutum Geometricum (resp. Institutum Geometrico-Hydrotechnicum), predchodca dnešnej Technickej a ekonomickej univerzity v Budapešti (BME). Po Baníckej školeBanskej Štiavnici, založenej ešte v roku 1735 ide o druhý najstarší uhorský inžiniersky inštitút a prvý v Európe, ktorý udeľuje inžinierske tituly študentom geodézie, hydrológie a cestného staviteľstva.[2]:36[6]

Kráľovská univerzita v Pešti

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1784 sa presťahovala do Pešti, čo je východná (ľavobrežná) časť dnešnej Budapešti a niesla názov „Kráľovská univerzita v Pešti“ (Pesti Királyi Tudományegyetem). V roku 1844 sa tu stala vyučovacím jazykom maďarčina, ktorá nahradila dovtedajšiu latinčinu.[1][2]:69

Budapeštianska univerzita

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1873 vznikla zlúčením troch dovtedy samostatných miest Budín, ÓbudaPešť dnešná Budapešť a univerzita bola premenovaná na „Budapeštiansku univerzitu“ (Budapesti Tudományegyetem). Od roku 1895 mohli na univerzite študovať aj ženy, hoci najprv len na lekárskej a filozofickej fakulte.[2]:122

Maďarská kráľovská univerzita Petra Pázmaňa

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1921, po zániku Rakúsko-Uhorska bola premenovaná na Maďarskú kráľovskú univerzitu Petra Pázmaňa (Királyi Magyar Pázmány Péter Tudományegyetem).[2]:118

Univerzita Loránda Eötvösa

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1950 nesie súčasný názov po maďarskom fyzikovi a rektorovi z rokov 1891 – 1892 Lorándovi Eötvösovi. V tomto roku z nej bola zároveň vyčlenená teologická fakulta, z ktorej potom v roku 1992 vznikla Katolícka univerzita Petra Pázmaňa (Pázmány Péter Katolikus Egyetem) a v roku 1951 lekárska fakulta, neskoršia Semmelweisova univerzita (Semmelweis Egyetem).[2]:122 V rámci reformy v 90. rokoch bol rozšírený počet fakúlt a k univerzite boli pričlenené ďalšie inštitúty.[1]

Súčasnosť

[upraviť | upraviť zdroj]
Interiér univerzitnej knižnice.

V roku 2024 študovalo na deviatich fakultách univerzity s celkovo 1 800 vyučujúcimi približne 33 000 študentov.[4] Rektorom bol prof. Dr. László Borhy.[7]

Hlavná budova univerzity je na ulici Múzeum körüt, kde zároveň sídli aj Filozofická fakulta. Ďalšie fakulty sú na viacerých miestach v Budapešti, vrátane nového areálu v štvrti Lágymányos na nábreží Dunaja.[2]:219 – 243

medzinárodných rebríčkoch hodnotenia univerzít sa ELTE spolu s univerzitou v Segedíne dlhodobo umiestňujú ako najlepšie hodnotené maďarské univerzity (v humanitných vedách bývala úspešnejšia Stredoeurópska univerzita, ktorá ale od roku 2020 sídli vo Viedni). V roku 2024 bola ELTE v Šanghajskom rebríčku (ARWU) na priečkach 501 – 600[8] (v rokoch 2005 – 2014 tu dosahovala priečky 301 – 400).[9] V ďalších rebríčkoch (QS, THE, USNWR) sa pohybovala na priečkach 400 – 1 000.[10][11][12]

Kampus v štvrti Lágymányos, sídlo Prírodovedeckej fakulty, Fakulty sociálnych vied a Fakulty informatiky.
Fakulta (voľný preklad) Maďarský názov Skrakta Vznik Adresa
Fakulta štátu a práva Állam- és Jogtudományi Kar ÁJK 1667 1 – 3. Egyetem tér
Fakulta špeciálneho vzdelávania Gusztáva Bárcziho Bárczi Gusztáv Gyógypedagógiai Kar BGGyK 2000 3. Ecseri út
Filozofická fakulta Bölcsészettudományi Kar BTK 1635 4. Múzeum körüt
Ekonomická fakulta Gazdaságtudományi Kar GTK 2021 7. Rákóczi út
Fakulta informatiky Informatikai Kar IK 2003 1/C. Pázmány Péter sétány
Fakulta pedagogiky a psychológie Pedagógiai és Pszichológiai Kar PPK 2003 23 – 27. Kazinczy utca
Fakulta základného a predškolského vzdelávania Tanító- és Óvóképző Kar TÓK 2000 40. Kiss János altáb. utca
Fakulta sociálnych vied Társadalomtudományi Kar TáTK 2003 1/A. Pázmány Péter sétány
Prírodovedecká fakulta Természettudományi Kar TTK 1949 1/A. Pázmány Péter sétány

