Edmund Halley

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Edmund Halley
astronóm britského pôvodu
astronóm britského pôvodu
Narodenie 8. november 1656
Londýn, Anglicko, Spojené kráľovstvo
Úmrtie 14. január 1742 (85 rokov)
Londýn, Anglicko, Spojené kráľovstvo
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Edmund Halley

Edmund Halley alebo Edmond Halley (* 8. november 1656, Londýn, Spojené kráľovstvo – † 14. január 1742, Londýn, Spojené kráľovstvo) bol anglický astronóm, matematik, fyzik a meteorológ.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Haggerstone, (časť Londýna) ako syn bohatého mydliara. V detskom veku sa veľmi zaujímal o matematiku. Neskôr nastúpil do školy sv. Pavla a po doštudovaní odišiel na The Queen's College v Oxforde. Už počas štúdia publikoval štúdie o slnečnej sústave a slnečných škvrnách. Po odchode z Oxfordu v roku 1676 navštívil juhoatlantický ostrov sv. Heleny so zámerom študovať hviezdy južnej hviezdnej oblohy. V roku 1678 sa vrátil do Anglicka a nasledujúceho roku vydal Katalóg hviezd južnej oblohy (v orig. Catalogus Stellarum Australium), ktorý obsahoval 341 hviezd z tejto časti oblohy. Na Oxforde dostal titul majstra slobodných umení a bol prijatý za člena Kráľovskej spoločnosti. O rok neskôr vypracoval metódu, pomocou ktorej sa dá z prechodu Merkúra alebo Venuše pred Slnkom určiť slnečná paralaxa. V roku 1686 Halley publikoval druhú časť výsledkov z jeho expedície, ktorá sa týkala problému pasátov a monzúnov. Za príčinu týchto pohybov určil ohrev atmosféry Slnkom. Taktiež dokázal vzťah medzi atmosférickým tlakom a nadmorskou výškou.

Halley sa oženil v roku 1682 a usadil sa v Islingtone. Väčšinu svojho vedeckého času trávil pozorovaním Mesiaca, ale tiež ho zaujímala aj gravitácia. Problém, ktorý tak priťahoval Halleyho pozornosť bol dôkaz akým Kepler opísal pohyb planét okolo Slnka. Tak v auguste 1684 odišiel za Newtonom, aby o tom s ním diskutoval. Newton mal však problém už vyriešený, ale nepublikoval ho. Halley presvedčil Newtona, aby výsledky práce zverejnili. Dielo vyšlo v roku 1687 s názvom Principia mathematica philosophiae naturalis a výdavky spojené s vydaním sponzoroval Halley.

V roku 1690 vypracoval plán pre potápačský zvon – zariadenie schopné vydržať pod vodou dlhšiu dobu s oknom na výskum podmorského sveta. V Halleyho zvone sa atmosféra plní dodávaním vzduchu trubicou z pumpy umiestnenej na úrovni hladiny.

V roku 1693 publikoval článok o dôchodkoch, v ktorom uviedol analýzu veku ľudí v okamihu smrti spracovanú zo záznamov poľského mesta Vroclav. Britskej vláde to umožnilo lepšie obchodovať s dôchodkami. Halley výrazne ovplyvnil rozvoj poisťovníctva a jeho práca predstavuje významný míľnik v dejinách demografie.

V roku 1698 prijal úlohu kapitána na lodi Paramore s cieľom skúmať zemský magnetizmus. Merania robil v dva roky vo vodách atlantického oceánu medzi 52. severnou a južnou rovnobežkou. Výsledky publikoval v diele General Chart of the Variation of the Compass (1701). V tomto diele sa prvýkrát objavili aj tzv. Halleyho čiary (tiež známe ako izogonické).

V novembri 1703 sa stal profesorom geometrie na Oxfordskej Univerzite a v roku 1710 prijal čestný titul doktora práv. V roku 1705 vydal dielo Prehľad komét (v orig. Synopsis Astronomia Cometicae), v ktorom tvrdil, že kométy z rokov 1456, 1531, 1607, a 1682 sú jedna a tá istá kométa, ktorej návrat predpovedal na rok 1758. Neskôr sa stala známa ako Halleyho kométa.

V roku 1718 objavil porovnaním starších katalógov vlastný pohyb hviezd. V roku 1720 obsadil miesto riaditeľa Greenwichského observatória, ktoré prebral po Johnovi Flamsteedovi a pôsobil na ňom až do svojej smrti. Pochovaný je v kostole sv. Margaréty v juhovýchodnom Londýne.

Pomenované po Halleym[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]