Hydrológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Hydrológia (z gr. hydros - voda, logos - náuka, veda) je vedná disciplína, zaoberajúca sa vodou na Zemi vo všetkých jej skupenstvách. Skúma zákonitosti časového a priestorového rozdelenia a obehu vody na Zemi (tzv. vodný cyklus) a jej fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti.

Do styku s vodou prichádza ľudstvo od svojich počiatkov. Už v starovekom Egypte bolo nevyhnutnou podmienkou pri pestovaní obilia zavlažovanie políčok, osídlenie v Mezopotámii si vyžadovalo protipovodňové hrádze a Rimania stavali akvadukty na dopravu vody do mestských centier. Prvú teóriu o stavbe vodných ciest, ako aj o vodnom cykle napísal Marcus Vitruvius Pollio (rímsky architekt) približne v 1. storočí pred Kr. Jeho tvrdenie, že zrážky sú pohlcované na zemskom povrchu a následne odtekajú ako rieky a potoky do morí rozvinul Leonardo da Vinci.

Voda pokrýva približne 70 % povrchu Zeme.

Hydrológia sa neskôr rozvíjala vďaka Pierrovi Perraultovi, Edmovi Mariottovi a Edmundovi Halleyovi, ktorí sú považovaní za zakladateľov hydrológie. Ich prínos spočíval vo vytvorení mechanizmov merania množstva zrážok, prietokov, odtokov a mapovania povodí. V 18. storočí prišlo k väčšiemu prieniku fyziky do hydrológie na opísaní modelov prúdenia kvapalín (v súčasnosti hydrodynamika).

Rozdelenie[upraviť | upraviť zdroj]

Rezervoár Objem vody
(1.106 km3)
Percentuálne
vyjadrenie
Oceány a moria 1 370 97,25
Ľadovce 29 2,05
Podzemná voda 9,5 0,68
Jazerá 0,125 0,01
Pôdna vlhkosť 0,065 0,005
Atmosféra 0,013 0,001
Rieky 0,0017 0,0001
Biosféra 0,0006 0,00004

Príbuzné odbory[upraviť | upraviť zdroj]

Vodný cyklus.

Pohyb vody v Zemskom telese[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Kolobeh vody

Základná idea hydrológie je to, že voda je v neustálom pohybe po celej Zemi. Vyparovanie vody vytvára oblaky. Oblaky sa presúvajú nad krajinu, kde vypršia, resp. v zimných mesiacoch vysnežia (sneženie je aj príčinou jarných zdvihov hladín, nakoľko v zimných mesiacoch sa akumuluje na jar sa všetok roztopí). Dažďová voda stečie do riek, potokov a jazier a následne až do oceánu, kde sa celý cyklus začína odznovu. Za príčiny neustáleho obehu vody je zodpovedná tepelná energia zo Slnka a gravitačné sily Zeme.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]