Niektorí známi absolventi

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Lajos Kossuth (* 1802 – † 1894), uhorský právnik, spisovateľ a politik, vodca uhorskej revolúcie v rokoch 1848 – 1849
  • Jozef Maximilián Petzval (* 1807 – 1891), uhorský fyzik, matematik a vynálezca, zakladateľ modernej optiky
  • Filip Lenard (* 1862 – † 1947), nemecký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1905
  • Ivan Dérer (* 1884 – † 1973), slovenský advokát, politik a novinár, mnohonásobný minister ČSR
  • Mária Bellová (* 1885 – † 1973), slovenská ftizeologička, známa ako historicky prvá slovenská lekárka
  • György Hevesy (* 1885 – † 1966), maďarský chemik, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1943
  • Karl Polanyi (* 1886 – † 1964), kanadský historik, ekonóm a antropológ židovského pôvodu narodený vo Viedni
  • Michael Polanyi (* 1891 – † 1976), britský filozof a chemik židovského pôvodu narodený v Budapešti
  • Albert Szent-Györgyi (* 1893 – † 1986), maďarský biochemik a fyziológ, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1937
  • Károly Kerényi (* 1897 – † 1973), maďarský klasický filológ a religionista pôsobiaci vo Švajčiarsku
  • Georg von Békésy (* 1899 – † 1972), americký biofyzik maďarského pôvodu, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1961
  • Sándor Márai (* 1900 – † 1989), maďarský spisovateľ a novinár
  • John von Neumann (* 1903 – † 1957), americký matematik a informatik židovského pôvodu narodený v Budapešti
  • Ida Urrová (* 1904 – † 1989), slovensko-maďarská lekárka a poetka, držiteľka ocenenia Spravodlivá medzi národmi
  • Paul Erdős (* 1913 – † 1996), maďarský matematik židovského pôvodu
  • John Harsanyi (* 1920 – † 2000), americký ekonóm, matematik a filozof židovského pôvodu narodený v Maďarsku, nositeľ Nobelovej ceny za rok 1994
  • Alfréd Rényi (* 1921 – † 1970), maďarský matematik židovského pôvodu
  • Árpád Göncz (* 1922 – † 2015), maďarský spisovateľ, prekladateľ, liberálny politik, prvý slobodne zvolený prezident Maďarska
  • Paul Lendvai (* 1929), rakúsky novinár, televízny komentátor a spisovateľ maďarského pôvodu
  • Ferenc Mádl (* 1931 – † 2011), maďarský právnik a politik, v rokoch 2000 – 2005 prezident Maďarska
  • Péter Esterházy (* 1950 – † 2016), maďarský spisovateľ a esejista
  • Ferenc Krausz (* 1962), maďarský fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za rok 2023
  • Viktor Orbán (* 1963), maďarský politik, v rokoch 1998 – 2002 a znova od roku 2010 premiér Maďarska

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d Univerzita Loránda Eötvösa. In: PIAČEK, Jozef. Slovník filozofie [online]. Bratislava: Jozef Piaček, [cit. 2024-07-04]. Dostupné online.
  2. a b c d e f g h i j k l SZÖGI, László. Az Eötvös Loránd Tudományegyetem Története Képekben : The Illustrated History of the Eötvös Loránd University, Budapest (ELTE). Budapest : ELTE Eötvös Kiadó, 2015. 278 s. Dostupné online. ISBN 978-963-284-729-0.
  3. KAPLAN, Robert B.; BALDAUF, Richard B.. Language Planning and Policy in Europe. Clevedon : Buffalo : Toronto : Multilingual Matters, 2005. 332 s. Dostupné online. ISBN 978-1-85359-811-1. S. 104.
  4. a b c History [online]. Budapest: Eötvös Loránd University, [cit. 2024-07-04]. Dostupné online.
  5. Az Egyetem története [online]. Budapest: Eötvös Loránd University, [cit. 2024-07-04]. Dostupné online.
  6. DOMONKOS, Csaba. The Royal Joseph Polytechnic University is 150 years old. PestBuda (Budapest: Látóhatár Kiadó), 2021-07-11. Dostupné online [cit. 2024-07-05]. ISSN 2786-2119.
  7. Leaders of the university [online]. Budapest: Eötvös Loránd University, [cit. 2024-07-04]. Dostupné online.
  8. Eotvos Lorand University [online]. ShanghaiRanking Consultancy, [cit. 2024-07-04]. Dostupné online.
  9. Eotvos Lorand University [online]. ShanghaiRanking Consultancy. Dostupné online. Archivované 2021-05-15 z originálu.
  10. Eötvös Loránd University [online]. QS Quacquarelli Symonds, [cit. 2024-07-04]. Dostupné online.
  11. Eötvös Loránd University [online]. THE - Times Higher Education, 2021-11-20, [cit. 2024-07-04]. Dostupné online.
  12. Eötvös Loránd University [online]. U.S. News & World Report, 2021-11-20, [cit. 2024-07-04]. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • SZÖGI, László. Az Eötvös Loránd Tudományegyetem Története Képekben : The Illustrated History of the Eötvös Loránd University, Budapest (ELTE). Budapest : ELTE Eötvös Kiadó, 2015. 278 s. Dostupné online. ISBN 978-963-284-729-0.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 47°29′26″S 19°03′31″V / 47,4906°S 19,0585°V / 47.4906; 19.0585